Kuća za jelena

by Dominika Moravčíková

U zabačenim krajevima Slovačke, gde magla često obavija livade, a šume su pod velom tajne, žive ljudi čije su sudbine neraskidivo povezane s prirodom, verovanjima i slovenskom mitologijom.
Ova zbirka priča uranja u svakodnevicu seljaka, čiji život oblikuju ne samo tradicija i rad na zemlji, već i mistični elementi koji prožimaju njihovu realnost. Magijski realizam tako teče kroz svaku priču, gde pragmatičnost i sujeverje idu ruku pod ruku, a granice između stvarnog i nadrealnog postaju zamagljene.
Svaka priča u ovoj zbirci donosi jedinstven pogled na selo, gde su drevni običaji i legende još uvek živi, ali podložni promenama i izazovima modernog doba. Likovi su često suočeni sa dubokim unutrašnjim dilemama, pitanjima verovanja, i sukobima između ličnih želja i kolektivnog identiteta.
Kuća za jelena je omaž ruralnoj Slovačkoj, njenoj kulturi i ljudima, ali istovremeno postavlja univerzalna pitanja o prirodi vere, snazi tradicije, i potrebi za zajedništvom u vremenu kada se svet ubrzano menja.

170 pages, Paperback

First published January 1, 2022

Reviews

[Pali Jen · Rating 5 out of 5]

Do tejto poviedkovej knihy som sa zahľadel hneď pri jej uvádzaní počas Bagalovho literárneho cirkusu na tohtoročnej Pohode. Po prečítaní úryvku a Dominikiných slovách počas diskusie, mi bolo jasné, že Dom pre jeleňa patrí aj do nášho domu, do našej knižnice.
.
Naturálna estetika mi imponuje a v spojení s človečou pohanskou abstrakciou je to pre mňa veľmi podmanivá kombinácia. Pri čítaní sa mi vynáral silný pocit pravosti, akoby som šiel po stopách niečoho pôvodného a do špiku kostí ľudského. Tvárnosť príbehov mestsko-dedinského človeka so šmrncom magického realizmus mi náramne posúvala predstavivosť, ako pri Jakubiskových filmoch, kde sa vedia obrazy, chute a vône pekne zahmýriť.
.
Pri čítaní som si prial, aby kniha mala aspoň raz toľko strán a pevne dúfam v skorý zrod nejakej ďalšej, nech môžem opäť uviaznuť v tvorivých myšlienkach a štruktúrach autorkiných viet. Či už tak odhaliť ďalšie človečie vrstvy, napríklad za popraskanými omietkami na sídlisku alebo zahliadnuť nejaké ďalšie tajomstvá spoza stodoly dedinskej chalupy kdesi v lese, alebo sa jej očami len tak zapozerať pod nadvihnuté hnijúce drevo, kde sa ukrýva iné tajomstvo života, kým všetky poletujúce pavučiny babieho leta nájdu svoje miesto a zahoja sa ranky na rukách od šípových tŕňov.
.
.
Výborné čítanie, a ak bude treba, dvere domu pre jeleňa otvorím znova.
.

[Marijana☕✨ · Rating 5 out of 5]

Još jednom ću zamoliti domaće izdavače da ne padaju na sitnicama kao što su slovne greške. Lektura i korektura, braćo filolozi i bibliofili. Gre'ota da ovako magična zbirka priča bude puna grešaka.
Elem, zaista mi je sjajno pisanje Dominike Moravčikove koja nam donosi slovačka sela, sujeverje, zamrzlame malog mesta, izmišljene mitologije i pregršt čudnih likova. 🧡

[Denisa Ballová · Rating 4 out of 5]

Vôňa kôpru mi vždy pripomenie mojich prastarých rodičov. Vo svojej záhrade ho vo veľkom pestovali, rovnako im tam rástol vinič a kvitli jablone. Na tráve pobehovali sliepky a v búde spal Ťapo. Zostali mi len útržkovité spomienky, napríklad na chleba s hrubou vrstvou masla a lekváru. Prečo to spomínam? Pretože počas čítania zbierky Dominiky Moravčíkovej som na svojich prastarých rodičov často myslela. Niežeby som ich zahliadla v niektorej postave, no videla som ich v tom priestore, do ktorého autorka zasadila svoje príbehy.

“Platilo nevyslovené pravidlo, že povedať nebolo potrebné nič, čo stačilo urobiť,” zaznie v mojej obľúbenej poviedke Teplokrvný druh. Veľmi sa mi páčila tiež Kozlina, ktorá je príbehom o dedine pripravujúcej sa na návštevu ministra.

Moravčíková vystihuje bežnosť dní a obyčajnosť životov niekde na konci sveta. Píše o zabudnutých dolinách, tichých úbočiach ďaleko od mestských ľudí. Detailne opisuje činnosti, ktoré sú piliermi dedinského človeka, ako zabíjačky, svadby, prvé sväté prijímania, no neopomína ani detaily prostredia, ako slepačie výbehy, mraveniská, husté lesy. Jej postavy sú uveriteľné - trpia, milujú, intrigujú, veria na povery, staré príbehy, bosorky a strašidlá.

“Začal bozkami na vlasy a za uši, potom zamieril na ústa. Cítila z neho srnčí guľáš, ktorým sa na hostine okydal. Posunul ju do správnej polohy a s prázdnym pohľadom jej vysúkal sukne. Alja otočila hlavu na stranu a zadívala sa na ruženec zavesený na zrkadle.”

Veľmi vydarená zbierka. O Slovensku. A možno nielen o ňom.

[Tatiana Jančáriková · Rating 4 out of 5]

"Platilo nevyslovené pravidlo, že povedať nebolo potrebné nič, čo stačilo urobiť."

Život pánu bohu za chrbtom, žiadna asfaltka, len príjazdová cesta z betónových panelov, osada bez názvu, erbu, histórie, webstránky či bodu na google mapách. A v nej ľudia zmietaní vášňami, tradíciami a rodinnými prekliatiami. Ingrediencie, ktoré ma očarili napríklad v Šeptuchách Alenky Sabuchovej, Žítkovských bohyniach Kateřiny Tučkovej či Cez kosti mŕtvych Olgy Tokarczuk, zafungovali aj v prvej próze poetky Dominiky Moravčíkovej.

V každej z nich sú ingrediencie namiešané v inom pomere. Moravčíková balansuje na hrane medzi mágiou a realitiou, ktorú prekročí len v titulnej poviedke Dom pre jeleňa. Všetky však skúmajú hranicu medzi ľuďmi a prírodou, človekom a zvieraťom, zvieratami v nás.

Vzťahy osudové a temné, akoby ich písal samotný Švantner: "Zdalo sa, že Marcelu a Petra k sebe priťahovala akása nadpozemská sila, ktorá prekonávala nezhody, rany a boliestky, ktorým obaja mali nemálo a ktorých si navzájom ešte aj pridávali". Ale aj komické - poviedka o zmiznutí ministra pri slávnostnom otvorení dedinského skanzenu a čipernej vdove manipulujúcej celou obcou pripomína Pišťankovu Muziku (úryvok treba čítať celý, je v komentári pod fotkou) a ak ju nesfilmujú, tak neviem, o čo ide slovenskej kinematografii.

Kolegovi, ktorého vkus nepoznáte, by som Dom pre jeleňa ako secret santu nekupovala, ale ak máte v rodine literárnych fajnšmekerov, určite sa tejto knihe potešia. A ak ju kúpite hneď, tak si ju do Vianoc stihnete prečítať aj vy. (Čo? Vy nečítate knihy, ktoré idete darovať, najskôr sami?)

[Nasabi · Rating 5 out of 5]

karol duchoň by spieval o takýchto miestach keby je metalista

[Jelena · Rating 4 out of 5]

hmmmm, neke priče su bile uznemirujuće, ali iz nekog razloga Platnena oplata i Vučji do su mi se veoma dopale.

Mistično, neobično, čudno, ponegde mračno.

Ako se pitate zašto, kako, šta, molim i sl. mislim da ste na pravom putu da (ne) razumete priču.

[Nina Konáriková · Rating 5 out of 5]

Magicko láskavé, láskavo magické

[Eva Lavrikova · Rating 4 out of 5]

Poviedky zbierky Dom pre jeleňa cítiť zemou. Sú prevoňané vzduchom lesov, presvitá z nich podvečerné svetlo, ozývajú sa cengotom kravských zvoncov, majú v sebe drsnú hebkosť srsti a občas zaštípu ako pálenka. Všednosť ich dní podčiarkujú výročné udalosti a pragmatickosť ľudí je pretkaná poverčivosťou. Je to magický svet, v ktorom sa ľahko stratiť. Ako dobre.

[Anja Karenjina · Rating 3 out of 5]

Slav cottagecore vibes🤌🏻

[Samuel · Rating 5 out of 5]

Nadherne🤍

[Julka Oreska · Rating 5 out of 5]

Skvelá debutová próza Dominiky Moravčíkovej <3 Darmo, je to obľúbená kniha Pavla Rankova aj Ballu za rok 2023, ako sa dá dočítať na webe Medziriadkov!
Dedinské témy sú nevyčerpateľné!

[sara i guess · Rating 5 out of 5]

len ja a dom pre jelena proti svetu fr

[Ondrej Urban · Rating 4 out of 5]

Lepšie ako Eva Lavríková to asi nenapíšem, a do veľkej miery súhlasím s jej recenziou. Na Dome pre jeleňa ma prekvapilo moderné prostredie - očakávajúc magický realizmus lesov, lúk a pohanského folklóru, príbehy obsahovali veľa moderna, ako by sme as my sami do nich mohli vstúpiť.

[Lenka · Rating 5 out of 5]

Bolo to krásne.
Poviedky zasadené do slovenskej dediny, prírodný magický realizmus. A myslím na ne už niekoľko dní, bežne mi poviedky zvyknú rýchlo vyfučať z hlavy. Najviac sa mi páčili prvá a posledná. Veľmi sa teším na ďalšie autorkine knihy.

[Dominik Hudec · Rating 4 out of 5]

Nasýtené nekľudom a poverčivosťou. Zaujímavo tvorená atmosférickosť, ani nie tak opismi, ako žmýkaním z výberu slov a deja samotného (upalujúceho svinským krokom). Taká čítavá exkurzia do podivínstiev, ktoré rady kvitnú tam, kde povery dopĺňajú funkciu sociálnych noriem.

[Milica · Rating 5 out of 5]

Zbirka priča Kuća za jelena istražuje bogatstvo slovačke mitologije i folklora, smeštajući radnju u slikovita sela. Svaka priča je prožeta starim verovanjima, običajima i simbolikom, stvarajući autentičnu atmosferu koja oživljava kulturnu baštinu.

Kroz lepe i lagane narative, autor donosi susrete sa natprirodnim, priče o običajima, ali i svakodnevnim životima biseljana koji se bore sa sopstvenim demonima. Stil pisanja je jednostavan, ali dubok, čineći da se čitatelj lako poveže sa likovima i njihovim sudbinama.
Ovde je svakodnevica ljudi u ruralnim slovačkim selima prikazana kroz njihove običaje, tradicije i odnose sa prirodom.
Autorka veoma britko uvodi čitaoca u tok priče, gde kreće vrtlog emocija, iščekivanja i začuđivanja pri svakoj strani. Mene je na trenutke podsetilo na naše pripovetke iz epohe realizma s kraja 19. veka, na tu obojenost motivima prirode, mistike i svega onoga što tajne prirode sa sobom nose.

Kuća za jelena za jedan dinamičan i nesvakidašnji način osvetljava bogatstvo slovačke tradicije. Preporučujem svima koji žele da urone u ovaj mistični svet.
Od mene jedna velika petica!

[Jana Hrda · Rating 4 out of 5]

Zbierka poviedok Dominiky Moravčíkovej mi robila spoločnosť dlhšiu dobu. Z času na čas som po nejakej siahla a spríjemnila si deň. Poviedky sú zasadené do takého “našeho” prostredia - slovenská dedina, alebo len pár domcov. V texte cítiť krásne, až magické, prepojenie človeka s prírodou. Okrem príjemného prostredia Vám budú spolo��nosť robiť aj povery, pohanskí bôžikovia, či povedačky, v ktorých bolo za štipku pravdy. Každá poviedka mala zmysel a vyvolala vo mne nejakú emóciu. To sa ani zďaleka nedarí všetkým slovenským autorom, preto som mala vnútornú potrebu to takto zdôrazniť. Tento rok sa s tým totiž celkom trápim, keďže sa snažím čítať viac Slovákov (vrátane všetkých nominácii AL).

Veru, príjemné čítanie a Dominikin Dom pre jeleňa sa ocitol v mojej osobnej top 3 z tohtoročného výberu Anasoft litery (Martinčok, Bodnárová, Moravčíková). Budem sa veľmi tešiť na autorkinu ďalšiu tvorbu a dúfam, že od nej ešte budem čítať nejakú knihu v podobnom prostredí.

4.5*

[kristina · Rating 4 out of 5]

magicke. zase som si od niekoho pozicala knizku, pri ktorej mi uz na asi druhej strane bolo jasne, ze budem potrebovat svoj vlastny vytlacok. aby som sa k nej vedela kedykolvek vratit.

[Stefan Garland · Rating 3 out of 5]

Sve priče su bile interesantne i atmosferične, ali mi nekako ni u jednoj autorka nije poentirala.

[lampia · Rating 5 out of 5]

realne 5* neni dost. milujem a idem rereadovat

[Romana · Rating 4 out of 5]

Páči sa mi takýto trochu iný pohľad na slovenský vidiek než sme zvyknutí pri našich naturistoch. Ich pokoj na salaši nahrádza tajomno a atmosferickosť. Príroda je tu viac len na pozadí obyčajno-neobyčajných životov, popretkávaných poverčivosťou, povedačkami nad drápaním peria a pohanskými zvykmi, pre ktoré neradno chodiť na krížne cesty ani spať do lesa. A čo je najlepšie, táto téma sa len tak ľahko nevyčerpá.

[Ivana Krekáňová · Rating 4 out of 5]

Podmanivé skúmanie hraníc a toho, čo je človek (a kedy to už človek nie je), v ktorom sa mieša poézia s prózou, vrstvia obrazy, prerastá magično. Ak by ste hľadali (a potrebovali) nejaké zaradenie, tak najbližšie je to k sabuchovsko-kucbelovsko-madrovským svetom, čo je pre mňa samé osebe odporúčanie viac než dostatočné, i tak je to však priblíženie len čiastočné, lebo je to úplne svojbytné, svojské, svojrázne zoskupenie ôsmich poviedok, ktoré rámcujú rázovitý svet voňajúci hlinou a nasiaknutý poverčivosťou, v ktorom sa návšteva ministra a robotnícke jedálne striedajú s mýtickým Hladokrkom a obetami bôžikom. Krásne aj drsné.

[Dávid Pieš · Rating 4 out of 5]

Poviedky. Pekné a dobre čitateľné. Aj keď najskôr autorka tematizovala skôr taku slovenskú klasiku, smrštná kadencia ukladania viet, ktoré tvorili neohrabanú dynamiku, knižku veľmi podržali. Dominika nekrúži okolo kaše zamiešanej horúcou jeleňou krvou a ide rovno k veci. Pre mňa sprievodny jav, ktorý sa stáva highlitom knižky.

Obzvlásť jedna (3/4?) kapitola, ktorá nabere neskutočný spád a vtesná do seba toľko obsahu, od lesbickej aféry vystimulovanou jednosmernou animozitou až k stratenému ministrovi na polovačke, a ešte to aj ide k sebe!!

Príjemná knižka.

[Petra Žilová · Rating 4 out of 5]

Autorke sa podarilo vytvoriť niekoľko veľmi živých a magických príbehov plných poverčivosti, ktorých atmosféra ma preniesla preč z môjho rušného mesta niekam, kde sa život žije pomalšie. Za mňa veľmi príjemné čítanie.

Opäť som sa presvedčila o tom, že slovenským autorom treba venovať viac pozornosti ♥️.

[Michal Haman · Rating 4 out of 5]

Úplne všedné, miestami magické čítanie. Slovenská dedina, zvyky, príroda, úplne najobyčajnejší život. Skladba slov a viet, že sa to čítalo celé ako po masle. Úplne jednoduché, pritom toľko drobností, ktoré opisujú Slovensko v minulosti aj dnes.

[Gabka Koščová · Rating 5 out of 5]

Také poviedky z vidieka :)

Síce to nie je úplne môj šálok kávy, ale úplne obdivujem autorku, ako dokázala vytvoriť tento typ postáv a príbehov a zároveň nádherne pracovať so slovom.

“Kozlina” je moja najobľúbenejšia poviedka! Takto nejako si predstavujem život na malej slovenskej dedine.

[Natalia Blahova · Rating 5 out of 5]

Stratila som sa do tejto knihy okamžite. Voňavé opisy situácií nám všetkým povedomých a či možno len predstáv z rozprávania starých rodičov robia z textov zvláštnú kombináciu niečoho prítomného a tak veľmi minulého.
Pozn. odporúčam čítať u babky na chalupe po dňoch plných práce v humnách.

[Natália Štefániková · Rating 5 out of 5]

Vynikajúca kniha. Chcela by som mať takú hlavu, ktorá dokáže takto krásne a inak písať. Najviac sa mi páčili poviedky Vlčia ves a Diera v zemi. Ilustrácie sú v knihe tiež 5/5. Ešte sa k nej určite vrátim.

[Nana Straka · Rating 4 out of 5]

Viac takýchto autorov, kníh aj fantázie. Krásne čítanie, odporúčam.

[Lulsa · Rating 5 out of 5]

Jedina kniha z anasoftovej 5, ktora viem, ze tam ma naozaj miesto