What do you think?
Rate this book
Zabudnuté rozprávky
Amália Sirotková je najstaršia známa slovenská rozprávkarka. Medzi inými našimi rozprávkarmi (P. Dobšinský, A. H. Škultéty, S. Reuss, J. F. Rimavský) zaujíma výnimočné miesto nielen preto, že ide o ženu, ale najmä preto, že zapísala viacero rozprávok, ktoré iní zberatelia nezaznamenali. Verejnosť si ich môže v úprave Jany Piroščákovej prečítať vôbec po prvýkrát.
Zbierka Zabudnuté rozprávky je súbor 17 zachovaných rozprávok obohatených čarovnými ilustráciami Zsolta Lukácsa.
Sirotková sa v niektorých aspektoch odkláňa od rozprávkovej tradície, ako ju poznáme z iných zbierok. Dianie sústreďuje viac do reálneho priestoru, ktorý jej je dôverne známy, často do miest. Jej ženské hrdinky sú aktívne a odvážne, hrdinovia ľudskejší, skutočnejší. Rozprávkarka priam vystupuje z tieňa autority čarovného sveta rozprávok Pavla Dobšinského a vo svojich rozprávkach prináša jedinečné posolstvo – nepatrným umenšením toho zázračného približuje postavy ku každodennému životu „smrteľníkov“. V Zabudnutých rozprávkach sú viaceré veľké činy dosiahnuteľné s pomocou ľudských vlastností.
Zbierka Zabudnuté rozprávky je súbor 17 zachovaných rozprávok obohatených čarovnými ilustráciami Zsolta Lukácsa.
Sirotková sa v niektorých aspektoch odkláňa od rozprávkovej tradície, ako ju poznáme z iných zbierok. Dianie sústreďuje viac do reálneho priestoru, ktorý jej je dôverne známy, často do miest. Jej ženské hrdinky sú aktívne a odvážne, hrdinovia ľudskejší, skutočnejší. Rozprávkarka priam vystupuje z tieňa autority čarovného sveta rozprávok Pavla Dobšinského a vo svojich rozprávkach prináša jedinečné posolstvo – nepatrným umenšením toho zázračného približuje postavy ku každodennému životu „smrteľníkov“. V Zabudnutých rozprávkach sú viaceré veľké činy dosiahnuteľné s pomocou ľudských vlastností.
272 pages, Hardcover
Published October 15, 2024
7 people are currently reading
22 people want to read
About the author
Amália Sirotková
1 bookAmália Sirotková (1813 – 1892) je najstaršia známa slovenská rozprávkarka. Medzi inými slovenskými rozprávkarmi zaujíma výnimočné miesto nielen preto, že ide o ženu, ale najmä preto, že zapísala viacero rozprávok, ktoré iní zberatelia nezaznamenali. V niektorých aspektoch sa odkláňa od rozprávkovej tradície, ako ju slovenskí čitatelia poznajú z iných zbierok. Dianie sústreďuje viac do reálneho priestoru, často do miest. Jej ženské hrdinky sú aktívne a odvážne, hrdinovia ľudskejší, skutočnejší. Nepatrným umenšením toho zázračného približuje postavy ku každodennému životu „smrteľníkov“.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 4 of 4 reviews
February 10, 2025
Táto slovenská rozprávkarka je opradená tajomnom. Zachovali sa o nej len strohé a nie vždy presné informácie. Zostavovateľka knihy Jana Piročšáková napriek tomu dokázala spísať základné fakty o tom, kým bola. No a navzdory tomu, že práca Amálie Sirotkovej na dlhý čas zapadla prachom, ju pripomína s úctou a obdivom, ktoré si nepochybne zaslúži.
Zbierka obsahuje sedemnásť rozprávok. Mnohé z nich prídu čitateľovi niečím známe. Spracovávajú totožné motívy alebo sú variáciou niektorej rozprávkovej látky. Iné však pôsobia takmer až novátorsky a hlavne neopozerane. Práve preto, že až doteraz neboli nikde v žiadnej podobe vydané. Aj tento fakt čiastočne zodpovedá za názov knihy.
Jednotlivé príbehy sú uvedené v neskrátených verziách. Sú teda plné nielen dobrodružstva a rôznych ponaučení. Objavujú sa tu aj odtrhnuté končatiny a krv neraz tečie potokmi. Čiže ide o podobu ponášajúcu sa viac na horor, než na usmievavé historky o tom, ako dobro víťazí nad zlom. Sú teda ponúknuté v čo možno najautentickejšej podobe, s výnimkou nutných ortografických úprav. Texty teda pôsobia dobovo a sú obohatené o poznámky pod čiarou. Tu čitateľ nájde vysvetlenia zastaralých a/alebo nárečových slov.
Nie sú to však len rozprávky, ktoré je možné obdivovať. Oku ulahodia vydarené ilustrácie Zsolta Lukácsa. Ten sa, podľa vlastných slov, snažil napodobniť klasické rozprávkové zbierky z 19. storočia. No tiež mixuje rôzne štýly a postupy, až vytvoril veľmi vkusný a pôsobivý vizuál. Tým zabezpečil, že už len listovanie knihou je zážitkom. Od predsádok, cez celostranové i menšie motívy, až po iniciály v úvodoch.
Ide teda o knihu, ktorá poteší väčších i menších čitateľov. Okrem toho obsahuje aj informácie a súvislosti, ktoré presahujú samotné rozprávky. Jana Piročšáková totiž obohatila stránky aj o svoje vlastné výstupy. V nich približuje osobnosť Amálie Sirotkovej, ale aj vlastnú prácu s textmi. Ukazuje tak, že pre ňu nejde len o pracované zadanie, ale o dlhodobú vášeň. Za každým slovom badať svedomitosť, s ktorou túto knihu pripravovala. Bez ohľadu na to, či vysvetľuje postupy práce, približuje autorkin život alebo píše o zdrojových rukopisných zbierkach. Ide teda o ukážkový príklad toho, ako krásne to vyzerá, keď niekto do práce vkladá aj srdce.
Zbierka Zabudnuté rozprávky zaujme mladších i starších. Na jednej strane ponúka rozprávky, na tej druhej oku lahodiace ilustrácie. Sú to však poznámky a práca Jany Piročšákovej, ktoré z knihy robia literárny klenot.
viac v recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Zbierka obsahuje sedemnásť rozprávok. Mnohé z nich prídu čitateľovi niečím známe. Spracovávajú totožné motívy alebo sú variáciou niektorej rozprávkovej látky. Iné však pôsobia takmer až novátorsky a hlavne neopozerane. Práve preto, že až doteraz neboli nikde v žiadnej podobe vydané. Aj tento fakt čiastočne zodpovedá za názov knihy.
Jednotlivé príbehy sú uvedené v neskrátených verziách. Sú teda plné nielen dobrodružstva a rôznych ponaučení. Objavujú sa tu aj odtrhnuté končatiny a krv neraz tečie potokmi. Čiže ide o podobu ponášajúcu sa viac na horor, než na usmievavé historky o tom, ako dobro víťazí nad zlom. Sú teda ponúknuté v čo možno najautentickejšej podobe, s výnimkou nutných ortografických úprav. Texty teda pôsobia dobovo a sú obohatené o poznámky pod čiarou. Tu čitateľ nájde vysvetlenia zastaralých a/alebo nárečových slov.
Nie sú to však len rozprávky, ktoré je možné obdivovať. Oku ulahodia vydarené ilustrácie Zsolta Lukácsa. Ten sa, podľa vlastných slov, snažil napodobniť klasické rozprávkové zbierky z 19. storočia. No tiež mixuje rôzne štýly a postupy, až vytvoril veľmi vkusný a pôsobivý vizuál. Tým zabezpečil, že už len listovanie knihou je zážitkom. Od predsádok, cez celostranové i menšie motívy, až po iniciály v úvodoch.
Ide teda o knihu, ktorá poteší väčších i menších čitateľov. Okrem toho obsahuje aj informácie a súvislosti, ktoré presahujú samotné rozprávky. Jana Piročšáková totiž obohatila stránky aj o svoje vlastné výstupy. V nich približuje osobnosť Amálie Sirotkovej, ale aj vlastnú prácu s textmi. Ukazuje tak, že pre ňu nejde len o pracované zadanie, ale o dlhodobú vášeň. Za každým slovom badať svedomitosť, s ktorou túto knihu pripravovala. Bez ohľadu na to, či vysvetľuje postupy práce, približuje autorkin život alebo píše o zdrojových rukopisných zbierkach. Ide teda o ukážkový príklad toho, ako krásne to vyzerá, keď niekto do práce vkladá aj srdce.
Zbierka Zabudnuté rozprávky zaujme mladších i starších. Na jednej strane ponúka rozprávky, na tej druhej oku lahodiace ilustrácie. Sú to však poznámky a práca Jany Piročšákovej, ktoré z knihy robia literárny klenot.
viac v recenzii: https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
May 30, 2025
"Poznáte rozprávky Pavla Dobšinského? Pravdepodobne áno. Najznámejšieho slovenského rozprávkara a jeho zbierky netreba špeciálne predstavovať, počnúc jeho súčasníkmi ich pozná niekoľko generácií čitateľov a je takmer nepredstaviteľné, že by jeho meno upadlo do zabudnutia. Amália Sirotková, ktorej zbierku rozprávok prináša kniha Zabudnuté rozprávky, také šťastie nemala."
Zhruba tak čarovnú, prekrásnymi ilustráciami hýriacu, zbierku unikátnych rozprávok v úvode predstavila jej zostavovateľka, literárna historička a editorka Jana Piroščáková, ktorá jednotlivé príbehy nie len pracne prepísala a skrz bohatú spleť poznámok odborne upravila do súčasníkovi zrozumiteľnejšej podoby, ale ich, a vlastne aj celú Sirotkovej tvorbu, zároveň priblížila v širšom literárnom i dobovom či historickom kontexte.
O zakliatom kniežati a.k.a. slávna Trojruža či Čudo čudné a.k.a. sfilmovaný príbeh o princeznej, ktorú kuchár hravo prekrstil na Myší kožíšek? Nuž áno, rozprávok s podobným motívom, aké svojho času priniesli i výtvory známejších zberateľov či autorov, je v zbierke skutočne veľa, napriek tomu však Sirotkovej dielka sršia istou nezameniteľnou jedinečnosťou.
Kým Dobšinský a spol. na svoju tvorbu tu a tam vrhali kritické pohľady, akúsi túžbou tvoriť "hodnoty" motivovanú vedomú cenzúru, najstaršia známa slovenská rozprávkarka sa trošku "divočiny" rozhodne nebála. Násilie, nahota či iné, pre Sirotkovej rozprávkarskych súčasníkov azda popudzujúce nechutnosti a neprístojnosti?
V snahe priblížiť sa prostému, neraz prostorekému obyvateľstvu či azda v mene morálky, akéhosi mravného zrkadla, ktoré možno túžila nastaviť nie vždy zásadovým, dobro konajúcim rovesníkom, sa drsnejších či azda vulgárnejších motívov a pasáži nezľakla, práve naopak, otvorene o nich písala.
Jej príbehy tak vďaka necenzurovaným potýčkam, trestom a telesnosti, po rokoch stále pôsobia hodnoverne, autenticky a živo, svojsky očarujú i zrkadlia súdobú spoločnosť. Krásne.
Zabudnuté rozprávky sú skutočne znovuobjaveným klenotom.
Zhruba tak čarovnú, prekrásnymi ilustráciami hýriacu, zbierku unikátnych rozprávok v úvode predstavila jej zostavovateľka, literárna historička a editorka Jana Piroščáková, ktorá jednotlivé príbehy nie len pracne prepísala a skrz bohatú spleť poznámok odborne upravila do súčasníkovi zrozumiteľnejšej podoby, ale ich, a vlastne aj celú Sirotkovej tvorbu, zároveň priblížila v širšom literárnom i dobovom či historickom kontexte.
O zakliatom kniežati a.k.a. slávna Trojruža či Čudo čudné a.k.a. sfilmovaný príbeh o princeznej, ktorú kuchár hravo prekrstil na Myší kožíšek? Nuž áno, rozprávok s podobným motívom, aké svojho času priniesli i výtvory známejších zberateľov či autorov, je v zbierke skutočne veľa, napriek tomu však Sirotkovej dielka sršia istou nezameniteľnou jedinečnosťou.
Kým Dobšinský a spol. na svoju tvorbu tu a tam vrhali kritické pohľady, akúsi túžbou tvoriť "hodnoty" motivovanú vedomú cenzúru, najstaršia známa slovenská rozprávkarka sa trošku "divočiny" rozhodne nebála. Násilie, nahota či iné, pre Sirotkovej rozprávkarskych súčasníkov azda popudzujúce nechutnosti a neprístojnosti?
V snahe priblížiť sa prostému, neraz prostorekému obyvateľstvu či azda v mene morálky, akéhosi mravného zrkadla, ktoré možno túžila nastaviť nie vždy zásadovým, dobro konajúcim rovesníkom, sa drsnejších či azda vulgárnejších motívov a pasáži nezľakla, práve naopak, otvorene o nich písala.
Jej príbehy tak vďaka necenzurovaným potýčkam, trestom a telesnosti, po rokoch stále pôsobia hodnoverne, autenticky a živo, svojsky očarujú i zrkadlia súdobú spoločnosť. Krásne.
Zabudnuté rozprávky sú skutočne znovuobjaveným klenotom.
February 5, 2025
Recenziu pre Fandom.sk napísala Martina Urbanová. Úryvok z recenzie:
Ide teda o knihu, ktorá poteší väčších i menších čitateľov. Okrem toho obsahuje aj informácie a súvislosti, ktoré presahujú samotné rozprávky. Jana Piročšáková totiž obohatila stránky aj o svoje vlastné výstupy. V nich približuje osobnosť Amálie Sirotkovej, ale aj vlastnú prácu s textmi. Ukazuje tak, že pre ňu nejde len o pracované zadanie, ale o dlhodobú vášeň. Za každým slovom badať svedomitosť, s ktorou túto knihu pripravovala. Bez ohľadu na to, či vysvetľuje postupy práce, približuje autorkin život alebo píše o zdrojových rukopisných zbierkach. Ide teda o ukážkový príklad toho, ako krásne to vyzerá, keď niekto do práce vkladá aj srdce...
Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Ide teda o knihu, ktorá poteší väčších i menších čitateľov. Okrem toho obsahuje aj informácie a súvislosti, ktoré presahujú samotné rozprávky. Jana Piročšáková totiž obohatila stránky aj o svoje vlastné výstupy. V nich približuje osobnosť Amálie Sirotkovej, ale aj vlastnú prácu s textmi. Ukazuje tak, že pre ňu nejde len o pracované zadanie, ale o dlhodobú vášeň. Za každým slovom badať svedomitosť, s ktorou túto knihu pripravovala. Bez ohľadu na to, či vysvetľuje postupy práce, približuje autorkin život alebo píše o zdrojových rukopisných zbierkach. Ide teda o ukážkový príklad toho, ako krásne to vyzerá, keď niekto do práce vkladá aj srdce...
Celú recenziu nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...
Displaying 1 - 4 of 4 reviews