Myslím, že sa kúzlo trocha stratilo. Napriek tomu je aj ďalší Adam Šarkan obstojne fungujúci mix nespojiteľných žánrov, pričom autorov talent a číro unikátna pozícia poľahky prikuje čitateľa k stranám.
Pozoruhodne pôsobí gigantická porcia, ktorú si Červenák naberie hneď v prvej tretine. Nejde o rozhodnutie začať skladať dve dejové línie, ktoré sa v neskoršom bode začnú pretínať; pozoruhodné je venovať obom z nich priebežnú, neproporčnú pozornosť, čo ale vyvoláva na čitateľových pleciach určitú váhu, akoby čítal naraz dve rozličné knihy (a možno som len ja lenivý).
Plánovaná úľava v poslednej tretine totiž prichádza s minimálnou silou a neprináša nadšenie, akiste preto, že medzičasom sa protagonista stratil medzi riadkami a celý príbeh košato prežívajú prevažne vedľajšáci. Pri Steinovi, Barbaričovi a Jarošovi je to tolerované a často vítané, staršia sestra však nesie kolektívneho hrdinu hneď v názve série. Tuto sa titulný hrdina vytráca a chýba, nielen príbehovo, ale predovšetkým textovo, filmovým jazykom, miniatúrny screen-time.
Zároveň som mal istý problém nasať hneď od začiatku fantazijný rozmer, zľahka prítomný v rozprávkovosti a symboloch, ale prevažne naznačovaný, než priznaný, podobne, ako v prvej knihe o Báthorym. Možno aj preto na mňa finále fungovalo menej, než mohlo, a naraz nesmierne prepálená scéna pripomenula slabšiu Bielu vežu s podobnými symptómami. Autor je jednoznačne skúsený a originálny vo fantastike, ibaže v tomto prípade sa akoby stratil v budovaní historického realizmu natoľko, že ním nevedomky z veľkej časti zatienil to fantastické.
Na druhej strane, permanentný úžas vyvoláva predstava autorskej tradičnej rešeršnej práce; šikovné premosťovanie svetových dejepisných reálií (vrátane cheesy obliga, kedy klaďas, samozrejme, musí za morom bojovať za Sever, a záporák zasa za Juh), perfektná integrácia regionálnych povestí v gemerskej mikrokrajinke, poteší aj španielčina (ďakujem Alici za preklad) a obsedantné lipnutie na technických detailoch ako mechanizmy zbraní či lingvistická výbava obyvateľov a návštevníkov multikultúrneho Uhorska.
Ilustrácie sú opäť bohatým prínosom a Michal Ivan pri žmurkaní na odrastených čitateľov winnetuoviek veľmi dobre vie, čo robí. Ak sa povie knižný western po slovensky, Teodor Schnitzer je jedným z jeho pilierov a teším sa, že jeho dedičstvo dočiahlo až sem.
Verdikt: Uhorsko-turecko-mexický Poklad na striebornom jazere s milou variáciou Pištu Vandala.