Sekera z bronzu, rúno zo zlata

by Juraj Červenák, Michal Ivan (Illustrator)

Genres: Fantasy, Historical Fantasy, Fiction, Adult

256 pages, Hardcover

First published January 1, 2008

About the author

je slovenský spisovateľ s bohatou publikačnou činnosťou v slovenskom, českom a poľskom jazyku. Pochádza z obce Vyhne, ale už od detstva žije v neďalekej Banskej Štiavnici. Po ukončení štúdia na gymnáziu v roku 1992 prešiel rôznymi povolaniami od člena strážnej služby až po vedúceho kina.

Od roku 2005 je profesionálnym spisovateľom a publicistom.

Knižne debutoval v roku 1993, odvtedy vydal vyše dve desiatky kníh, väčšinu z nich v češtine.
Presadil sa ako autor historickej fantasy so slovanskými motívmi.

Dvojdielny román Bivoj umiestňuje príbehy zo Starých povestí českých do reálneho priestoru a kontextu na sklonku 7. storočia.

Trilógia Bohatier sleduje osudy hrdinov ruských bylín počas výbojov kyjevského kniežaťa Svjatoslava.

V slovenčine Červenák publikoval viacero poviedok v časopise Fantázia, ako aj román Sekera z bronzu, rúno zo zlata, v ktorom sa bájni Argonauti plavia po Dunaji až na územie dnešného Slovenska.

V roku 2009 začala v slovenčine vychádzať i séria Černokňažník, ktorá sa odohráva v 9. storočí počas bojov s Avarmi a utvárania prvých slovanských kniežatstiev.

Autorovu tvorbu charakterizuje postupný odklon od rýdzej mytologickej fantasy k historickému románu. Svedčí o tom najmä séria o protitureckých vojnách Dobrodružstvá kapitána Báthoryho, ktorej prvé tri diely (Strážcovia Varadína, Brána Irkally a Diablova pevnosť) vyšli zároveň v češtine i slovenčine.

Nový cyklus dobových detektívok Stein a Barbarič o vyšetrovaní zločinov za vlády Rudolfa II. Habsburského na prelome 16. a 17. storočia už je čisto historickou beletriou románom bez fantasy prvkov. Zo série zatiaľ vyšli romány Mŕtvy na Pekelnom vrchu, Krv prvorodených a Ohnivé znamenie, ktoré sa radia k autorovým najúspešnejším knihám. V roku 2016 vyjde štvrtý diel s názvom Diabol v zrkadle.

Červenák napísal aj zbierku rozprávkovo-dobrodružných povestí pre mladších čitateľov Legendy Zlatého mesta.

Je držiteľom viacerých žánrových ocenení vrátane Ceny Fantázie, Ceny za najlepšiu fantasy či Ceny Akadémie sci-fi, fantasy a hororu za najlepšiu českú a slovenskú knihu roka (obdržal ju trikrát za romány Krvavý oheň, Biela veža a Diablova pevnosť).
Jeho romány a poviedky vyšli aj v poľštine, ruštine a angličtine. V súčasnosti má podpísanú zmluvu s americkou literárnou agentúrou a pokúša sa presadiť vydanie svojich románov v USA.

Publikoval tiež pod pseudonymom Thorleif Larssen a George Callahan.

Reviews

[Martin · Rating 3 out of 5]

Sekera z bronzu, rúno zo zlata je Červenák, na akého sú jeho priaznivci zvyknutí – priamočiara a svižná historická fantasy hojne čerpajúca z mytológie, ktorá krvou a vnútornosťami rozhodne nešetrí. Snaha o beletristické spracovanie menej známych, či aspoň slovenskému a českému čitateľovi bližších historických epoch sa už stala akousi autorovou ochrannou známkou. Tentoraz však opustil slovanské mýty z cyklov Černokňažník, Bivoj či Bohatier i dobu protitureckých vojen, dejisko Dobrodružstiev kapitána Báthoryho alebo detektívnych príbehov dvojice Stein a Barbarič, a vydal sa do čias, ktoré sú (minimálne v slovenskej literatúre) skutočnou terrou incognita.

Román sa odohráva v mladšej dobe bronzovej a snúbi sa v ňom inšpirácia v predhistórii Slovenska a klasickej gréckej mytológii, predovšetkým v báji o Argonautoch. V záplave generických pseudostredovekých fantasy ság tak pôsobí tento krátky, sotva dvestopäťdesiatstranový román ako vítané vybočenie zo žánrového stereotypu. Žiadni hrdinovia v oceľovej zbroji či jemnocitní elfovia, ale ošľahaní héroovia zakutí v bronze a divoké barbarské kmene, miesto bielobradých čarodejníkov nespútaná a živelná mágia, nie majestátni severskí draci, len desiví pohanskí démoni.

Veľkou prednosťou Červenákových próz býva chytľavá atmosféra s dôrazom na autenticitu dobových reálií a ani Sekera z bronzu nie je výnimkou. Hoci sa na rozdiel od predchádzajúcich románov odohráva v historicky omnoho vzdialenejšom období, nie je o nič menej podmanivá. Autor do deja funkčne zakomponoval viaceré prvky inšpirované archeologickými nálezmi. Hradisko Sokolie hniezdo tak pripomína sídlisko Otomanskej kultúry Myšia hôrka pri Spišskom Štvrtku s najstarším kamenným opevnením v strednej Európe, nazývané aj slovenské Mykény, rituály kmeňa divošských Hadozubov zas vychádzajú z praktík ľudu Kyjatickej kultúry, ktorý podľa nálezov z jaskýň Slovenského krasu pri obradoch zrejme skutočne používal masky z lebiek, obetoval ľudí a praktizoval antropofágiu.

Zasadenie deja do tohto historického času na druhej strane otvára takmer neobmedzený priestor básnickej licencii a autorskej invencii. Fantastické motívy v kontexte príbehu vôbec nepôsobia cudzorodo, len organicky dokresľujú polomýtický nádych zabudnutého dávnoveku. Zdá sa, že obratné spájanie faktov a fabulácie teší aj samotného autora, len miestami je snáď až príliš popisný či didaktický. Naopak, hypnotické, lyrickým jazykom písané pasáže, v ktorých Červenák zachytáva mystické videnia a pohanské magické rituály, patria medzi to najlepšie z celej knihy.

Škoda len, že ohromný potenciál fascinujúcej a literárne takmer nedotknutej epochy dokázal pretaviť iba do priemernej hrdinskej fantasy. Hoci si podľa autora román nekladie vyššie ambície, než byť „dobrodružnou legendou“, jeho príbeh je i na pomery tohto žánru až príliš rutínérsky. Jeho ťažiskom je snaha trójskeho princa Podarka získať v povodí Granu (dnešného Hronu) nesmierne cenný náklad jantáru, aby ním mohol vykúpiť Tróju z područia mykénskeho uchvatiteľa Herakla. Hoci autor načrtáva niekoľko vedľajších dejových línií a motívov, z ktorých viaceré (napríklad osudy tajomného Astéria z Ostrova býkov) by mohli slúžiť ako námet na samostatný román, tvoria len pozadie Podarkovej výpravy.

Ak nerátame Červenákov „postmoderne revizionistický“ prístup ku klasickým bájam, ktorý z najväčších hrdinov Grécka stvoril samoľúbych a krutých banditov, zápletka neponúka zásadnejšie prekvapenia či dejové zvraty. Karty sú rozdané od začiatku a napriek tomu, že nimi párkrát zamiešajú zlovestní Hadozubovia a Argonauti, prirodzená žánrová schematickosť príbehu je tu citeľná viac ako v iných Červenákových prózach. Rozprávanie rytmizujú početné bojové scény, no hoci sú, ako už býva u Červenáka zvykom, mimoriadne sugestívne a pôsobia takmer až filmovo, po čase sa nimi môže čitateľ presýtiť. Spôsoby, ako opísať odťatie hlavy či rozpárané brucho, nie sú neobmedzené. Očakávané finále, v ktorom konečne hrdinovia skrížia meče s Argonautmi, je akési unáhlené. Aj keď má tú správnu príchuť osudovosti a pátosu ako v dávnych ságach, vyvrcholenie by mohlo byť ešte o čosi výpravnejšie. Román pôvodne vyšiel na pokračovanie v časopise Fantázia a i v knižnej podobe občas budí dojem, akoby bol v skutočnosti zložený minimálne z dvoch samostatných noviel. Ucelené rozprávanie sa rozpadá na epizódy a jeden z vrcholov románu (možno dokonca pôsobivejší ako jeho skutočný záver) sa odohrá už v polovici.

Námet stretu a súčasne paralel medzi „civilizovaným“ Stredomorím a „barbarským“ severom, respektíve medzi svetom antických bohov a hrdinov a pohanskými kultmi, by si rozhodne zaslúžil o niečo veľkorysejšie ťahy spisovateľského pera. S košatejším príbehom sa zo Sekery z bronzu mohol stať skutočný hrdinský epos, i tak má však všetky prednosti, vďaka ktorým je Červenák zrejme najlepším slovenským autorom kvalitnej žánrovej literatúry. Ostáva len ľutovať, že sa k dobe bronzovej zrejme už nehodlá vrátiť. O ďalších osudoch krajiny medzi Istrom a Granom sa tak už zrejme nedozvieme.

[Vämpiriüs · Rating 3 out of 5]

V této knize není snad místo pro váhání nebo zbabělost. Taktéž zde nečekejte žádné romance nýbrž plnohodnotné boje, krvavé oběti, vraždy, smrt a stvůry. Autor se s tím moc nemaže a místo utápění ve zdlouhavých popisech dějů zde příběh uhání jako splašený kůň. Čtenář dostává kruté a nevlídné vyprávění s místy probleskující laskavostí a nadějí. Autor nezklamal a určitě se jedná o moc povedenou knihu u které bych sice raději viděl slovanské bohy nicméně i tak za mě super.

[Hallien · Rating 3 out of 5]

Pre fanúšikov Červenáka je to jednoznačne povinná jazda, ale je na nej bohužiaľ badať že pôvodne vychádzala po častiach. Fragmentácia je miestami pomerne silná. Možno by bolo lepšie vnímať celé dielo aj ako dve samostatné novely, pričom "Sekera z bronzu" by bola aj na štyri hviezdičky a "Rúno zo zlata" sotva na tri. Nejaké bonusové percentá dostáva knižka aj za dizajn a ilustrácie, pretože aj na tom záleží. Vôbec neľutujem že knižku vlastním a že som ju prečítal - v poličke vyzerá krásne, a na jednorazovku bola fajn. Ibaže sa k nej už asi tak skoro nevrátim, a to je tá hlavná škoda.

[Fandom SK · Rating 4 out of 5]

Recenziu pre Fandom.sk napísala Ena:

Zvlášť zaujímavé je poňatie Argonautov ako obyčajných bojovníkov, ktorí veci nerobia vždy tak, ako by sme od gréckych gerojov očakávali. Ich pohnútky sú nízke – snažia sa skôr ukojiť svoje pudy a túžby, nie počúvať hlas svedomia. Nuž, volanie bohatstva, vôňa moci, pocit nadvlády nad životmi ostatných sú silou, ktorá neženie iba vymyslené knižné postavy k rôznym nečakaným skutkom, ale aj v realite dokáže poriadne zatriasť národmi...

Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...

[Jozef Miklovič · Rating 5 out of 5]

Kniha sa výborne číta a udržuje čitateľa v napätí. Nevedel som ju odložiť. Preto 5/5.
Ale pár poznámok si neodpustím, aj keď tieto chyby príbehu principiálne neškodia.
Strmene v tej dobe neexistovali. Ani sedlá. Bronz nezaiskrí ani za pána boha. Môžete do neho trieskať hocičím. Bronz sa nekuje, hlavne sa odlieva. Maximálne sa podarí mierne tepať, ale veľmi opatrne.
Trochu rušivo pôsobí prítomnosť polovice Gréka na Slovensku. Pokojne tam mohli byť aj iné postavy. Miestami som mal dojem, že sa objaví aj Robin Hood, RamsesII a Wiliam Tell.

[Tomáš Drako · Rating 4 out of 5]

To sa tak na území Slovenska stretnú antický hrdinovia a pobijú sa o poklad.
Je to presne to čo som čakal. Svižná historická fantasy. V podstate sa sama čítala.. Páčilo sa mi, ako Juraj vykreslil Iásóna a argonautou.
Poste za mňa spokojnosť.

[Lucia Bartkova · Rating 5 out of 5]

Akoze WAW. Bajni grecki hrdinovia tu za kopcom na Mysej horke pri Sp. Stvrtku? ANO! Az clovek chvilami nevie, komu drzat palce - Argonautom alebo nasim.

[N4no_O · Rating 4 out of 5]

fajn čítanie ... druhá polovica lepšia než prvá ... aspoň u mňa ;)

[Bezmenny · Rating 4 out of 5]

Na knihe je vidno, že bola jednou zo skorších...je to klasika, ale zároveň mi tam akoby niečo chýbalo. Prvlov mágie a nadprirodzena v nej bolo dosť, ale akoby samotné množstvo mierne prekrývalo ostatný dej. Bohatier mi prišiel v tomto viac vyvážený. No kniha sa určite oplatí...

[Pavol Gono]

Originál: Publikované na pokračovanie v časopise Fantázia č. 41, 42, 43 a 44 (2008)
Preklad do češtiny: Robert Pilch
www.cervenak.sk

[Denisa · Rating 4 out of 5]

Another rating: 9/10