Úspešná slovenská autorka Kristína Brestenská má na svojom konte už osem kníh, hoci debutovala pomerne nedávno, v roku 2018. Jej doménou sú historické romanticko-dobrodružné príbehy, no veľký záujem čitateľov vzbudil aj jej prvý fantazijný román s názvom Srieň, Pochodeň a Temnota, ktorý sa po troch rokoch dočkal pokračovania v podobe Krkavčieho kráľa, nového strhujúceho príbehu ťažko skúšaného kráľovstva Ansalya a jeho troch princezien.
Hoci bola kliatba bohov po poslednom turnaji prelomená a v ansalyjskom kráľovstve vzklíčil nový život, tri princezné stále nenachádzajú vytúžené šťastie a pokoj. Najmladšia Andromede stráca posledné čriepky nádeje a svetla vo svojom temnom živote. Prostredná Salomé sa stáva otrokom vlastnej moci a prenasleduje ju proroctvo, za ktoré zaplatila privysokú cenu. Najstaršia Lyasante vládne v Ansalyi. Zdanlivo jediná získala to, po čom túžila, no naráža na odpor šľachticov a požiadavky, ktoré nie je ochotná akceptovať. Keď sa pred hranicami rozdrobenej a oslabenej krajiny objaví nepriateľ a mocná vedma, zasiahnu bohovia a prinavrátia Ansalyi panovníka, ktorý ju dokáže zjednotiť a viesť do neodvratnej vojny. Na znovuzrodeného krkavčieho kráľa však čakajú dve neľahké úlohy – musí primäť zlomenú Andromede, spurnú Salomé a hrdú Lyasante, aby mu v blížiacej sa vojne kryli chrbát, a zároveň nájsť spôsob, ako získať ženu, po ktorej priveľmi túžil a kvôli ktorej bola jeho duša doposiaľ uväznená v tele krkavca.
Krkavčí kráľ je pokračovaním knihy Srieň, Pochodeň a Temnota. Na toto pokračovanie som po konci prvej časti netrpezlivo čakala, pretože som bola naozaj zvedavá ako bude príbeh pokračovať. A musím povedať, že aj keď to čakanie bolo dlhšie, trvalo tri roky, tak sa oplatilo. Znova som dostala vynikajúci príbeh, ktorý ma upútal a chytil od prvej strany.
Kliatba bola zlomená a kráľovstvo sa postupne spamätáva z pod jej tieňa. Od jej zlomenia prešlo deväť mesiacov, ale ani kráľovstvo a ani jeho princezné nenašli svoje šťastie a pokoj Každá z nich je zlomená a zničená. Lyasante síce dosiahla čo chcela a je z nej kráľovná, ale musí bojovať so šľachticmi a ich požiadavkami. Kedysi ohnivá a divoká Salome je len vzdialeným obrazom svojho starého ja. Máta ju proroctvo, za ktoré zaplatila veľkú cenu. Najmladšia Andromede síce v jednom okamihu získala šťastie a lásku, ale v tom ďalšom ju stratila. Z tohto krátkeho okamihu síce vzišla nádej a sloboda pre kráľovstvo, ale ona je zlomená a zničená. Čoraz viac sa uzatvára do seba. To, že je krajina po oslobodení z kliatby stále rozdrobená a oslabená využije nepriateľ spolu s vedmou. Bohovia sa rozhodnú zasiahnuť a tak k sestrám vrátia ich brata, princa a kráľa Ansalyie. Ten musí zjednotiť kráľovstvo, ale aj svoje sestry aby sa mohli postaviť nepriateľovi a mali šancu na prežitie. Na to aby tomu tak bolo, budú musieť postavy zboriť múry, ktoré okolo seba vystavali, nájsť si znova k sebe cestu a spojiť sa proti nepriateľovi, ktorý ich ohrozuje.
Ako som už spomínala na začiatku, tak na toto pokračovanie sa oplatilo čakať. Jeden by si myslel, že po zlomení kliatby bude všetko dobré, ale nie je tomu tak. Nekonalo sa žiadne zazvonil zvonec, rozprávky bol koniec a všetci žili šťastne až nepomreli. Kráľovstvo sužujú nielen vnútorné a mocenské boje, ale aj nepriateľ zvonku. Príbeh je teda od prvej strany veľmi dynamický a stále sa niečo deje. Či už sú to zákulisné hry a čachre machre, rozhovory medzi postavami, ktoré príbeh a udalosti posúvajú ďalej alebo pohyby a prípravy oboch strán v pripravovanej bitke. Príbeh je tak plný zvratov, nových odhalení a zistení, ktoré môžu pomôcť nakloniť misky váh na tú ktorú stranu. Dalo by sa povedať, že tieto veci predstavujú polovicu knihy. Potom dôjde k záverečnému boju, ktorý autorka neodbije len tak rýchlo na pár stranách, ale venuje mu ozaj veľkú pozornosť. Ten je naozaj dobre napísaný a záverečné rozuzlenie je výborné. Posledné strany som asi ani nedýchala a netrúfala si tipnúť, ako to celé dopadne. Mala som v sebe len maličkú nádej a túžbu, aby každá z postáv našla svoje šťastie a pokoj.
Celé to znova sledujeme z pohľadu viacerých strán. Každá z nich, či už je to jedna z hlavných alebo niektorá vedľajšia, má v príbehu svoje miesto a zohráva svoju úlohu. Prostredníctvom toho máme možnosť nahliadnuť do každého zákutia príbehu a lepšie to celé pochopiť. Tiež to nijak neobmedzuje autorku v tom aby svojím postavám dala istý vývoj, ktorým si počas príbehu prejdú.
Nie som si istá či Krkavčí kráľ je poslednou časťou z tohto sveta a tejto série, alebo sa dočkáme nebodaj ďalšieho pokračovania. Dalo by sa povedať, že je príbeh z veľkej časti uzavretý a nie je tam žiadny taký otvorený koniec ako pri prvej časti. Myslím si ale, že autorka si nechala aj nejaký ten priestor na to potenciálne pokračovanie. Ja by som sa určite nehnevala a z obrovskou radosťou ho prijala.
Príbeh ako taký má fakt dobrý nábeh, čitateľ očakáva, že po zázračnej obnove kráľovstva, potom, čo sa zlomila kliatba, by malo všetko klapať ako hodinky. No ale princezné šťastné nie sú, čaká ich spochybňovanie nároku na trôn, udržanie vernosti vazalov a aj celistvosti krajiny. Narodenie bábätka, premena kráľoviča a… a potom žiadne prekvapenia. Človek by čakal, že kráľovstvo, ktoré má obrovské bohatstvo v drahých kameňoch, znovu vďaka nim zaľudní krajinu, prípadne si najme na výpomoc remeselníkov, roľníkov, baníkov, atď., investuje do obchodu a obrany viac ako doteraz, ale takto tých deväť mesiacov sa len premrhalo. Proste čakali na kroky iných a následne len reagovali, celé zle toto. Sestry sú absolútne netrénované - nemyslím, že predtým mal ich otec akúkoľvek snahu ich čokoľvek naučiť, ale teraz sú odkázané samy na seba a ako chceli vládnuť?! Územné nároky od suseda, či snaha padlej bohyne získať svoju moc sú pomerne očakávaným prvkom, no v opise bitiek by som ešte pridala na krvilačnosti, boj ma nepresvedčil; nielenže sa vojská zázračne objavia priamo pred palácom, ale aj božská moc je tak biedna, že som netrpezlivo čakala, kedy bude koniec. Rozhovory sú stále slabou stránkou. Ale tak niekoľko desiatok strán si mladý kráľ s jednou krásnou dcérou lorda (už neviem akých kameňov) hrkúta, kým mu konečne podľahne… kvôli nej to plus/mínus celé aj začalo. Myslíte, že aj nejako sa jej to dotkne, ale kdeže. Stále sa len niekam presúva a vyžaruje krásu. Ešte aj v bitke jej pomáhajú vlci, nie vojaci, ktorí patria ich dvoru... Jej chudák brat to má ťažké, jeho osud stále nebol dotiahnutý. Kráľovná (najstaršia sestra) mala asi dve jasné chvíľky, kedy vládla rozumom, no potom ju vystriedal bráško na tróne, ktorý premýšľal sanozrejme aj niečím iným. Prostredná, večne nadržaná a neuspokojená sestra si vstúpi do svedomia (a nie do kláštora) a v záchvate novoobjaveného altruizmu sa obetuje. A najmladšia potom, ako sa jej manžel počas svadobnej noci zmenil na vtáka, porodí, no v rámci obáv, že to spraví znovu (zmenila na vtákov len dvoch), nechá svoje dieťa takmer vyrevať sa z podoby… unesené chúďatko potom narieka niekomu inému. Ale reálne je tam len do počtu, neohrozuje ho nikto. Ja byť padlou bohyňou s mocou dvoch sestier, vyzeralo by to brutálnejšie. Nakoniec som však bola sklamaná, bohovia tu boli akosi do počtu (ani ako deus ex machina nefungovali správne), ich ľudskí potomkovia mali viac života a protivník (kráľ zo susedného štátu) bol reálny asi len na papieri.
Tri roky sme čakali. Na pokračovanie fantazijného románu Kristíny Brestenskej Srieň, Pochodeň a Temnota.
A lepšie prepracovanie tohto neodložiteľného príbehu som si ani nemohla dopriať. Veľmi som spokojná. Po dočítaní mám pocit, že to bolo ešte lepšie ako prvá kniha.
Krkavčí kráľ je kniha, ktorá vás rýchlo dostane do deja, do krajiny zvanej Ansalya, do paláca k trom sestrám kráľa Rheosa, a dvom krkavcom. Aj keď sa zdalo, že po vymanení sa z Ríše piatich bohov v Ansayli vládne aký taký pokoj, nič nie je navonok tak. Novú kráľovnú Lyassante (ktorú kedysi nazývali Srieň) ľud ani lordi veľmi neprijali, aj keď pred ňou musia skloniť zrak. Ďalšia zo sestier, Salome (Pochodeň) žije s večným údelom osudu, že nikdy nebude mať potomkov, a najmladšia Andromede (Temnota) sa utápa v smútku po tom, čo premenila svojho manžela na krkavca. Zdá sa, že Ansalya potrebuje nového, silného kráľa. Lebo ak sa spoja silné armády a moc bohyne, krajina sa nevyhne zničujúcej vojne.
Je to len zhrnutie toho, čo vás v knihe čaká. Lebo naozaj sa tam budú diať veci. Páčilo sa mi, že kniha mala svižné tempo, autorka v deji nepoľavila a vyplnila stránky dobrými zvratmi a akciou, ktorá možno vo vás vyvolá i zimomriavky. U mňa to celé fungovalo, a ja, čo nečítam fantasy žáner, som Krkavčieho kráľa prečítala za pár dní. Moja spokojnosť nemôže byť väčšia.
Ná záver len podotýkam, že ak ste pri tejto autorke boli zvyknutí na čisto historické romance, choďte aj do tohto! Lebo stoja za prečítanie: ako Srieň, Pochodeň a Temnota tak aj Krkavčí kráľ. A pozor: táto posledná spomínaná sa rýchlo v kníhkupectvách míňa. Takže dlho neotáľajte. Mne sa to veľmi páčilo. A som naozaj rada, že nám týmto pokračovaním autorka Kristína Brestenská vyhovela a napísala to pre nás, čitateľov.