V novele Grázel sú príbehy také neuveriteľné, že sa mohli pokojne stať. Dospievajúci Džimi a jeho podarený otec prehlbujú svoj vzťah spôsobom „kto vydrží viac". Aféry s podvodníkmi a prostitútkami ponúkajú čitateľom výnimočnú zábavu, no presvedčia tiež o tom, že otcovská môže byť nielen facka, ale aj láska.
Nebolo to zlé, ale... (Tu mi napadla pesnička od Horkýže: "Nebolo to zlé, ale v tom siedmom "jebať" upravíme intonáciu..." - no, a v podstate sa to dá aplikovať aj na túto knihu.) Táto krátka novelka je napísaná štylisticky pekne zvládnuto, číta sa sama... ibaže mi pripadá tak nejak samoúčelná. Po dočítaní mi z celého príbehu, textu, formulácii neostalo nič, nad čím by som mala potrebu dlhšie rozmýšľať, čo by som si z knihy chcela zapamätať, o čo by som sa mala potrebu podeliť. Skrátka, nebolo to zlé, ale...
Ak sa pozrieme na kratučkú novelu Grázel ako na samostatné, na nič nenaviazané a nič neovplyvňujúce umelecké dielo, je úplne v poriadku. Oceňujem autorov hlas a atmosféru ktorú v príbehu nastolil. Je to dosť špinavé na to aby to krásne zapadlo do určitej kategórie životov na Slovensku, no je tu aj štipka akejsi noir estetiky alebo niečoho čo odkazuje na krajšie časy (a nie je to len kabát z hadej kože). Kniha predkladá a rieši problém ktorý nie je ničím nový, no ani sa nesnaží zbytočne moralizovať a hľadať prepojenia s naším skutočným svetom. Je to kúsok života ktorý sa mohol odohrať hocikedy a hocikde v temných zákutiach našich malých "veľkomiest".