What do you think?
Rate this book
Džin
Súbor poviedok Výpoveď, Žabí rok a Džin.
- GenresNonfiction
245 pages, Paperback
First published January 1, 1990
5 people are currently reading
177 people want to read
About the author
Martin M. Šimečka
22 books85 followersMartin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N.
Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).
Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 25 of 25 reviews
February 7, 2017
Jednou z prvých spomienok na deň, keď som ako 18-ročný fagan nastúpil do redakcie SME, je ako vedľa mňa na záchode močí šéfredaktor Martin M. Šimečka. Pamätám si, že domočil skôr ako ja a o deň na to odišiel z redakcie. Rovnako neurčitý a minimalistický vzťah som s ním až do minulého týždňa mal aj ako čitateľ. Veľká chyba!
Džin je neskutočne dobré čítanie. Ak vám ide o dej, vtedy vám kniha ubehne pod rukami rýchlo a dostanete príbeh z disidentských čias, naplno si prežijete atmosféru doby, v ktorej pre človeka niet perspektívy ani úniku. Ale radšej si tú knihu čítajte pre krásne vety. Vtedy pôjde pomaly, ale vy sa budete môcť kochať krásnymi zákutiami jazyka. Napríklad:
„Pán Palička je neobyčajný muž, pretože trpí. Také šumenie v hlave vie urobiť zo života diabolsky autentickú vec.“
alebo
„Táňa všetkému rozumela a nebála sa mlčať.“
Šimečkov štýl je čistý, jednoduchý, trefný a umný, takých autorov tu nemáme veľa. Úplne že povinné čítanie.
Džin je neskutočne dobré čítanie. Ak vám ide o dej, vtedy vám kniha ubehne pod rukami rýchlo a dostanete príbeh z disidentských čias, naplno si prežijete atmosféru doby, v ktorej pre človeka niet perspektívy ani úniku. Ale radšej si tú knihu čítajte pre krásne vety. Vtedy pôjde pomaly, ale vy sa budete môcť kochať krásnymi zákutiami jazyka. Napríklad:
„Pán Palička je neobyčajný muž, pretože trpí. Také šumenie v hlave vie urobiť zo života diabolsky autentickú vec.“
alebo
„Táňa všetkému rozumela a nebála sa mlčať.“
Šimečkov štýl je čistý, jednoduchý, trefný a umný, takých autorov tu nemáme veľa. Úplne že povinné čítanie.
May 31, 2019
Veľmi silná kniha. A smutná. O odpore ku komunistickým autoritám, dobre, práci, ktorá je ťaživá ako smrť a o tom, čo sa vo vás deje pri behaní.
June 4, 2020
Kniha o dospievani o troch dejstvach.
January 3, 2016
Po prečítaní tejto knihy riešim neustále otázku či bola dobrá, alebo nie. V knihe sa Šimečka ukazuje ako geniálny spisovateľ. Skutočne píše veľmi dobre. Jeho opisy behov v Horskom parku, nemocničných oddelení, operácií, ale aj všedných vecí sú výborné. Okrem toho kladie zaujímavé otázky, a je úprimný pri nachádzaní odpovedí na ne, takže si zgustne aj filozoficky cítiaca duša.
Aj napriek všetkým týmto kvalitám mám však po prečítaní knihy zmiešané dojmy a neviem, či by som ju chcel čítať znova, keďže sa mi pri nej často krát stávalo, že som zvádzal osobné boje so svedomím, pretože neviem, či je správne čítať v celku detailné informácie o erotických zážitkov iných ľudí, o tom ako muž podvádza svoju manželku, o tom kde všade sa hlavný hrdina miloval so svojou priateľkou a podobne.
To jediné mi vŕta v hlave. Je skutočne dobrá kniha tá, ktorá núti čitateľa k ohýbaniu vlastného svedomia? Alebo nebodaj sa snaží ukázať, že je normálnym niečo, čo by normálne nemalo byť? Neviem. Dalo by sa povedať, že autor len opisuje to, ako vnímal svet okolo seba, že len vykreslil realitu. No je snaha o vykreslenie reality dostatočným dôvodom na ospravedlnenie? Odpoveď nechávam na každého, kto sa rozhodne po tejto knihe siahnuť. V každom prípade to zapadá do jej rámca, pretože ponúka omnoho viac otázok ako odpovedí.
Kniha sa skladá z troch noviel- Výpoveď, Žabí rok a Džin.
Vo výpovedi sa čitateľ dostáva do Šimečkovho sveta- sveta behu (Milan je bývalý atlét a stále aktívne beháva), normalizácie (autor sa nemôže kvôli svojmu pôvodu dostať na vysokú školu) kde hlavný hrdina každý rok v júli podáva výpoveď a užíva si prázdniny. A samozrejme nesmieme vynechať Táňu, priateľku hlavného hrdinu.
Dej je zo začiatku najmä o užívaní si prázdnin s Táňou, o behu a plávaní. Neskôr keď si Milan musí nájsť prácu zamestná sa v nemocnici na oddelení, kde ľuďom holí hlavy pred tým než im idú operovať nádor v mozgu. Paradoxom je, že všetci pacienti (zo všetkých vekových i sociálnych skupín) nakoniec aj tak zomrú. Na oddelení Milan stretáva Anku, východniarku, ktorá mu je sympatická a s ktorou trávi najviac času v rozhovoroch. Po tom, čo Anka odíde na iné miesto Milan podá výpoveď. Tým sa novela končí.
Výpoveď sa mi zo všetkých poviedok najviac páči. Asi tým, že je najjednoduchšia, najpozitívnejšia (ak sa to tak vôbec dá nazvať) a najzaujímavejšia (najmä čo sa týka opisu práce v nemocnici).
Druhá novela- Žabí rok sa opäť začína letom. Tentoraz extrémne horúcim, plus novinkou je to, že Milanov otec je vo väzení, čo jeho matka (extrémne silná cukrovkárka veľmi zle znáša) a brat je na vojne. Táňu sa snaží zbaliť jej vzdialený príbuzný Eman, ktorý je filozof. Plus ju príde na návštevu pozrieť jej kamoš z Ameriky Sam. Milan sa po skončení leta zamestná ako predavač v obchode kde zákazníkom tvrdia, že nič nemajú i keď v sklade sa skoro všetko nachádza. Táňa tu takmer neprežije mimomaternicové tehotenstvo, študuje na vysokej škole a podvedie ho (nevyspí sa však s ním) s Richardom (ktorý bol vo väzení a je preto ostatnými uznávaní) . Zatknutý je na krátko aj Milan, keď však ŠTBáci vidia, že z neho nič nebude pustia ho domov. Hlavnou myšlienkou, ktorú Milan v tejto novele rieši je život bez Táne.
Tretia novela- Džin. Začína sa na Džezových dňov v PKO, kde Milanovi napíše číslo na ruku neznáma žena. Neskôr sa z nej vyvinie Nora, spisovateľka, matka dvoch detí, ktorú bývalý manžel znásilnil a ona preto šla na potrat. Milan napokon Táňu s Norou podvedie. Táňa s Milanom už sú svoji a bývajú spolu v Trnávke v maličkom domčeku, v ktorom takmer nič nie je. Milan v poviedke rieši najmä to čo je to dobro a kto koná dobro. Pracuje na pôrodnici, kde ho zo začiatku zaskočí, že okrem pôrodov sa tu dejú aj potraty. Spolu s ním tam pracuje aj Pišta Báči, ktorý je večne ožratý. Táňa tu otehotnie, no predčasne porodí a dieťa (dievča) sa nepodarí zachrániť. ("Ona je v nebi")
Aj napriek všetkým týmto kvalitám mám však po prečítaní knihy zmiešané dojmy a neviem, či by som ju chcel čítať znova, keďže sa mi pri nej často krát stávalo, že som zvádzal osobné boje so svedomím, pretože neviem, či je správne čítať v celku detailné informácie o erotických zážitkov iných ľudí, o tom ako muž podvádza svoju manželku, o tom kde všade sa hlavný hrdina miloval so svojou priateľkou a podobne.
To jediné mi vŕta v hlave. Je skutočne dobrá kniha tá, ktorá núti čitateľa k ohýbaniu vlastného svedomia? Alebo nebodaj sa snaží ukázať, že je normálnym niečo, čo by normálne nemalo byť? Neviem. Dalo by sa povedať, že autor len opisuje to, ako vnímal svet okolo seba, že len vykreslil realitu. No je snaha o vykreslenie reality dostatočným dôvodom na ospravedlnenie? Odpoveď nechávam na každého, kto sa rozhodne po tejto knihe siahnuť. V každom prípade to zapadá do jej rámca, pretože ponúka omnoho viac otázok ako odpovedí.
Kniha sa skladá z troch noviel- Výpoveď, Žabí rok a Džin.
Vo výpovedi sa čitateľ dostáva do Šimečkovho sveta- sveta behu (Milan je bývalý atlét a stále aktívne beháva), normalizácie (autor sa nemôže kvôli svojmu pôvodu dostať na vysokú školu) kde hlavný hrdina každý rok v júli podáva výpoveď a užíva si prázdniny. A samozrejme nesmieme vynechať Táňu, priateľku hlavného hrdinu.
Dej je zo začiatku najmä o užívaní si prázdnin s Táňou, o behu a plávaní. Neskôr keď si Milan musí nájsť prácu zamestná sa v nemocnici na oddelení, kde ľuďom holí hlavy pred tým než im idú operovať nádor v mozgu. Paradoxom je, že všetci pacienti (zo všetkých vekových i sociálnych skupín) nakoniec aj tak zomrú. Na oddelení Milan stretáva Anku, východniarku, ktorá mu je sympatická a s ktorou trávi najviac času v rozhovoroch. Po tom, čo Anka odíde na iné miesto Milan podá výpoveď. Tým sa novela končí.
Výpoveď sa mi zo všetkých poviedok najviac páči. Asi tým, že je najjednoduchšia, najpozitívnejšia (ak sa to tak vôbec dá nazvať) a najzaujímavejšia (najmä čo sa týka opisu práce v nemocnici).
Druhá novela- Žabí rok sa opäť začína letom. Tentoraz extrémne horúcim, plus novinkou je to, že Milanov otec je vo väzení, čo jeho matka (extrémne silná cukrovkárka veľmi zle znáša) a brat je na vojne. Táňu sa snaží zbaliť jej vzdialený príbuzný Eman, ktorý je filozof. Plus ju príde na návštevu pozrieť jej kamoš z Ameriky Sam. Milan sa po skončení leta zamestná ako predavač v obchode kde zákazníkom tvrdia, že nič nemajú i keď v sklade sa skoro všetko nachádza. Táňa tu takmer neprežije mimomaternicové tehotenstvo, študuje na vysokej škole a podvedie ho (nevyspí sa však s ním) s Richardom (ktorý bol vo väzení a je preto ostatnými uznávaní) . Zatknutý je na krátko aj Milan, keď však ŠTBáci vidia, že z neho nič nebude pustia ho domov. Hlavnou myšlienkou, ktorú Milan v tejto novele rieši je život bez Táne.
Tretia novela- Džin. Začína sa na Džezových dňov v PKO, kde Milanovi napíše číslo na ruku neznáma žena. Neskôr sa z nej vyvinie Nora, spisovateľka, matka dvoch detí, ktorú bývalý manžel znásilnil a ona preto šla na potrat. Milan napokon Táňu s Norou podvedie. Táňa s Milanom už sú svoji a bývajú spolu v Trnávke v maličkom domčeku, v ktorom takmer nič nie je. Milan v poviedke rieši najmä to čo je to dobro a kto koná dobro. Pracuje na pôrodnici, kde ho zo začiatku zaskočí, že okrem pôrodov sa tu dejú aj potraty. Spolu s ním tam pracuje aj Pišta Báči, ktorý je večne ožratý. Táňa tu otehotnie, no predčasne porodí a dieťa (dievča) sa nepodarí zachrániť. ("Ona je v nebi")
March 24, 2020
3 poviedky od Martina Šimečku z doby nedavno minulej, z doby ktoru vacsina z nas odsudzuje, z doby v ktorej by myslim nikto z nas nechcel zit. Osemdesiate roky a Bratislava, behanie po kopcoch, behanie do prace (lebo pracovat si musel) a behanie za Tanou (lebo laska). tri a pol hviezdy bum!
April 26, 2020
Túto knihu by mal čítať každý, kto si o sebe myslí, že je romantickým mladým mužom alebo že aspoň s takým niekým chodí. Povinné čítanie? Určite! Ale pre koho? Na to, aby človek ocenil štýl a myšlienky už musí mať čo-to odčítané a aj prežité. Neviem či som všetko vedel dosť doceniť. Možno to bolo ako sviniam perly hádzať, ale miestami mi to pripomínalo zážitok, čo som mal z prvého sledovania filmu Le Péril Jeune. Veľmi sa mi páčil a nevedel som presne prečo. Pochopil som to až po rokoch, keď som si uvedomil, že pri jeho sledovaní som prežívam spomienky na moju budúcnosť.
Škoda, že som túto knihu nečítal pred piatimi či desiatimi rokmi. Možno by mi zmenila život. Snáď ešte nie je neskoro.
A veľmi ma teší a až dojíma, že v komode v treťom šuflíku sú starostlivo uložené listy, ktoré na začiatku 90tych rokov písala mojej mame “Táňa”.
Škoda, že som túto knihu nečítal pred piatimi či desiatimi rokmi. Možno by mi zmenila život. Snáď ešte nie je neskoro.
A veľmi ma teší a až dojíma, že v komode v treťom šuflíku sú starostlivo uložené listy, ktoré na začiatku 90tych rokov písala mojej mame “Táňa”.
May 3, 2020
Malokedy sa mi stane, ze sa od polovicky knihy tesim na to, ako si ju precitam druhykrat. Citala som ju tak pomaly, ako som vedela, pretoze som nechcela, aby skoncila. Symbolicky docitana v svetovy den slobody tlace.
June 20, 2024
Nemám rád patetický jazyk a táto kniha je ho plná. Paradoxne po cca 30 stranách mi vadilo čím ďalej tým menej a pohltil na všedný príbeh z totality o živote a láske, dobre a zle ako banalite a serióznosti toho všetkého.
December 22, 2014
One-day reading on the train from Bratislava to Košice symbolizes the transition of the book, from east to west philosophy, democracy and life. Inspirative contemplations co-create the athmosphere of Bratislava in 1980s just like music of Dežo Ursiny. This kind of statements about the past are to be one of the milestones of Slovak intellectual world of post-revolution. Finally, I am closer to its understanding.
November 23, 2014
Regál so slovenskou beletriou v Městské knihovně v Prahe, vďaka!
Za nahliadnutie do začarovaných časov, bežeckého premýšľania a do ľudí zakliatych so svojou predstavou dobra.
Za nahliadnutie do začarovaných časov, bežeckého premýšľania a do ľudí zakliatych so svojou predstavou dobra.
June 15, 2015
bolestný krasopis
May 16, 2020
"Ani za pultom som sa nevedel zbaviť sprostastého úsmevu, sedel mi na tvári ako kŕč a duša jasala nad všetkým, čo bolo okolo mňa, vítal som davy, ktoré sa valili dnu a defilovali predo mnou s maskou nezáujmu v očiach.
'Také ventily nemáme, pani,' plesal som. 'To je talianska batéria, nemáme tieto súčiastky uz dva roky a ani nebudú.'
'Ale čo budem robiť? Tečie mi voda!' spýtala sa nariekavo a upierala na mňa veľké belasé oči lemované čerňou.
'Vyhoďte ju a kúpte si našu, myjavskú,' radil som nadšene. 'Je škaredá, ale funguje!'
'Nie,' vyhlásila pani tvrdohlavo. 'Pôjdem do Talianska na dovolenku a tam si tesnenie kúpim!'
'Hm,' zamrmlal som porazený a obrátil sa k ďalšiemu zákazníkovi:
'Prosím.'
'Ja by som sa chcel s vami porozprávať,' povedal človek v hnedom obleku, s úzkymi fúzmi a bez košíka.
'Hm,' zamrmlal som znovu a vyšiel spoza pultu.
'Poznáte ma, však?' usmial sa.
'Nepoznám. Ale na tom predsa nezáleží, či hej?'
'Nie,' usmial sa znovu. 'Choďte sa obliecť, ja tu počkám.'
'Pišta, prišli po mňa policajti,' oznámil som šéfovi.
Musel som nastúpiť do bieleho žiguli, v ktorom sedel ďalší chlapík s fúzikmi a vyhrieval ho. Vlastne mi malo už dávno zísť na um, že raz prídu, uvažoval som, a keď šofér šmýkal auto po zákrutách plných závejov, z celého srdca som si želal, aby sme vrazili do stĺpa.
'Tak o čom sa porozprávame?' spýtal sa.
Pokrčil som plecami. V kancelárii bola zima a celé telo sa mi triaslo, závidel som im ich tuk a pokojnú istotu, s akou si pripaľovali cigarety. Drvil ma chlad, ale zistil som, že to nevidia, zrejme prichádzal zvnútra a len vo vnútri sa prejavoval. Zatínal som zuby, nech nedrkocú, a dýchal som pomaly, zhlboka, ako kedysi pred pretekmi, keď bolo treba utíšiť srdce, aby sa nevyčerpalo splašeným búchaním. Po troche sa mi to darilo, do rúk sa mi vracala krv a svaly som po kúskoch uvoľňoval.
'Čo nám poviete o vašej ceste do Poľska? S kým ste sa tam stretli? Hm?'
Pokrčil som placami, a tak mi vzali všetko, čo som mal pri sebe, aj šnúrky z topánok a viedli ma dlhou chodbou.
'Dúfam, že to oznámite mojej mame,' povedal som. 'Je chorá.'
'Všetko záleží na vás,' usmiali sa obaja.
Cela ma príjemne prekvapila čistotou, dostal som vyžehlenú plachtu a voskovaný pohár s kúskom mydla.
Tak. A čo teraz? spýtal som sa v duchu."
'Také ventily nemáme, pani,' plesal som. 'To je talianska batéria, nemáme tieto súčiastky uz dva roky a ani nebudú.'
'Ale čo budem robiť? Tečie mi voda!' spýtala sa nariekavo a upierala na mňa veľké belasé oči lemované čerňou.
'Vyhoďte ju a kúpte si našu, myjavskú,' radil som nadšene. 'Je škaredá, ale funguje!'
'Nie,' vyhlásila pani tvrdohlavo. 'Pôjdem do Talianska na dovolenku a tam si tesnenie kúpim!'
'Hm,' zamrmlal som porazený a obrátil sa k ďalšiemu zákazníkovi:
'Prosím.'
'Ja by som sa chcel s vami porozprávať,' povedal človek v hnedom obleku, s úzkymi fúzmi a bez košíka.
'Hm,' zamrmlal som znovu a vyšiel spoza pultu.
'Poznáte ma, však?' usmial sa.
'Nepoznám. Ale na tom predsa nezáleží, či hej?'
'Nie,' usmial sa znovu. 'Choďte sa obliecť, ja tu počkám.'
'Pišta, prišli po mňa policajti,' oznámil som šéfovi.
Musel som nastúpiť do bieleho žiguli, v ktorom sedel ďalší chlapík s fúzikmi a vyhrieval ho. Vlastne mi malo už dávno zísť na um, že raz prídu, uvažoval som, a keď šofér šmýkal auto po zákrutách plných závejov, z celého srdca som si želal, aby sme vrazili do stĺpa.
'Tak o čom sa porozprávame?' spýtal sa.
Pokrčil som plecami. V kancelárii bola zima a celé telo sa mi triaslo, závidel som im ich tuk a pokojnú istotu, s akou si pripaľovali cigarety. Drvil ma chlad, ale zistil som, že to nevidia, zrejme prichádzal zvnútra a len vo vnútri sa prejavoval. Zatínal som zuby, nech nedrkocú, a dýchal som pomaly, zhlboka, ako kedysi pred pretekmi, keď bolo treba utíšiť srdce, aby sa nevyčerpalo splašeným búchaním. Po troche sa mi to darilo, do rúk sa mi vracala krv a svaly som po kúskoch uvoľňoval.
'Čo nám poviete o vašej ceste do Poľska? S kým ste sa tam stretli? Hm?'
Pokrčil som placami, a tak mi vzali všetko, čo som mal pri sebe, aj šnúrky z topánok a viedli ma dlhou chodbou.
'Dúfam, že to oznámite mojej mame,' povedal som. 'Je chorá.'
'Všetko záleží na vás,' usmiali sa obaja.
Cela ma príjemne prekvapila čistotou, dostal som vyžehlenú plachtu a voskovaný pohár s kúskom mydla.
Tak. A čo teraz? spýtal som sa v duchu."
June 20, 2024
Musim sa priznat, ze s Milanovymi uvahami mam celkom dost casto problem. Jeho filozoficke zamyslenia typu, ze Slovaci su ini, nez Cesi, lebo mame divoke lesy a hory a Cesi maju svoj zemsky raj uz od pohladu prijemne upraveny, mi pridu take nasilne lyrizovane a pseudofilozoficke, ze ma to miestami fakt vytaca. Kniha Dzin a hlavne prve dve poviedky/novely podobnymi "hlbokymi" uvahami nesetria. Rovnako ma vytacali aj caste eroticke sceny, ktore boli podla mna uplne zle napisane, co sa da "zvalit" na mladucky vek autora v dobe vzniku prvych dvoch poviedok/noviel. Na juvenilny exhibicionizmus sa da "zhodit" aj spominana, a podla mna samoucelna, pocetnost steklivych situacii. Taktiez by sa s cistym svedomim dala vyskrtat vacsina bezeckych pasazi. To ked o behani hovori Haruki Murakami...
Napriek tomu je evidentne, ze autor uz v tej dobe vedel pekne a putavo pisat a ja ako citatel som si to pekne a so zaujatim precital.
Ale ako som uz spominal, pacilo sa mi to, dobre sa to citalo.
A teraz to najlepsie: tretia, titulna, poviedka/novela je podla mna majsterstyk. Sama snad aj na 5 hviezd. Je vidiet, ako sa Martin Milan za tych 5 rokov posunul a dospel a vypisal sa a uz nie je naivny mlady romanticky hrdina.
Napriek tomu je evidentne, ze autor uz v tej dobe vedel pekne a putavo pisat a ja ako citatel som si to pekne a so zaujatim precital.
Ale ako som uz spominal, pacilo sa mi to, dobre sa to citalo.
A teraz to najlepsie: tretia, titulna, poviedka/novela je podla mna majsterstyk. Sama snad aj na 5 hviezd. Je vidiet, ako sa Martin Milan za tych 5 rokov posunul a dospel a vypisal sa a uz nie je naivny mlady romanticky hrdina.
January 26, 2019
Text, ktorý pôsobí ako zaklínadlo. Je mi ľúto, že som si toto svedectvo o dozrievaní v kulisách minulého režimu neprečítal o čosi skôr, určite by to bol formatívny zážitok. A dnes by som tento príbeh prežil z úplne inej perspektívy.
"V Tániných očiach som bol tým, kým som chcel byť. Ona ma milovala, videla vo mne spisovateľa, iba s pomocou jej dôverčívého sebavedomia som si mohol dovoliť tváriť sa ako človek nezávislý od úspechu, peňazí a kariéry. Ona bola mojou kariérou a mojím úspechom, filozofickým systémom, ktorý ma robil viditeľným, v nej som sa odrážal a nachádzal."
"V Tániných očiach som bol tým, kým som chcel byť. Ona ma milovala, videla vo mne spisovateľa, iba s pomocou jej dôverčívého sebavedomia som si mohol dovoliť tváriť sa ako človek nezávislý od úspechu, peňazí a kariéry. Ona bola mojou kariérou a mojím úspechom, filozofickým systémom, ktorý ma robil viditeľným, v nej som sa odrážal a nachádzal."
September 15, 2017
Rozmýšľali ste, ako by sa vám žilo bez nádeje, budúcnosti, šťastia v živote? Čím si vyplniť priestor v hlave a ako sa nezblázniť? Takto intenzívne som o "nesprávnych" občanoch komunistického štátu ešte neuvažovala, trafila do čierneho. Písať vie Šimečka skvelo a oplatí sa knihu čítať pozorne a venovať krátkym no trefným vetám pozornosť ("Je to luxus a dar môcť si absolútne a nadarmo myslieť svoje")
June 14, 2018
Tri hviezdy za dobové a bratislavské reálie a "svojskosť" štýlu. Akoby mal čo povedať, ale nevedel, ako to dobre napísať. Teda vlastne sa mi to veľmi nepáčilo, ale prečítala a dočítala som to s chuťou. Ale možno je to len spôsobné tým, že pred Džinom som čítala Tatarku a jeho vety sú ako med. Hm.
April 19, 2021
Ach táto knižka pre mňa ostane zlomová. Zastihla ma v mojom období zlého rozpoloženia a na dobrej nálade mi veru nepridala. Na druhej strane, prečítať si ju pre mňa znamenalo byť menej sám vo svojich pocitoch. Neľahké čítanie, no veľmi skutočné a ťaživé, ako je občas život sám.
April 20, 2024
Veľmi pekné,úchvatné a smutné. Okrem príbehu nájdete v knihe prekvapivé metafory a prirovnania.Najprv vete nerozumiem,potom jej porozumiem a následne ma prekvapí krása opisov s metafor.Nevšedný zážitok z čítania.
June 14, 2019
Intellectual runs and loves.
September 18, 2019
Ako mi tato kniha mohla doteraz uniknut? Skvely styl, silne pribehy, bolo to ako nazerat do vnutra niekoho druheho.
May 15, 2024
Výborná kniha, určite odporúčam.
January 14, 2021
Martin M. Šimečka jako prozaik. Jak se v osumdesátkový Bratislavě žilo synovi českýho disidenta. Skvěle odpozorovaný, skvěle napsaný, k zamyšlení ponoukající. Silnej text.
July 21, 2024
Vedela som síce, že Šimečka aktívne športuje, napriek tomu ma miera telesnosti v tejto knihe prekvapila. Hlavný hrdina, romantický mladý muž, zhodou životných okolností disident, sa prepletá rôznymi manuálnymi zamestnaniami, ako formu vysporiadania sa so všetkým dobrým aj zlým používa beh a iné fyzické aktivity. Opisuje teplo, chlad, dotyky, váhu, telesné kŕče, bolesť, slasť. U seba aj u iných.
Všetko je pretkané touto fyzičnosťou, a bolo by to super, keby príbehy občas nerušila akoby snaha vyznieť nasilu umelecky či v tretej poviedke už i filozoficky a miestami aj vyslovený pátos. Mám na mysli vety ako táto: "Otvárala sa mi pod rukou ako kvet po dotyku s raňajším slnkom a mne sa uľavilo, že ešte vždy vlastním tajný kľúč...". To akože šli súložiť. Takéto smiešne prirovnania a metafory ma v texte vytáčali.
Keď si ich však odmyslím, boli poviedky veľmi autentické, osobné, živé. V mojej hlave znel neustále hlas Šimečku tak, ako ho poznám z médií dnes, o 30 - 40 rokov staršieho a celkom by ma aj zaujímalo, čo bola realita a čo fikcia. K autentickosti dopomáhalo aj to, že dej sa odohrával na známych miestach v Bratislave.
Výborne bola vykreslená aj normalizačná atmosféra, hoci prevažne len tak mimovoľne, ale neustále prítomná.
Je škoda, že Šimečka sa beletristickej tvorbe ďalej systematicky nevenoval. Číta sa veľmi dobre.
Všetko je pretkané touto fyzičnosťou, a bolo by to super, keby príbehy občas nerušila akoby snaha vyznieť nasilu umelecky či v tretej poviedke už i filozoficky a miestami aj vyslovený pátos. Mám na mysli vety ako táto: "Otvárala sa mi pod rukou ako kvet po dotyku s raňajším slnkom a mne sa uľavilo, že ešte vždy vlastním tajný kľúč...". To akože šli súložiť. Takéto smiešne prirovnania a metafory ma v texte vytáčali.
Keď si ich však odmyslím, boli poviedky veľmi autentické, osobné, živé. V mojej hlave znel neustále hlas Šimečku tak, ako ho poznám z médií dnes, o 30 - 40 rokov staršieho a celkom by ma aj zaujímalo, čo bola realita a čo fikcia. K autentickosti dopomáhalo aj to, že dej sa odohrával na známych miestach v Bratislave.
Výborne bola vykreslená aj normalizačná atmosféra, hoci prevažne len tak mimovoľne, ale neustále prítomná.
Je škoda, že Šimečka sa beletristickej tvorbe ďalej systematicky nevenoval. Číta sa veľmi dobre.
September 10, 2015
ona je v nebi
This entire review has been hidden because of spoilers.
Displaying 1 - 25 of 25 reviews