Zborník najlepších poviedok 28. ročníka literárnej súťaže. Hlavnú cenu získala Jana Ondrušová a prémiami boli ocenení Michal Belej, Lucia Ciranová, Vladimíra Galková, Lucia Gecelovská Kmeťová, Jana Iru, Karin Kissová, Karlos Kolbas, Zdenka Kollárová, Emma Vičanová a Jana Wernerová.
V knihe je okrem všetkých ocenených poviedok publikovaný aj predslov predsedu poroty, štatistické údaje a zoznam súťažných prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Na konci knihy je prihláška do nasledujúceho ročníka súťaže.
Do súťaže bolo prijatých 280 súťažných príspevkov a hodnotila ich porota v zložení Karol D. Horváth (predseda), ktorý získal najvyššie ocenenie pred 20 rokmi a členmi poroty boli ďalší traja víťazi súťaže: Balla, Soňa Uriková, Radovan Potočár a autorky, ktoré doteraz získali prémiu trikrát – Vanda Rozenbergová a Barbora Hrínová.
A ako sa vyjadril predseda poroty Karol D. Horváth, „najlepšie bude, ak si na ocenené poviedky urobíte názor vy, čitateľky a čitatelia. Pevne totiž verím, že všetky texty z 28. ročníka Poviedky boli vytvorené v prvom rade pre čitateľov, nie pre porotu. Želám vám obohacujúce čítanie.“
mohol by som sa sťažovať, že editoriál sa zase niesol v duchu “všetci píšu napiču, ale čo už, pár poviedok sme vybrať museli”. mohol by som sa sťažovať, že etablovaní autori by príspevky do súťaží posielať nemuseli. mohol by som sa sťažovať, že jedna-dve poviedky išli od nikiaľ nikam a poviedkami by sa dali nazvať len pri mierne liberálnom posúvaní významov.
ale načo.
najlepšie so slovami aj obrazmi robila emma vičanová. veľmi ma bavili ešte michal belej, jana iru a jana wernerová.
Co ti já vím, Karle.... Pár krát sa mi počas čítania stalo, že som bola už na tretej strane od začiatku poviedky a nudila som sa, respektíve ma dej alebo štýl písania vôbec nezaujal. A to vrátane tej výhernej. Belej, Ciranová, Iru a Kolbas, moji vyvolení.
S prihliadnutím na fakt, že bolo prihlásených až 280 poviedok, čakal by som, že finálna jedenástka bude kvalitnejšia. Celkovo ma však výraznejšie zaujalo iba päť poviedok. Ostatné by som zaradil k priemeru a v jednom prípade vôbec netuším, ako sa daná poviedka do finále dostala. Podobne bol ladený aj úvodník, takže je možné, že sa v roku 2024 naozaj nekoncentrovala taká kvalita – a toto je výsledok.
Čo ti ja viem... tento rok nič neurazilo, nič nenadchlo, všetko skĺzlo do zabudnutia. Vlastne okrem Janky W. Tá pasáž, tá scénka v zrkadle a jemu stál a ona vlhla, to je ako definícia celej jednej kapitoly lásky. To už viem, že na tú scénku si budem navždy pripomínať, ako bude náš vzťah zrieť/prezrievať.