What do you think?
Rate this book
Vaky
Ako by vyzeral svet, ak by sa prehodili biologické roly? Vitajte v budúcnosti, v ktorej rodia muži! Pár desiatok rokov po Veľkej revolúcii si už takmer nikto nepamätá, že voľakedy to bolo inak. Ženy sa venujú sebarozvoju a riadeniu spoločnosti, o potomstvo a domáce práce sa starajú ich manželia. Všetko sa zdá byť takmer dokonalé... Sledujte príbeh ambicióznej novinárky Zory, ktorá v dystopickom svete odhaľuje šokujúce tajomstvá minulosti a zároveň je nútená bojovať o záchranu vlastnej rodiny.
200 pages, Hardcover
First published October 14, 2024
2 people are currently reading
39 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 14 of 14 reviews
February 22, 2025
Námet knihy je skvelý. Ženy vládnu svetu, role pohlaví sa otočili - veľmi ma zaujal koncept tohto sveta. Prvá kapitola ešte dobrá, ale potom…
Veľmi ma sklamalo v knihe, že ženy sa k mužom správali zle - hlavnej hrdinke vadilo, keď jej muž plakal. Občas mala názory na mužov ako terajší alfa samci v našom svete.
Rovnako tak mi vadil plochý svet. Minulosť sa striedala s prítomnosťou. Niektoré veci nemali hlavu ani pätu. Zrazu ženy vynašli vaky - presadili to politikom, liberáli sa chytili a aj konzervatívci po tlačovke, len tak… a boj vyhrali.
Skákali sme z jedného sveta do druhého, pritom ten scifi svet nebol ani podrobne popísaný a mám veľa otázok. Medzi hlavnou hrdinkou, čo sa rozhodne donosiť dieťa a jej pôrodnou lekárkou je maximálne rozdiel jednej generácie, ale akoby sa na všetko dokázalo zabudnúť a celá spoločnosť sa len tak pretransformovala. Ja chápem, že toto je scifi a autorka si môže veľa vecí dovoliť, ale ja som príbehu a svetu nedokázala uveriť. Je mi to naozaj ľúto, ale kniha mi osobne ale že vôbec nesadla.
Veľmi ma sklamalo v knihe, že ženy sa k mužom správali zle - hlavnej hrdinke vadilo, keď jej muž plakal. Občas mala názory na mužov ako terajší alfa samci v našom svete.
Rovnako tak mi vadil plochý svet. Minulosť sa striedala s prítomnosťou. Niektoré veci nemali hlavu ani pätu. Zrazu ženy vynašli vaky - presadili to politikom, liberáli sa chytili a aj konzervatívci po tlačovke, len tak… a boj vyhrali.
Skákali sme z jedného sveta do druhého, pritom ten scifi svet nebol ani podrobne popísaný a mám veľa otázok. Medzi hlavnou hrdinkou, čo sa rozhodne donosiť dieťa a jej pôrodnou lekárkou je maximálne rozdiel jednej generácie, ale akoby sa na všetko dokázalo zabudnúť a celá spoločnosť sa len tak pretransformovala. Ja chápem, že toto je scifi a autorka si môže veľa vecí dovoliť, ale ja som príbehu a svetu nedokázala uveriť. Je mi to naozaj ľúto, ale kniha mi osobne ale že vôbec nesadla.
This entire review has been hidden because of spoilers.
February 18, 2025
V tejto knihe som našla dve chyby.... 1. Škoda, že je taká krátka. Téma obrátených mužsko-ženských rol má podľa mňa veľký potenciál a viem si predstaviť oveľa viac detailov, ktoré sa do príbehu dali pridať. Miestami mi to prišlo ako z rýchlika a chýbalo mi tam to postupné budovanie sveta. 2. V knihe som našla veľké množstvo preklepov, zdvojených slov a podobne, čo mi trochu kazilo zážitok z čítania. Celkovo to však bolo zaujímavé čítanie a som rada, že som si knihu prečítala. :)
March 5, 2025
Nápad ozaj zaujímavý, ale chcelo by to viac rozpracovať jednotlivé idey. Tiež je trochu ťažko uveriteľné, za aký krátky čas nastala spoločenská ani nie že zmena, ale totálna revolúcia, obrat o 180 stupňov vo vnímaní reality. Na konci knihy je samozrejme naznačené, ako sa to odohralo, napriek tomu sa mi zdá, že to malo väčší potenciál a ja osobne som ostala trochu sklamaná. Ale solídne tri hviezdy za nápad.
April 24, 2025
Dystopický román s ambicióznou témou budúcnosti, ktorá sa môže byť nepredstaviteľnou, ale nie nerealizovateľnou realitou blízkej doby.
Autorka otvorila niekoľko silných tém postavenia žien a mužov budúcej spoločnosti, každodennú realitu rozdelenia rolových úloh oboch pohlaví v manželskom, resp. partnerskom spolužití, v rodine, v práci a svet, v ktorom právo na výber neexistuje. Autorka pracuje aj s motívom kolektívnej historickej pamäte, ktorá sa stráca, alebo je umelo potlačovaná a je až desivo možné, ako rýchlo sú ľudia schopní zabudnúť na tisícročia dané predurčenia.
Príbeh postrádal bližšiu emocionalitu medzi hlavnými protagonistami knihy - novinárkou Zorou a jej manželom Martinom. Zároveň bez lacných fráz ukázal na skutočnosť, že spoločný život a budúcnosť manželov a ich zatiaľ nenarodeného dieťaťa sa môže zmeniť z hodiny na hodinu. Nebola mi presne jasná rola tzv. čiernych žien, ktoré postávajú pred domom Zory a Martina a skoro v akčných scénach sledujú, stráži a prenasledujú budúcich rodičov a lekárku- gynekologičku "starých čias", Evu.
Som rada, že sa slovenská autorka popasovala s tak vážnou témou a nastolila v čitateľoch mnohé otázky priamo súvisiace aj s právnymi a normatívnymi rozhodnutiami dneška.
Autorka otvorila niekoľko silných tém postavenia žien a mužov budúcej spoločnosti, každodennú realitu rozdelenia rolových úloh oboch pohlaví v manželskom, resp. partnerskom spolužití, v rodine, v práci a svet, v ktorom právo na výber neexistuje. Autorka pracuje aj s motívom kolektívnej historickej pamäte, ktorá sa stráca, alebo je umelo potlačovaná a je až desivo možné, ako rýchlo sú ľudia schopní zabudnúť na tisícročia dané predurčenia.
Príbeh postrádal bližšiu emocionalitu medzi hlavnými protagonistami knihy - novinárkou Zorou a jej manželom Martinom. Zároveň bez lacných fráz ukázal na skutočnosť, že spoločný život a budúcnosť manželov a ich zatiaľ nenarodeného dieťaťa sa môže zmeniť z hodiny na hodinu. Nebola mi presne jasná rola tzv. čiernych žien, ktoré postávajú pred domom Zory a Martina a skoro v akčných scénach sledujú, stráži a prenasledujú budúcich rodičov a lekárku- gynekologičku "starých čias", Evu.
Som rada, že sa slovenská autorka popasovala s tak vážnou témou a nastolila v čitateľoch mnohé otázky priamo súvisiace aj s právnymi a normatívnymi rozhodnutiami dneška.
June 9, 2025
Román Vaky zvádza k označeniu dystopický a popisuje akúsi alternatívnu históriu budúcnosti o sto rokov. Pre mňa je však skôr veľmi zaujímavým myšlienkovým experimentom, plným morálnych dilem, zaujímavej a dôležitej hry s jazykom spoluutvárajúcim realitu a tiež až satirickým náhľadom na isté aspekty - tradičného - usporiadania spoločnosti.
Z hľadiska príbehu a literárnosti by určite ešte bolo na čom pracovať. Z hľadiska uchopenia témy však nepochybne ide o originálny počin, ktorý stojí za pozornosť.
Z hľadiska príbehu a literárnosti by určite ešte bolo na čom pracovať. Z hľadiska uchopenia témy však nepochybne ide o originálny počin, ktorý stojí za pozornosť.
December 11, 2024
Som si neuložila, tak môžem písať odznovu. ;)
Vaky sú antiutopistickým románom, ktorý pracuje so skutočnosťou, ktorú autorka absolútne otočila a pre niekoho to môže pôsobiť až na hrane. No kde je hranica, pri ktorej sa niečo zmení? Nie je práve takáto hra so slovami niečo, čo vás prinúti premýšľať nad alternatívami? Keď sa vychováva nová generácia, spomenie si niekto, ako to bolo reálne pred 30., čo 50. rokmi? Alebo na zmenu v spoločnosti treba dlhší čas? V tomto som si nie istá. Každopádne, baví ma rozmýšľať nad tým, čo by bolo, keby…
Keby muži rodili, zmenila by sa doterajšia ekonomická závislosť žien a zlepšilo by sa ich spoločenské či pracovné postavenie? Obrátila by sa karta a mužskou úlohou by bolo odteraz vychovávanie detí a starostlivosť o domácnosť? Tradičné role by boli úplne otočené a z toho vyplýva aj príbeh. Nadsázka, miestami dotiahnutá až do totalitných rozmerov, má však v niektorých bodoch až ironicky reálne základy. (Odraz pani Z. a jej interupčných návrhov zákonov by sme vedeli nájsť aj v dnešnej dobe, tu je dotiahnutá do absurdného podpichnutia, kam by to až mohlo zájsť.)
Vynález rodiacich vakov (pôvodne určený ženám, ktoré dôsledku choroby, či genetiky nemohli vynosiť dieťa) spôsobil revolúciu. No ako to pri dobrých nápadoch býva, všetko sa dá zneužiť a ani rodiace vaky neboli výnimkou. Prečo nechať starostlivosť o tehotenstvo, či pôrod len na žene, keď sa aj otecko môže na tom prakticky podieľať? A to doslova!
Zaujímavosťou sú práve tie kontroverznosti, ktoré robia dystópiu dystópiou a nie každý sa s nimi stotožní (aj keď potláčanie ľudských práv je práve typickým znakom tohto druhu literatúry), v tejto knihe už malé deti podstupujú automatickú operáciu bez možnosti sa rozhodnúť - a nie je to až vo vyššom veku. Aj na tom je postavená premisa, ktorá postupne graduje…
Hlavná hrdinka sa spolieha, že po počiatočných týždňoch jej tehotenstva, sa plod prenesie do vaku k manželovi, ktorý bábo vynosí a ona môže pokračovať v kariére. Drahý ostane v domácnosti, plus preberie tradičné úlohy otca - starostlivosť o deti. Ale istou zhodou náhod sa to nepodarí a jej ostáva bábätko v brušku… ako sa s tým vysporiada, keďže je to v jej prostredí nenormálne? Sleduje ju tajná polícia, ktorá s postupujúcim tehotenstvom zdrsňuje svoje metódy, až klým ju neodvedú na utajené miesto. Ako to celé skončí, sa dá odhadnúť, no samozrejme, diskutovať o prečítanom by som ozaj rada, tak sa mi ozvite, kto chce, hodíme reč. Možno niekedy v budúcom roku aj priamo s autorkou… ;)
Knižku, ktorú mi venovala, ešte posúvam ako knižnú štafetu a po návrate ju zase ja darujem našej knižnici. Ďakujem za možnosť prečítania.
Vaky sú antiutopistickým románom, ktorý pracuje so skutočnosťou, ktorú autorka absolútne otočila a pre niekoho to môže pôsobiť až na hrane. No kde je hranica, pri ktorej sa niečo zmení? Nie je práve takáto hra so slovami niečo, čo vás prinúti premýšľať nad alternatívami? Keď sa vychováva nová generácia, spomenie si niekto, ako to bolo reálne pred 30., čo 50. rokmi? Alebo na zmenu v spoločnosti treba dlhší čas? V tomto som si nie istá. Každopádne, baví ma rozmýšľať nad tým, čo by bolo, keby…
Keby muži rodili, zmenila by sa doterajšia ekonomická závislosť žien a zlepšilo by sa ich spoločenské či pracovné postavenie? Obrátila by sa karta a mužskou úlohou by bolo odteraz vychovávanie detí a starostlivosť o domácnosť? Tradičné role by boli úplne otočené a z toho vyplýva aj príbeh. Nadsázka, miestami dotiahnutá až do totalitných rozmerov, má však v niektorých bodoch až ironicky reálne základy. (Odraz pani Z. a jej interupčných návrhov zákonov by sme vedeli nájsť aj v dnešnej dobe, tu je dotiahnutá do absurdného podpichnutia, kam by to až mohlo zájsť.)
Vynález rodiacich vakov (pôvodne určený ženám, ktoré dôsledku choroby, či genetiky nemohli vynosiť dieťa) spôsobil revolúciu. No ako to pri dobrých nápadoch býva, všetko sa dá zneužiť a ani rodiace vaky neboli výnimkou. Prečo nechať starostlivosť o tehotenstvo, či pôrod len na žene, keď sa aj otecko môže na tom prakticky podieľať? A to doslova!
Zaujímavosťou sú práve tie kontroverznosti, ktoré robia dystópiu dystópiou a nie každý sa s nimi stotožní (aj keď potláčanie ľudských práv je práve typickým znakom tohto druhu literatúry), v tejto knihe už malé deti podstupujú automatickú operáciu bez možnosti sa rozhodnúť - a nie je to až vo vyššom veku. Aj na tom je postavená premisa, ktorá postupne graduje…
Hlavná hrdinka sa spolieha, že po počiatočných týždňoch jej tehotenstva, sa plod prenesie do vaku k manželovi, ktorý bábo vynosí a ona môže pokračovať v kariére. Drahý ostane v domácnosti, plus preberie tradičné úlohy otca - starostlivosť o deti. Ale istou zhodou náhod sa to nepodarí a jej ostáva bábätko v brušku… ako sa s tým vysporiada, keďže je to v jej prostredí nenormálne? Sleduje ju tajná polícia, ktorá s postupujúcim tehotenstvom zdrsňuje svoje metódy, až klým ju neodvedú na utajené miesto. Ako to celé skončí, sa dá odhadnúť, no samozrejme, diskutovať o prečítanom by som ozaj rada, tak sa mi ozvite, kto chce, hodíme reč. Možno niekedy v budúcom roku aj priamo s autorkou… ;)
Knižku, ktorú mi venovala, ešte posúvam ako knižnú štafetu a po návrate ju zase ja darujem našej knižnici. Ďakujem za možnosť prečítania.
February 7, 2025
English version below
Debutový román Zdenky Kollárovej nám predstavuje nie príliš vzdialenú budúcnosť, v ktorej sa vymenilo spoločenské postavenie mužov a žien. Aj keď slovo „vymenilo“ nie je vhodné, ale o tom neskôr. Muži sú považovaní za emotívnejšie a nežnejšie pohlavie, zostávajú s deťmi na otcovských, majú nižšie platy, menšie možnosti sa kariérne presadiť, očakáva sa od nich, že sa budú starať o domácnosť a teplo domova. Ženy sú zasa vykreslené ako tie priebojnejšie, ktoré sú menej zmietané emóciami, ... veď viete. Skrátka stereotypy otočené naruby. Očakával som satiru, kritiku nerovnosti pohlaví okorenenú humorom, ale už po tretej strane som pochopil, že táto kniha humor neponúka. Opis dystopickej spoločnosti a pomerov v nej je vecný, tvrdý, bez snahy o odľahčenie. Prečo dystopickej? Je snáď predstava o silných, ambicióznych a priebojných ženách vo vedení štátu zlá? To určite nie, ale táto kniha nie je oslavou feminizmu. Keď nahliadneme pod povrch, zistíme, že ide doslova o anti-feministický román. Ženy prevzali opraty vedenia spoločnosti, ale namiesto skutočnej rovnosti pohlaví, vytvorili prakticky totalitný režim, kde chlapcom v útlom veku voperujú rodiace vaky (ktoré im narušia hormonálny vývoj) a kto sa rozhodne neposlúchnuť a nechať rodiť ženu, je prenasledovaný ženským gestapom a bez súdneho procesu izolovaný do sanatória, kde sa lekárky a dozorcovia správajú k „pacientom“ veľmi neeticky. Toto nie je oslava ženskosti, ale jej deformácia na niečo monštruózne, čo hneď využilo možnosť semi-totalitného zriadenia a vytvorilo ešte nerovnejšie rozdiely pohlaví. Hlavne posledná tretina románu veľmi zaváňa Orwellom.
Príbeh začína nehodou, kvôli ktorej je Zorinmu manželovi v nemocnici odstránený rodiaci vak. Zora, úspešná novinárka, so sľubnou kariérou, stojí pred otázkou čo spraviť s vyvíjajúcim sa dieťaťom v jej tele. V tomto svete sa totiž po počatí plánovane prenáša plod do mužského vaku a pôrod absolvujú len muži. Po rozhovore s podivnou pani Evou, ktorá tvrdí, že nie tak dávno rodili výlučne ženy, Zora zavrhne možnosť kryogenického zmrazenia plodu aj vyhľadanie náhradného muža s funkčným vakom a rozhodne sa pre zabudnutú metódu pôrodu. Tu je čitateľ prvý krát konfrontovaný s ťažko uveriteľným tvrdením, že za približne 50 rokov (pani Eva bola už dospelá, keď ešte rodili ženy a muži mali dominantné postavenie), v čase moderných technológií, internetu a všeobecne známemu faktu, že chlapcom sa umelo implantujú rodiace vaky, prakticky všetci (vrátane zdravotníkov) zabudli, že ženy sú schopné pôrodu. Škoda, že nejde o semi-detektívku kde Zora postupne odhaľuje zabudnutú históriu. Napätie je budované len na emocionálnej úrovni, samotný dej je priamočiary – Zora sa obáva ako pôrod dopadne a čo s ňou bude. Vedľajšia linka so ženským gestapom, ktoré Zoru na pokyn ministerstva nonstop sleduje síce zaujme, ale nakoniec sa vytratí, bez väčších konsekvencií pre hlavnú hrdinku.
Román „Vaky“ veľmi trefne a priamočiaro kritizuje rodové stereotypy. Občas som si vravel, že to pôsobí až prvoplánovo („Muži sú predsa jemné stvorenia, nemajú vyššie ambície, ako venovať sa domácnosti a deťom.“), no prichytil som sa pri úvahách ako to je vlastne v našom, skutočnom svete. Nie je veľa kníh, ktoré nútia čitateľa premýšľať o svojich témach aj po dočítaní. Niektoré pasáže mi prišli až pritiahnuté za vlasy s cieľom vyhrotiť rodovú nerovnosť (napríklad keď matka ostro kritizuje otca, aby neposielal dcéru na nákup – načo? Veď to bude robiť jej chlap, ona nech sa radšej sústredí na dôležité veci) – o to viac som bol prekvapený, keď mi jedna známa prezradila, že presne takto to bolo u nich na dedine, teraz v 21. storočí. Chlapci nemuseli variť, ani upratovať, to bola „ženská práca“. Nemám ružové okuliare, vidím, že ženy nemajú rovnaké podmienky ako my, muži. Vidím to v práci, počúvam príbehy z pracovných pohovorov, ale očividne som nevidel celý rozmer tohto problému. Kniha ma prinútila premýšľať inak.
Autorka prináša svojou tenkou knihou veľké posolstvo – mať otvorenú myseľ, nežiť podľa umelých tradícií, len preto, že sa to patrí. Boj za „tradičnú rodinu“ je dnes veľmi aktuálna téma a román „Vaky“ nám ukazuje, na akých slabých základoch stoja argumenty tých, čo sa bijú do pŕs a tvária sa, že idú chrániť spoločnosť („Nič také ako tradičná rodina neexistovalo. Sme len banda stratených duší, ktorá hľadá lásku a trochu istoty.“). Ži a nechaj žiť, to je celé.
Tlieskam autorke za veľmi podarený debut.
+
Silná téma. Umožňuje aj mužom nahliadnuť na rodovú nerovnosť novým pohľadom.
Búranie mýtu o falošných „tradičných hodnotách“ a rodových symboloch (vedeli ste, že ružová farba bola v 20. storočí farba mužov, ktorá symbolizovala silu?)
-
Zopár logických nejasností (spomínaná amnézia spoločnosti na ženské pôrody, nevysvetlená príčina zjavných hormonálnych zmien u žien). Pokiaľ ich ale čitateľ akceptuje, zážitok z knihy sa nemení.
Osobne by som prijal trochu viac mystéria/bádania okolo odhaľovania stratenej minulosti. Mám rád, keď postavy zložito pátrajú po pravde, ktorú čitateľ pozná.
------------------------
Zdenka Kollárová's debut novel introduces us to a not too distant future in which the social status of men and women has been exchanged. Although the word "exchanged" is not appropriate, but more on that later. Men are seen as the more emotional and tender sex, they stay with the children on paternity leave, they have lower salaries, fewer opportunities to advance in their careers, they are expected to take care of the household and the warmth of the home. Women, on the other hand, are portrayed as the more impenetrable ones, less wracked by emotions, ... you know. In short, stereotypes turned upside down. I was expecting satire, a critique of gender inequality spiced with humor, but after the third page I realized that this book offers no humor. The description of the dystopian society and the conditions within it is matter-of-fact, hard-hitting. Why dystopian? Is perhaps the idea of strong, ambitious, and feisty women in national leadership a bad one? Certainly not, but this book is not a celebration of feminism. When we look beneath the surface, we find that this is literally an anti-feminist novel. Women have taken the reins of leadership in society, but instead of true equality of the sexes, they have created a virtually totalitarian regime where boys are given birth sacs (which disrupt their hormonal development) at a young age and anyone who chooses to disobey and have a woman give birth is persecuted by the female Gestapo and isolated without trial in a sanitarium where the doctors and wardens treat their "patients" in a very unethical manner. This is not a celebration of femininity, but a distortion of it into something monstrous, which immediately seized the opportunity of a semi-totalitarian system and created even more unequal gender differences. The last third of the novel in particular ressembles very much of Orwell.
The story begins with an accident that causes Zora's husband to have his birthing sac removed in the hospital. Zora, a successful journalist, with a promising career, is faced with the question of what to do with the developing baby in her body. For in this world, after conception, the fetus is transferred into a male sac and only men go through childbirth. After a conversation with the strange Mrs. Eva, who claims that not so long ago only women gave birth, Zora dismisses the possibility of both cryogenically freezing the fetus and finding a male with a functional sac, and opts for the forgotten method of childbirth. Here the reader is confronted for the first time with the hard-to-believe assertion that in 50 years or so (Mrs. Eve was an adult when women still gave birth and men were dominant), in the age of modern technology, the Internet, and the widely known fact that boys are artificially implanted with birthing sacs, virtually everyone (including medical professionals) has forgotten that women are capable of childbirth. Too bad this isn't a semi-detective story where Zora gradually uncovers forgotten history. The tension is built only on an emotional level, the plot itself is straightforward - Zora is worried about how childbirth will turn out and what will happen to her.
The side-line with the female Gestapo that follows Zora on the instructions of the Ministry does intrigue, but eventually fades away, without much consequence for the protagonist.
The novel very aptly and bluntly criticizes gender stereotypes. At times, it felt a little too simple and straightforward ("Men are gentle creatures, after all; they have no higher ambitions than to devote themselves to the home and the children."), but I found myself reflecting on how it actually is in our, real world. There aren't many books that make the reader think about their themes even after finishing. Some passages felt over-exagerrated to me in order to highlight gender inequality (for example, when a mother harshly criticizes a father for sending his daughter shopping - why? After all, her man will do it, she'd better concentrate on important things) - I was surprised when a friend revealed to me that this is exactly how it was in their village, now in the 21st century. The boys don't have to cook or clean, it is "women's work". I don't have rose-coloured glasses, I see that women don't have the same conditions as us men. I see it at work, I hear stories from job interviews, but I obviously haven't seen the full extent of the problem. The book made me think differently.
The author delivers a great message with her slim book - have an open mind, don't live by artificial traditions just because it's the so-called „correct way“.
The struggle for the "traditional family" is a very topical issue today, and the novel "Sacks" shows us on what weak foundations stand the arguments of those who pretend to protect the so-called traditional society ("There was no such thing as a traditional family. We're just a bunch of lost souls looking for love."). Live and let live, that's all.
I applaud the author for a very accomplished debut.
+
Strong theme. Allows even men to look at gender inequality with a new perspective.
Busting the myth of false "traditional values" and gender symbols (did you know that pink was the color of men in the 20th century, symbolizing strength?)
-
A few logical ambiguities (society's aforementioned amnesia about female childbirth, the unexplained cause of apparent hormonal changes in women). But as long as the reader accepts them, the experience of the book is unchanged.
Personally, I would have accepted a bit more mystery/exploration around uncovering the lost past. I like it when the characters are intricately searching for a truth that the reader knows.
Debutový román Zdenky Kollárovej nám predstavuje nie príliš vzdialenú budúcnosť, v ktorej sa vymenilo spoločenské postavenie mužov a žien. Aj keď slovo „vymenilo“ nie je vhodné, ale o tom neskôr. Muži sú považovaní za emotívnejšie a nežnejšie pohlavie, zostávajú s deťmi na otcovských, majú nižšie platy, menšie možnosti sa kariérne presadiť, očakáva sa od nich, že sa budú starať o domácnosť a teplo domova. Ženy sú zasa vykreslené ako tie priebojnejšie, ktoré sú menej zmietané emóciami, ... veď viete. Skrátka stereotypy otočené naruby. Očakával som satiru, kritiku nerovnosti pohlaví okorenenú humorom, ale už po tretej strane som pochopil, že táto kniha humor neponúka. Opis dystopickej spoločnosti a pomerov v nej je vecný, tvrdý, bez snahy o odľahčenie. Prečo dystopickej? Je snáď predstava o silných, ambicióznych a priebojných ženách vo vedení štátu zlá? To určite nie, ale táto kniha nie je oslavou feminizmu. Keď nahliadneme pod povrch, zistíme, že ide doslova o anti-feministický román. Ženy prevzali opraty vedenia spoločnosti, ale namiesto skutočnej rovnosti pohlaví, vytvorili prakticky totalitný režim, kde chlapcom v útlom veku voperujú rodiace vaky (ktoré im narušia hormonálny vývoj) a kto sa rozhodne neposlúchnuť a nechať rodiť ženu, je prenasledovaný ženským gestapom a bez súdneho procesu izolovaný do sanatória, kde sa lekárky a dozorcovia správajú k „pacientom“ veľmi neeticky. Toto nie je oslava ženskosti, ale jej deformácia na niečo monštruózne, čo hneď využilo možnosť semi-totalitného zriadenia a vytvorilo ešte nerovnejšie rozdiely pohlaví. Hlavne posledná tretina románu veľmi zaváňa Orwellom.
Príbeh začína nehodou, kvôli ktorej je Zorinmu manželovi v nemocnici odstránený rodiaci vak. Zora, úspešná novinárka, so sľubnou kariérou, stojí pred otázkou čo spraviť s vyvíjajúcim sa dieťaťom v jej tele. V tomto svete sa totiž po počatí plánovane prenáša plod do mužského vaku a pôrod absolvujú len muži. Po rozhovore s podivnou pani Evou, ktorá tvrdí, že nie tak dávno rodili výlučne ženy, Zora zavrhne možnosť kryogenického zmrazenia plodu aj vyhľadanie náhradného muža s funkčným vakom a rozhodne sa pre zabudnutú metódu pôrodu. Tu je čitateľ prvý krát konfrontovaný s ťažko uveriteľným tvrdením, že za približne 50 rokov (pani Eva bola už dospelá, keď ešte rodili ženy a muži mali dominantné postavenie), v čase moderných technológií, internetu a všeobecne známemu faktu, že chlapcom sa umelo implantujú rodiace vaky, prakticky všetci (vrátane zdravotníkov) zabudli, že ženy sú schopné pôrodu. Škoda, že nejde o semi-detektívku kde Zora postupne odhaľuje zabudnutú históriu. Napätie je budované len na emocionálnej úrovni, samotný dej je priamočiary – Zora sa obáva ako pôrod dopadne a čo s ňou bude. Vedľajšia linka so ženským gestapom, ktoré Zoru na pokyn ministerstva nonstop sleduje síce zaujme, ale nakoniec sa vytratí, bez väčších konsekvencií pre hlavnú hrdinku.
Román „Vaky“ veľmi trefne a priamočiaro kritizuje rodové stereotypy. Občas som si vravel, že to pôsobí až prvoplánovo („Muži sú predsa jemné stvorenia, nemajú vyššie ambície, ako venovať sa domácnosti a deťom.“), no prichytil som sa pri úvahách ako to je vlastne v našom, skutočnom svete. Nie je veľa kníh, ktoré nútia čitateľa premýšľať o svojich témach aj po dočítaní. Niektoré pasáže mi prišli až pritiahnuté za vlasy s cieľom vyhrotiť rodovú nerovnosť (napríklad keď matka ostro kritizuje otca, aby neposielal dcéru na nákup – načo? Veď to bude robiť jej chlap, ona nech sa radšej sústredí na dôležité veci) – o to viac som bol prekvapený, keď mi jedna známa prezradila, že presne takto to bolo u nich na dedine, teraz v 21. storočí. Chlapci nemuseli variť, ani upratovať, to bola „ženská práca“. Nemám ružové okuliare, vidím, že ženy nemajú rovnaké podmienky ako my, muži. Vidím to v práci, počúvam príbehy z pracovných pohovorov, ale očividne som nevidel celý rozmer tohto problému. Kniha ma prinútila premýšľať inak.
Autorka prináša svojou tenkou knihou veľké posolstvo – mať otvorenú myseľ, nežiť podľa umelých tradícií, len preto, že sa to patrí. Boj za „tradičnú rodinu“ je dnes veľmi aktuálna téma a román „Vaky“ nám ukazuje, na akých slabých základoch stoja argumenty tých, čo sa bijú do pŕs a tvária sa, že idú chrániť spoločnosť („Nič také ako tradičná rodina neexistovalo. Sme len banda stratených duší, ktorá hľadá lásku a trochu istoty.“). Ži a nechaj žiť, to je celé.
Tlieskam autorke za veľmi podarený debut.
+
Silná téma. Umožňuje aj mužom nahliadnuť na rodovú nerovnosť novým pohľadom.
Búranie mýtu o falošných „tradičných hodnotách“ a rodových symboloch (vedeli ste, že ružová farba bola v 20. storočí farba mužov, ktorá symbolizovala silu?)
-
Zopár logických nejasností (spomínaná amnézia spoločnosti na ženské pôrody, nevysvetlená príčina zjavných hormonálnych zmien u žien). Pokiaľ ich ale čitateľ akceptuje, zážitok z knihy sa nemení.
Osobne by som prijal trochu viac mystéria/bádania okolo odhaľovania stratenej minulosti. Mám rád, keď postavy zložito pátrajú po pravde, ktorú čitateľ pozná.
------------------------
Zdenka Kollárová's debut novel introduces us to a not too distant future in which the social status of men and women has been exchanged. Although the word "exchanged" is not appropriate, but more on that later. Men are seen as the more emotional and tender sex, they stay with the children on paternity leave, they have lower salaries, fewer opportunities to advance in their careers, they are expected to take care of the household and the warmth of the home. Women, on the other hand, are portrayed as the more impenetrable ones, less wracked by emotions, ... you know. In short, stereotypes turned upside down. I was expecting satire, a critique of gender inequality spiced with humor, but after the third page I realized that this book offers no humor. The description of the dystopian society and the conditions within it is matter-of-fact, hard-hitting. Why dystopian? Is perhaps the idea of strong, ambitious, and feisty women in national leadership a bad one? Certainly not, but this book is not a celebration of feminism. When we look beneath the surface, we find that this is literally an anti-feminist novel. Women have taken the reins of leadership in society, but instead of true equality of the sexes, they have created a virtually totalitarian regime where boys are given birth sacs (which disrupt their hormonal development) at a young age and anyone who chooses to disobey and have a woman give birth is persecuted by the female Gestapo and isolated without trial in a sanitarium where the doctors and wardens treat their "patients" in a very unethical manner. This is not a celebration of femininity, but a distortion of it into something monstrous, which immediately seized the opportunity of a semi-totalitarian system and created even more unequal gender differences. The last third of the novel in particular ressembles very much of Orwell.
The story begins with an accident that causes Zora's husband to have his birthing sac removed in the hospital. Zora, a successful journalist, with a promising career, is faced with the question of what to do with the developing baby in her body. For in this world, after conception, the fetus is transferred into a male sac and only men go through childbirth. After a conversation with the strange Mrs. Eva, who claims that not so long ago only women gave birth, Zora dismisses the possibility of both cryogenically freezing the fetus and finding a male with a functional sac, and opts for the forgotten method of childbirth. Here the reader is confronted for the first time with the hard-to-believe assertion that in 50 years or so (Mrs. Eve was an adult when women still gave birth and men were dominant), in the age of modern technology, the Internet, and the widely known fact that boys are artificially implanted with birthing sacs, virtually everyone (including medical professionals) has forgotten that women are capable of childbirth. Too bad this isn't a semi-detective story where Zora gradually uncovers forgotten history. The tension is built only on an emotional level, the plot itself is straightforward - Zora is worried about how childbirth will turn out and what will happen to her.
The side-line with the female Gestapo that follows Zora on the instructions of the Ministry does intrigue, but eventually fades away, without much consequence for the protagonist.
The novel very aptly and bluntly criticizes gender stereotypes. At times, it felt a little too simple and straightforward ("Men are gentle creatures, after all; they have no higher ambitions than to devote themselves to the home and the children."), but I found myself reflecting on how it actually is in our, real world. There aren't many books that make the reader think about their themes even after finishing. Some passages felt over-exagerrated to me in order to highlight gender inequality (for example, when a mother harshly criticizes a father for sending his daughter shopping - why? After all, her man will do it, she'd better concentrate on important things) - I was surprised when a friend revealed to me that this is exactly how it was in their village, now in the 21st century. The boys don't have to cook or clean, it is "women's work". I don't have rose-coloured glasses, I see that women don't have the same conditions as us men. I see it at work, I hear stories from job interviews, but I obviously haven't seen the full extent of the problem. The book made me think differently.
The author delivers a great message with her slim book - have an open mind, don't live by artificial traditions just because it's the so-called „correct way“.
The struggle for the "traditional family" is a very topical issue today, and the novel "Sacks" shows us on what weak foundations stand the arguments of those who pretend to protect the so-called traditional society ("There was no such thing as a traditional family. We're just a bunch of lost souls looking for love."). Live and let live, that's all.
I applaud the author for a very accomplished debut.
+
Strong theme. Allows even men to look at gender inequality with a new perspective.
Busting the myth of false "traditional values" and gender symbols (did you know that pink was the color of men in the 20th century, symbolizing strength?)
-
A few logical ambiguities (society's aforementioned amnesia about female childbirth, the unexplained cause of apparent hormonal changes in women). But as long as the reader accepts them, the experience of the book is unchanged.
Personally, I would have accepted a bit more mystery/exploration around uncovering the lost past. I like it when the characters are intricately searching for a truth that the reader knows.
November 12, 2024
ZDENKA KOLLÁROVÁ - VAKY
Ruku na srdce dámy! Koľkokrát ste už počuli alebo ste aj vyslovili vetu : keby mali muži rodiť, tak by naše ľudstvo vyhinulo!
"Práve oslobodením sa od problémov spojených s tehotenstvom získali ženy nevídanú slobodu."
Predstavte si svet, kde rodia muži, oni sú citlivejšií, starajú sa o domácnosť a o deti. Nemajú vysoké ambície, o kariére ani nesnívajú. Ich úlohou je po prenose do rodiaceho vaku donosiť dieťa, starať sa, vychovať a spraviť všetky domáce práce. Kde nie sú mužské povolania, kde muži zarábajú (ak zarábajú) menej, nemajú vlastné ambície a sny. Netúžia po kariére. Lebo toto všetko je úlohou žien!
"Celý problém rovnosti spočíva v tom, že dieťa musí vynosiť žena. Ak by však nemuseli rodiť deti len ženy, vznikla by skutočná rovnosť."
Takýto svet nám autorka vytvorila v tomto príbehu. Bolo to veľmi zaujímavé čítanie. Najprv som sa od knihy trošku bála, že ma vôbec nebude baviť. Nakoniec po pár stranách ma tak zahltila, že som ju nevedela odložiť z rúk.
Ženy nosia bábätká len prvých pár týždňov. Potom ich prenesú do vakov mužov, ktorí majú zoperované už od malička, aby to s nimi spolu rástlo. Spoznáme Zoru a jej manžela, sú v očakávaní, na prenos musia čakať ešte týždeň. Ale stane sa niečo neočakávané a k prenosu nedôjde...
"Možno sme sa obaja zbláznili, ale túžba zachrániť naše dieťa je silnejšia. Silnejšia ako logické argumenty, zvyk či zákon."
Zora je novinárka. Jedného dňa dostane list od neznámej ženy, ktorá jej napíše, aký bol svet pre Veľkou revolúciou. Že bolo úplne normálne, že vtedy rodili deti...ona, ako žena, ktorá vyrastala v novom systéme(svete)si to ani nevedela predstaviť.
Kto je vlastne tá neznáma žena? A akú úlohu mala v celej revolúcií?
"Obišla som systém a ten sa ma snaží dobehnúť a upratať..."
Zaujímavé zmeny vtedy nastali, bolo to na zamyslenie. Autorka vytvorila úplne nový svet, rozmýšlanie, aké by mi vôbec neboli nenapadli.
"Ako som dospievala, premýšľala som, či niekedy chcel robiť aj niečo iné ako variť nudné detské jedlá a upratovať. Jeho život mi prišiel premárnený."
Sú muži spokojní? Stačí im úloha patróna domácnosti? Alebo sa chystajú zmeniť svet?
"Doobedie je fuč. Premárnil som ho každodennou rutinou, ktorú neoceníš. Vlastne vôbec nezbadáš, že som niečo robil."
Čo sa stane so Zorou a s jej bábätkom? Veď to je nezákonné a šialené, aby žena donosila a porodila dieťa!
"Musíme zmeniť svet!"
Neviem, či slovo rivalizácia je správne v tejto vete, ale tá bola vždy medzi pohlaviami. Ženy túžili byť vždy ocenené, takisto ako muži. V tomto svete, ktorý autorka vytvorila boli väčšinou bezcitné karieristky.
Odporúčam tento nezvyčajný príbeh. Uvidíme ako funguje svet, v ktorom sa roly vymenia. Kniha sa čítala ľahko. Páčilo sa mi, že sa striedala súčasnosť s minulosťou. Kde som vlastne mohla vidieť, ako k tým zmenám došlo a čo k tomu viedlo. A vývoj vlastne celej zmeny, kde sa ženy stali tým "silnejším" pohlavím.
Ruku na srdce dámy! Koľkokrát ste už počuli alebo ste aj vyslovili vetu : keby mali muži rodiť, tak by naše ľudstvo vyhinulo!
"Práve oslobodením sa od problémov spojených s tehotenstvom získali ženy nevídanú slobodu."
Predstavte si svet, kde rodia muži, oni sú citlivejšií, starajú sa o domácnosť a o deti. Nemajú vysoké ambície, o kariére ani nesnívajú. Ich úlohou je po prenose do rodiaceho vaku donosiť dieťa, starať sa, vychovať a spraviť všetky domáce práce. Kde nie sú mužské povolania, kde muži zarábajú (ak zarábajú) menej, nemajú vlastné ambície a sny. Netúžia po kariére. Lebo toto všetko je úlohou žien!
"Celý problém rovnosti spočíva v tom, že dieťa musí vynosiť žena. Ak by však nemuseli rodiť deti len ženy, vznikla by skutočná rovnosť."
Takýto svet nám autorka vytvorila v tomto príbehu. Bolo to veľmi zaujímavé čítanie. Najprv som sa od knihy trošku bála, že ma vôbec nebude baviť. Nakoniec po pár stranách ma tak zahltila, že som ju nevedela odložiť z rúk.
Ženy nosia bábätká len prvých pár týždňov. Potom ich prenesú do vakov mužov, ktorí majú zoperované už od malička, aby to s nimi spolu rástlo. Spoznáme Zoru a jej manžela, sú v očakávaní, na prenos musia čakať ešte týždeň. Ale stane sa niečo neočakávané a k prenosu nedôjde...
"Možno sme sa obaja zbláznili, ale túžba zachrániť naše dieťa je silnejšia. Silnejšia ako logické argumenty, zvyk či zákon."
Zora je novinárka. Jedného dňa dostane list od neznámej ženy, ktorá jej napíše, aký bol svet pre Veľkou revolúciou. Že bolo úplne normálne, že vtedy rodili deti...ona, ako žena, ktorá vyrastala v novom systéme(svete)si to ani nevedela predstaviť.
Kto je vlastne tá neznáma žena? A akú úlohu mala v celej revolúcií?
"Obišla som systém a ten sa ma snaží dobehnúť a upratať..."
Zaujímavé zmeny vtedy nastali, bolo to na zamyslenie. Autorka vytvorila úplne nový svet, rozmýšlanie, aké by mi vôbec neboli nenapadli.
"Ako som dospievala, premýšľala som, či niekedy chcel robiť aj niečo iné ako variť nudné detské jedlá a upratovať. Jeho život mi prišiel premárnený."
Sú muži spokojní? Stačí im úloha patróna domácnosti? Alebo sa chystajú zmeniť svet?
"Doobedie je fuč. Premárnil som ho každodennou rutinou, ktorú neoceníš. Vlastne vôbec nezbadáš, že som niečo robil."
Čo sa stane so Zorou a s jej bábätkom? Veď to je nezákonné a šialené, aby žena donosila a porodila dieťa!
"Musíme zmeniť svet!"
Neviem, či slovo rivalizácia je správne v tejto vete, ale tá bola vždy medzi pohlaviami. Ženy túžili byť vždy ocenené, takisto ako muži. V tomto svete, ktorý autorka vytvorila boli väčšinou bezcitné karieristky.
Odporúčam tento nezvyčajný príbeh. Uvidíme ako funguje svet, v ktorom sa roly vymenia. Kniha sa čítala ľahko. Páčilo sa mi, že sa striedala súčasnosť s minulosťou. Kde som vlastne mohla vidieť, ako k tým zmenám došlo a čo k tomu viedlo. A vývoj vlastne celej zmeny, kde sa ženy stali tým "silnejším" pohlavím.
March 14, 2025
Brave New World po slovensky. Tema super, spracovanie o dost horsie. 70% knihy: klasicke stereotypy o zenach, ale aplikovane na muzov. To mal byt asi ten "wow" efekt knihy, kedze suvislosti vo vykresleni utopistickej spolocnosti nedavali zmysel. Dialogy: plytke a iritujuce. Emocionalne spektrum hlavnej postavy: ploche ako Zem podla volica SNS. Poslednych 30 stran celkom bavilo, ale bohuzial nepomohlo zbavit sa dreadful pocitov a chuti hodit kindle von oknom.
This entire review has been hidden because of spoilers.
December 28, 2025
Táto kniha mi pripomína kultovku 1984. Je tu opísaný svet v ktorom sa vymenia role medzi mužmi a ženami. S vynálezom rodiacich vakov sa zmení celá spoločenská paradigma. Z pôvodných mužských dravcov sa stanú poslušní domáci miláčikovia, ktorí túžia iba po rodinom živote a práci v domácnosti spojenú so starostlivosťou o deti.
Autorka má dobrý štýl, jej štylistika je parádna, zvládla aj tú zámenu rolí, ale... páčil sa mi dej, má však plno logických chýb, nezrovnalostí a nedotiahnutých vecí "nového" sveta. Chápem silu propagandy aj to že históriu píšu víťazi, ale autorka vôbec neriešila to, že ľudia mali priamo pred očami ako funguje príroda vo svete zvierat. Ako chceli zamlčať úlohu samíc vo zvieracej ríši? Jednoducho nemožné a hoci ide o žáner scifi, toto malo byť podchytené. Tak isto si neviem predstaviť, ako by sa dali zredukovať informácie z necivilizoanej časti sveta, kde stále rodili ženy ako predtým tak ako to vymyslela príroda. Plus, prišlo mi to iba ako lokálna myšlienka nie celosvetová niečo na spôsob ukotvenia dvoch pohlaví v ústave. Je to kolosálna blbosť a nikde inde to nie ne iba u nás, takže si myslím, že takéto dačo by vo svete neprešlo. Myšlienka pôsobí hrozivo a budí vášne aj náročnú diskusiu, ale čitateľ by určite dokázal oceniť lepšiu logiku a prepracovanosť. Tak isto mi nesedel ten utopistický ráz sveta - korporácie túžiace po zisku by len tak upustili z plánov len aby sa zachránila príroda a planéta a neboli by to vyhranené konfliktné situácie, lebo muži prebrali rolu žien. Nemám nič proti tej výmene ako myšlienke, len je vykreslená akoby všetky ženy postúpili lobotómiu a vypláchli im mozgy, lebo máloktorá po sto rokoch masírovania pochybovala a riadila sa vlastným úsudkom, či citmi. A tie "vyoperované" city sú veľkou slabinou inak veľmi zaujímavého dystopického sveta - to podľa mňa nejde z evolučného hľadiska dosiahnúť.
Atmosféra, konflikt a zobrazenie schémat, ktoré trápia našu spoločnosť sú zobrazené vierohodne, mne ako mužovi na home office príbeh pekne hral do noty, lebo tak nejako sa sám cítim, len všetko mi to prišlo až príliš čiernobiele. Chcelo by to viac plastickosti a mohol to byť skvost porovnávaný s kultovkou spomenutou na začiatku mojej recenzie. Takéto romány ale spoločnosť potrebuje a čím viac.
Autorka má dobrý štýl, jej štylistika je parádna, zvládla aj tú zámenu rolí, ale... páčil sa mi dej, má však plno logických chýb, nezrovnalostí a nedotiahnutých vecí "nového" sveta. Chápem silu propagandy aj to že históriu píšu víťazi, ale autorka vôbec neriešila to, že ľudia mali priamo pred očami ako funguje príroda vo svete zvierat. Ako chceli zamlčať úlohu samíc vo zvieracej ríši? Jednoducho nemožné a hoci ide o žáner scifi, toto malo byť podchytené. Tak isto si neviem predstaviť, ako by sa dali zredukovať informácie z necivilizoanej časti sveta, kde stále rodili ženy ako predtým tak ako to vymyslela príroda. Plus, prišlo mi to iba ako lokálna myšlienka nie celosvetová niečo na spôsob ukotvenia dvoch pohlaví v ústave. Je to kolosálna blbosť a nikde inde to nie ne iba u nás, takže si myslím, že takéto dačo by vo svete neprešlo. Myšlienka pôsobí hrozivo a budí vášne aj náročnú diskusiu, ale čitateľ by určite dokázal oceniť lepšiu logiku a prepracovanosť. Tak isto mi nesedel ten utopistický ráz sveta - korporácie túžiace po zisku by len tak upustili z plánov len aby sa zachránila príroda a planéta a neboli by to vyhranené konfliktné situácie, lebo muži prebrali rolu žien. Nemám nič proti tej výmene ako myšlienke, len je vykreslená akoby všetky ženy postúpili lobotómiu a vypláchli im mozgy, lebo máloktorá po sto rokoch masírovania pochybovala a riadila sa vlastným úsudkom, či citmi. A tie "vyoperované" city sú veľkou slabinou inak veľmi zaujímavého dystopického sveta - to podľa mňa nejde z evolučného hľadiska dosiahnúť.
Atmosféra, konflikt a zobrazenie schémat, ktoré trápia našu spoločnosť sú zobrazené vierohodne, mne ako mužovi na home office príbeh pekne hral do noty, lebo tak nejako sa sám cítim, len všetko mi to prišlo až príliš čiernobiele. Chcelo by to viac plastickosti a mohol to byť skvost porovnávaný s kultovkou spomenutou na začiatku mojej recenzie. Takéto romány ale spoločnosť potrebuje a čím viac.
January 14, 2025
Ako by vyzeral svet, keby ženy zastávali dôležité pracovné funkcie a muži ostávali doma s deťmi, ktoré porodili? Boli by muži v takej pozícií spokojní? A čo ženy? Boli by skromné ako teraz alebo by zabudli, že kedysi rodili a ostávali doma ony?
Popravde si taký svet neviem predstaviť, ale čítať o tom je zaujímavé. Autorka sa vyhrala s predstavou pekne, keď premyslela svet, v ktorom žena prenesie dieťa do mužského rodiaceho vaku a ďalej pokračuje vo svojom živote a kariére, kým muž sa vzdá všetkého, čo ťažko nadobudol, keďže v porevolučnom svete muži nemajú také možnosti ako ženy... dokonca by som povedala, že ich práva sa vrátili do čias kráľovských, kedy boli len ozdobami svojej polovičky.
Ako žena a matka som veľa premýšľala nad tým, že som opustila prácu a musela sa prispôsobiť niečomu novému. A popravde, v našom štáte to stále tak nefunguje, že matka po materskej sa bez problémov vráti do práce, kde jej vyjdu v ústrety v prípade choroby dieťaťa...
Miestami na mňa kniha pôsobila tak, že som chcela niektoré strany len preskočiť a čítať ďalej. No celkovo bola kniha výborná a keď si predstavím, čo všetko musí mať autorka v hlave, aby vedela vytvoriť takýto dej - klobúk dole.
Popravde si taký svet neviem predstaviť, ale čítať o tom je zaujímavé. Autorka sa vyhrala s predstavou pekne, keď premyslela svet, v ktorom žena prenesie dieťa do mužského rodiaceho vaku a ďalej pokračuje vo svojom živote a kariére, kým muž sa vzdá všetkého, čo ťažko nadobudol, keďže v porevolučnom svete muži nemajú také možnosti ako ženy... dokonca by som povedala, že ich práva sa vrátili do čias kráľovských, kedy boli len ozdobami svojej polovičky.
Ako žena a matka som veľa premýšľala nad tým, že som opustila prácu a musela sa prispôsobiť niečomu novému. A popravde, v našom štáte to stále tak nefunguje, že matka po materskej sa bez problémov vráti do práce, kde jej vyjdu v ústrety v prípade choroby dieťaťa...
Miestami na mňa kniha pôsobila tak, že som chcela niektoré strany len preskočiť a čítať ďalej. No celkovo bola kniha výborná a keď si predstavím, čo všetko musí mať autorka v hlave, aby vedela vytvoriť takýto dej - klobúk dole.
April 15, 2025
Recenziu pre Fandom.sk napísala Valéria Scholtzová. Úryvok z recenzie:
Kniha ponúka odvážny a provokatívny koncept, ktorý otvára dôležité diskusie o rodových rolách a spoločenských normách. Avšak, spôsob, akým je tento námet spracovaný, môže byť pre niektorých čitateľov náročný. Autorka sa sústreďuje najmä na prezentáciu myšlienok a komentárov, čo vedie k tomu, že postavy pôsobia skôr ako nástroje na vyjadrenie týchto ideí, než ako plnohodnotné osobnosti. Do hlavy vidíme iba Zore, a tak sa dostávame len k jej názorom na dianie v jej okolí.
Monologický štýl rozprávania a časté vsuvky v kurzíve, ktoré vysvetľujú pozadie revolúcie, tiež pôsobia ako prerozprávanie udalostí, ktoré čitateľ pasívne prijíma. Aj napriek množstvu úvah a vsuviek pôsobí rýchlosť zmeny v spoločnosti neuveriteľne. Ženy samé boli pod tlakom zákonov, vzbúrili sa a nanútili mužom rodiace vaky. Napriek zaujímavému námetu a aktuálnym témam, ktoré kniha otvára, by si príbeh zaslúžil komplexnejšie spracovanie. Hlbší rozvoj postáv, ich motivácií a vzájomných vzťahov by obohatil čitateľskú skúsenosť a zvýšil celkovú pôsobivosť knihy...
Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Kniha ponúka odvážny a provokatívny koncept, ktorý otvára dôležité diskusie o rodových rolách a spoločenských normách. Avšak, spôsob, akým je tento námet spracovaný, môže byť pre niektorých čitateľov náročný. Autorka sa sústreďuje najmä na prezentáciu myšlienok a komentárov, čo vedie k tomu, že postavy pôsobia skôr ako nástroje na vyjadrenie týchto ideí, než ako plnohodnotné osobnosti. Do hlavy vidíme iba Zore, a tak sa dostávame len k jej názorom na dianie v jej okolí.
Monologický štýl rozprávania a časté vsuvky v kurzíve, ktoré vysvetľujú pozadie revolúcie, tiež pôsobia ako prerozprávanie udalostí, ktoré čitateľ pasívne prijíma. Aj napriek množstvu úvah a vsuviek pôsobí rýchlosť zmeny v spoločnosti neuveriteľne. Ženy samé boli pod tlakom zákonov, vzbúrili sa a nanútili mužom rodiace vaky. Napriek zaujímavému námetu a aktuálnym témam, ktoré kniha otvára, by si príbeh zaslúžil komplexnejšie spracovanie. Hlbší rozvoj postáv, ich motivácií a vzájomných vzťahov by obohatil čitateľskú skúsenosť a zvýšil celkovú pôsobivosť knihy...
Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
February 8, 2025
"Nič také ako tradičná rodina neexistuje. Sme len banda stratených duší, ktorá hľadá lásku a trochu istoty."
Vaky pracujú s veľmi silným a aktuálnym motívom, ktorý nastoľuje hneď niekoľko dôležitých otázok. Na pozadí dystopického sveta, kde sa genderové role otočili, poukazuje na absurditu ženských a mužských stereotypov (dialóg o ružovej farbe ma veľmi potešil), na problematiku voľby a veľmi šikovne predkladá ukážku toho, ako ľahko sa dá jeden extrém nahradiť iným, ak sa necháme zmámiť domnelou mocou.
Osobne mi trochu prekážalo remeslné spracovanie knihy. V texte sa príliš často a celkom zbytočne opakujú dokola tie isté informácie, niekedy dokonca aj v rámci jednej vety, chcelo by to text viac preškrtať. Tiež ma pri čítaní brzdilo relatívne dosť preklepov a opakujúcich sa slov v rámci vety.
Obyčajne by ma takéto nedostatky prinútili ísť s hodnotením nižšie, ale v tomto prípade nemôžem, už len pre veľmi dobre podchytenú problematiku sociálnych rolí mužov a žien a pre vyššie uvedený citát.
Vaky pracujú s veľmi silným a aktuálnym motívom, ktorý nastoľuje hneď niekoľko dôležitých otázok. Na pozadí dystopického sveta, kde sa genderové role otočili, poukazuje na absurditu ženských a mužských stereotypov (dialóg o ružovej farbe ma veľmi potešil), na problematiku voľby a veľmi šikovne predkladá ukážku toho, ako ľahko sa dá jeden extrém nahradiť iným, ak sa necháme zmámiť domnelou mocou.
Osobne mi trochu prekážalo remeslné spracovanie knihy. V texte sa príliš často a celkom zbytočne opakujú dokola tie isté informácie, niekedy dokonca aj v rámci jednej vety, chcelo by to text viac preškrtať. Tiež ma pri čítaní brzdilo relatívne dosť preklepov a opakujúcich sa slov v rámci vety.
Obyčajne by ma takéto nedostatky prinútili ísť s hodnotením nižšie, ale v tomto prípade nemôžem, už len pre veľmi dobre podchytenú problematiku sociálnych rolí mužov a žien a pre vyššie uvedený citát.
May 8, 2025
Skusal som ale nedal som to. Dobry napad ale postavy nedavali zmysel a vsade bolo to iste dokola.
Displaying 1 - 14 of 14 reviews