What do you think?
Rate this book
Spoušť: Příběhy o lásce a nenávisti
Kam až může zavést společnost nenávist? Střelba u baru Tepláreň nebyla činem jednoho radikalizovaného mladíka, prostor pro ni otevírá hate speech kolem nás: řeč veřejné debaty, projevy politiků, komentáře na sociálních sítích. Reportáž Marka Hudce je velmi osobní text, který ukazuje, jak děsivé důsledky má hledání jakéhokoliv „společného nepřítele“.
Matúš Horváth a Juraj Vankulič zavraždění 12. října 2022 v Zámocké ulici jsou bohužel jen další z mnoha lidí, kteří zaplatili životem za zcela přirozenou věc – chtěli si vybrat, koho budou milovat, a kým by chtěli být. Marek Hudec rekonstruuje na základě mnoha rozhovorů se svědky i blízkými obětí události oné děsivé noci i to, co jí předcházelo. Život obou obětí, jejich rodiny a přátel. A šok, jímž prošli oni i celá společnost. Poskytuje nám zároveň mnohem širší kontext: zavede nás do prostředí slovenské LGBTQ+ komunity, mezi aktivisty i do nedávné minulosti, kdy se homosexualita v Československu léčila jako nemoc. Sledujeme opakující se příběhy plné netolerance, bezdůvodné nenávisti, pronásledování nebo i obyčejné lhostejnosti. Je z nich zřejmé, nakolik za vývoj ve společnosti nese odpovědnost každý z nás. Vidíme, jak jednoduše se mohou agresivní slova měnit v činy. A jakou cenu mají empatická gesta jako to Zuzany Čaputové: objetí majitele baru Tepláreň Romana Samotného, jímž vyjádřila své zoufalství i podporu.
Matúš Horváth a Juraj Vankulič zavraždění 12. října 2022 v Zámocké ulici jsou bohužel jen další z mnoha lidí, kteří zaplatili životem za zcela přirozenou věc – chtěli si vybrat, koho budou milovat, a kým by chtěli být. Marek Hudec rekonstruuje na základě mnoha rozhovorů se svědky i blízkými obětí události oné děsivé noci i to, co jí předcházelo. Život obou obětí, jejich rodiny a přátel. A šok, jímž prošli oni i celá společnost. Poskytuje nám zároveň mnohem širší kontext: zavede nás do prostředí slovenské LGBTQ+ komunity, mezi aktivisty i do nedávné minulosti, kdy se homosexualita v Československu léčila jako nemoc. Sledujeme opakující se příběhy plné netolerance, bezdůvodné nenávisti, pronásledování nebo i obyčejné lhostejnosti. Je z nich zřejmé, nakolik za vývoj ve společnosti nese odpovědnost každý z nás. Vidíme, jak jednoduše se mohou agresivní slova měnit v činy. A jakou cenu mají empatická gesta jako to Zuzany Čaputové: objetí majitele baru Tepláreň Romana Samotného, jímž vyjádřila své zoufalství i podporu.
- GenresNonfictionQueerLGBT
268 pages, Paperback
First published September 9, 2024
26 people are currently reading
425 people want to read
About the author
Marek Hudec
7 books59 followersPochádza z Nových Zámkov (1990), mediálne štúdiá absolvoval na Masarykovej univerzite v Brne. Bol redaktorom denníka SME, v súčasnosti pracuje v Múzeu mesta Bratislavy a podieľa sa na organizácii festivalu BRaK a Dúhového PRIDE.
Po literárnom debute Prosté rozprávky vydal v roku 2022 dokumentárny román Uzol o bombardovaní jeho rodného mesta. Nominovali ho na Cenu René a ocitla sa aj ankete Kniha roka Denníka N.
Ďalšia reportážna kniha Spúšť o teroristickom útoku pred barom Tepláreň sa zas objavila v ankete Kultúrna udalosť roka 2024. Komiks Veľká vzdialenosť bol zaradený do užšieho výbereu nesúťažnej sekcie Nejkrásnejší kniha Slovenska.
Za divadelnú hru Nebolo to náhodou o živote speváčky Melánie Olláryovej bol ocenený v súťaži Dráma 2025.
Po literárnom debute Prosté rozprávky vydal v roku 2022 dokumentárny román Uzol o bombardovaní jeho rodného mesta. Nominovali ho na Cenu René a ocitla sa aj ankete Kniha roka Denníka N.
Ďalšia reportážna kniha Spúšť o teroristickom útoku pred barom Tepláreň sa zas objavila v ankete Kultúrna udalosť roka 2024. Komiks Veľká vzdialenosť bol zaradený do užšieho výbereu nesúťažnej sekcie Nejkrásnejší kniha Slovenska.
Za divadelnú hru Nebolo to náhodou o živote speváčky Melánie Olláryovej bol ocenený v súťaži Dráma 2025.
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 30 of 59 reviews
September 23, 2024
Počas čítania Spúšte som opäť v duchu prežil deň 12. októbra 2022 a ten hrozný čin, teroristický útok v kvír bare Tepláreň na Zámockej ulici. Nabiehali mi zimomriavky a tlačili sa slzy do očí pri pocite strachu a neistoty. Vybavili sa mi dni potom, naakumulovaná pietna bolesť počas zapaľovania sviečok pred Teplárňou, ťažké kroky počas spomienkových pochodov, tlak v hlave a plytký dych od zvieraného srdca.
.
Keď sa večer stala vražda, bol som v kine Mladosť. Pamätám si, ako mi v strede filmu začali vibrovať smart hodinky so správami od sestry, či sme v poriadku. Prv som nerozumel, no vzápätí som si všimol desivé notifikácie Minúty po minúte. Prišlo mi zle a keď sme vyšli von z kina, zmocnil sa ma silný strach. Bývame v blízkosti Zámockej a nevedeli sme čo robiť. Či je bezpečné vrátiť sa domov, keď nad ulicami stále krúžia vrtuľníky a vrah je na úteku?! Ten pocit prepadávajúcej sa pôdy pod nohami a pocit úzkosti sa mi vryl pod kožu. V prenesenom význame, stlačená spúšť vrahom, ktorá násilne ukončila životy Juraja a Matúša, spôsobila do istej miery spúšť vo mne.
.
Kniha je napísaná výborne. V troch častiach zachytáva príbehy o láske a nenávisti. Prvá časť poníma mozaiku reprodukcií vražedného večera, vyskladanú z výpovedí a spomienok od blízkych kolegov, priateľov a rodiny. V ďalšej časti sa odkrývajú dejiny, vznik kvír komunity na Slovensku po Nežnej revolúcii a záverečná časť nesie príbehy v duchu politicko-spoločenského dopadu, pretrvávajúcej démonizácie a agresie voči LGBTI+ komunite.
Spúšť som prečítal v jeden deň so zatajeným dychom. Ďakujem Marekovi, že túto knihu napísal a prajem jej, nech sú jej strany neblednúcou spomienkou, výstražným mementom a odkazom pre čo najširšie spektrum ľudí. Napriek tomu, že sa pri prejavovaní toho, kto som, ešte stále necítim v tomto štáte bezpečne, pevne dúfam, že sa v našej spoločnosti živený strach raz zmení a poskytne oporu v spolupatričnosti, ľudskosti a hlavne právnosti.
.
Prečítajte si ju. 🖤
.
Keď sa večer stala vražda, bol som v kine Mladosť. Pamätám si, ako mi v strede filmu začali vibrovať smart hodinky so správami od sestry, či sme v poriadku. Prv som nerozumel, no vzápätí som si všimol desivé notifikácie Minúty po minúte. Prišlo mi zle a keď sme vyšli von z kina, zmocnil sa ma silný strach. Bývame v blízkosti Zámockej a nevedeli sme čo robiť. Či je bezpečné vrátiť sa domov, keď nad ulicami stále krúžia vrtuľníky a vrah je na úteku?! Ten pocit prepadávajúcej sa pôdy pod nohami a pocit úzkosti sa mi vryl pod kožu. V prenesenom význame, stlačená spúšť vrahom, ktorá násilne ukončila životy Juraja a Matúša, spôsobila do istej miery spúšť vo mne.
.
Kniha je napísaná výborne. V troch častiach zachytáva príbehy o láske a nenávisti. Prvá časť poníma mozaiku reprodukcií vražedného večera, vyskladanú z výpovedí a spomienok od blízkych kolegov, priateľov a rodiny. V ďalšej časti sa odkrývajú dejiny, vznik kvír komunity na Slovensku po Nežnej revolúcii a záverečná časť nesie príbehy v duchu politicko-spoločenského dopadu, pretrvávajúcej démonizácie a agresie voči LGBTI+ komunite.
Spúšť som prečítal v jeden deň so zatajeným dychom. Ďakujem Marekovi, že túto knihu napísal a prajem jej, nech sú jej strany neblednúcou spomienkou, výstražným mementom a odkazom pre čo najširšie spektrum ľudí. Napriek tomu, že sa pri prejavovaní toho, kto som, ešte stále necítim v tomto štáte bezpečne, pevne dúfam, že sa v našej spoločnosti živený strach raz zmení a poskytne oporu v spolupatričnosti, ľudskosti a hlavne právnosti.
.
Prečítajte si ju. 🖤
October 13, 2024
taketo knizky sa pre mna uplne vymykaju klasickemu hodnoteniu. je nesmierne cenne a dolezite, ze si mozeme precitat o jurajovi a matusovi, aki boli. a o kvir historii slovenska sa musime dozvedat tiez.
nezabudneme & neodpustime.
nezabudneme & neodpustime.
September 7, 2024
Ako sa cítia kvír ľudia na Slovensku? Marekova kniha Spúšť sa z veľkej časti sústredí na dianie 12. októbra, ktoré navždy zmenilo tvár slovenskej LBGTI+ komunity. Teroristický útok na Tepláreň šokoval svojou krutosťou, no o to viac zaskočila nenávistná reakcia verejnosti voči obetiam... Prečo je Slovensko také?
Tieto otázky zodpovedajú príbehy kvír ľudí a ich priateľov, ktoré prepája tragická linka útoku na Zámockej. Kniha poskytuje vďaka širokému spektru respondentov naozaj obsažnú hĺbku - od osobných príbehov pamätníkov popisujúcich homofóbiu 80. rokov, cez analýzu geopolitických pohybov extrémistických skupín v strednej Európe, až po osobnú výpoveď autora o menšinovom strese.
Nenašla som takú dobrú knihu o živote kvír ľudí na Slovensku a ani ju inde nenájdem. Marek popisuje tragické a jedinečné obdobie - popravu dvoch kvír ľudí v roku 2022, na ktorú sa civilizovaný svet musí dívať ako na kuriozitu z 18. storočia - a prirodzeným spôsobom odkrýva nánosy emócií, s ktorými sa priemerní Slováci potýkať nemusia: strach o svoj život, úzkosť z budúcnosti a v lepšom prípade hnev nad nespravodlivosťou.
Marekovu autorskú cestu sledujem dlhodobo. Obdivujem, že sa k tejto osobnej a vyčerpávajúcej téme postavil s takou profesionalitou a autorským nasadením. To sa odzrkadľuje v diele, ktoré je informačne hutné, no číta sa ako po masle a rieši tragickú tému, no neupadá do repetitívnosti či apatie. Ďakujem. 5/5.
Tieto otázky zodpovedajú príbehy kvír ľudí a ich priateľov, ktoré prepája tragická linka útoku na Zámockej. Kniha poskytuje vďaka širokému spektru respondentov naozaj obsažnú hĺbku - od osobných príbehov pamätníkov popisujúcich homofóbiu 80. rokov, cez analýzu geopolitických pohybov extrémistických skupín v strednej Európe, až po osobnú výpoveď autora o menšinovom strese.
Nenašla som takú dobrú knihu o živote kvír ľudí na Slovensku a ani ju inde nenájdem. Marek popisuje tragické a jedinečné obdobie - popravu dvoch kvír ľudí v roku 2022, na ktorú sa civilizovaný svet musí dívať ako na kuriozitu z 18. storočia - a prirodzeným spôsobom odkrýva nánosy emócií, s ktorými sa priemerní Slováci potýkať nemusia: strach o svoj život, úzkosť z budúcnosti a v lepšom prípade hnev nad nespravodlivosťou.
Marekovu autorskú cestu sledujem dlhodobo. Obdivujem, že sa k tejto osobnej a vyčerpávajúcej téme postavil s takou profesionalitou a autorským nasadením. To sa odzrkadľuje v diele, ktoré je informačne hutné, no číta sa ako po masle a rieši tragickú tému, no neupadá do repetitívnosti či apatie. Ďakujem. 5/5.
September 29, 2024
,,Moderátorka s kameramanom hľadajú najatraktívnejší záber-nesmie chýbať zátišie s kahancami, ani vchod do podniku. Keď sa však postavia o pár metrov ďalej, možno v oknách zachytia aj žiaru z malých farebných svetielok, ktoré sú nad barom vyskladané do tvaru srdca. Spolu s ružovým nápisom Čin Čin!boli poznávacími znameniami Teplárne.”
Ťažké čítanie…dakujem, že táto kniha vznikla. Ľudia veľmi rýchlo zabúdajú na to čo sa stalo. Vidíme to už podľa výsledkov posledných volieb(Fico 2023).
Výrok: ,,Musí sa stať naozaj niečo strašné, aby sa veci mohli napraviť.” je úplný omyl a klam.
Ked sa stane tragédia ľudia sa spoja a zaujíma ich to možno dva týždne, keď sa ich to bytostne netýka. Potom je toho už všade ,,veľa” nebaví ich o tom počúvať a žijú si svojim životom.
Ale ako žijú ľudia, ktorých sa to týka? Rodičia obetí, súrodenci, kolegovia, partneri a kamaráti? Ako sa cítia ostatní duhoví ľudia, ktorým sme dali nádej, že sa im snažíme pomôcť presadiť ich práva na obyčajný život?
Matúš a Juraj zomreli zbraňou teroristu a je hrozné, že musela vzniknúť táto kniha aby nám pripomenula čo všetko sa stalo a dialo.
Ďakujem.
Kiež by si to prečítali tí ktorí by mali.
Ťažké čítanie…dakujem, že táto kniha vznikla. Ľudia veľmi rýchlo zabúdajú na to čo sa stalo. Vidíme to už podľa výsledkov posledných volieb(Fico 2023).
Výrok: ,,Musí sa stať naozaj niečo strašné, aby sa veci mohli napraviť.” je úplný omyl a klam.
Ked sa stane tragédia ľudia sa spoja a zaujíma ich to možno dva týždne, keď sa ich to bytostne netýka. Potom je toho už všade ,,veľa” nebaví ich o tom počúvať a žijú si svojim životom.
Ale ako žijú ľudia, ktorých sa to týka? Rodičia obetí, súrodenci, kolegovia, partneri a kamaráti? Ako sa cítia ostatní duhoví ľudia, ktorým sme dali nádej, že sa im snažíme pomôcť presadiť ich práva na obyčajný život?
Matúš a Juraj zomreli zbraňou teroristu a je hrozné, že musela vzniknúť táto kniha aby nám pripomenula čo všetko sa stalo a dialo.
Ďakujem.
Kiež by si to prečítali tí ktorí by mali.
October 16, 2024
“Spust” od Mareka Hudeca je bolestiva pripomienka, preco je boj za rovnost a bezpecnost LGBTI+ ludi tak dolezity. Velku cast knihy som preplakala a skutocne ma mrzi, ze takato kniha musela vzniknut.
Je apelom na spravodlivost, rovnost a boj proti diskriminacii, ktory nesmie ostat nevypocuty.
Je apelom na spravodlivost, rovnost a boj proti diskriminacii, ktory nesmie ostat nevypocuty.
December 26, 2024
Krásne a citlivo napísaná knižka... O to odpornejší a bolestivejší jej obsah. Miestami som cez slzy nevidela na riadky, a v čítaní som si musela robiť pravidelné pauzy, pretože realita, ktorú vykresľuje, je zničujúca. Napriek tomu ma niečo hnalo k tomu dočítať knižku čo najrýchlejšie.
Ako Slovenka žijúca v Česku veľmi zreteľne vnímam frustráciu z tamojšej situácie, a síce ma to neskutočne mrzí, nedokázala by som sa vrátiť. Obdivujem ľudí, ktorí vytrvali a stále bojujú o to, aby túto situáciu zlepšili.
Tragická vražda otriasla queer komunitou nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Je až nepochopiteľné, koľkej nenávisti je človek schopný. V tej dobe, kedy k vražde došlo, som už študovala v Česku, a popravde, želala som si, aby som radšej nevedela, čo sa v mojej rodnej krajine deje.
Historická časť knižky pridáva tiež dôležitý a smutný kontext, pričom i ja som sa v mysli vrátila do školských lavíc. V roku 2010, kedy sa uskutočnil prvý Pochod, sa to k nám, v tej dobe žiakom základnej školy, sotva donieslo. Prvé informácie o Pochode a homosexualite ako takej sa u nás medzi spolužiakmi začali šíriť možno rok na to, a boli to skôr urážky cielené na šikanované deti, než akýkoľvek zdroj informácií.
Kým ja som nevedomky prechádzala vzdelaním, v nie tak vzdialenom okolí sa odohrávala história, ktorej som si v tej dobe vôbec nebola vedomá. Referendum z roku 2015 zaoberajúce sa mimo iné i adopciou detí homosexuálnymi pármi, napriek tomu, že z neho nakoniec nič nebolo, bolo tiež významným bodom vo vzdelávacom systéme, ktorého som bola súčasťou - bola to totiž prvá explicitná zmienka v škole o queer ľuďoch priamo od vyučujúcich, ktorej som sa dočkala. A to bolo až na strednej škole.
Vnímam teda časť tejto histórie i z vlastného uhla pohľadu, ktorý je z tej doby skôr neexistujúci - a to je, myslím si, tiež smutným príkladom toho, ako na queer ľudí Slovensko pohliada. Práve z tejto ignorácie a nevedomosti prýšti často homofóbia či transfóbia, čo knižka taktiež jasne podtrhuje.
Je to dôležitá knižka, aj keď je nesmierne smutné, že je vôbec tak dôležitá a relevantná. Želám si, aby sa nič podobné už nezopakovalo. Aby sa žiadni ľudia nemuseli báť existovať. Aby mali všetci konečne rovnaké práva. Aby sme nemuseli čeliť neprijatiu a nenávisti okolia. Dovtedy však nemôžem inak, a svoj dúhový šál nechávam zavesený na vešiaku doma v Česku zakaždým, keď navštevujem rodinu na Slovensku.
Ako Slovenka žijúca v Česku veľmi zreteľne vnímam frustráciu z tamojšej situácie, a síce ma to neskutočne mrzí, nedokázala by som sa vrátiť. Obdivujem ľudí, ktorí vytrvali a stále bojujú o to, aby túto situáciu zlepšili.
Tragická vražda otriasla queer komunitou nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Je až nepochopiteľné, koľkej nenávisti je človek schopný. V tej dobe, kedy k vražde došlo, som už študovala v Česku, a popravde, želala som si, aby som radšej nevedela, čo sa v mojej rodnej krajine deje.
Historická časť knižky pridáva tiež dôležitý a smutný kontext, pričom i ja som sa v mysli vrátila do školských lavíc. V roku 2010, kedy sa uskutočnil prvý Pochod, sa to k nám, v tej dobe žiakom základnej školy, sotva donieslo. Prvé informácie o Pochode a homosexualite ako takej sa u nás medzi spolužiakmi začali šíriť možno rok na to, a boli to skôr urážky cielené na šikanované deti, než akýkoľvek zdroj informácií.
Kým ja som nevedomky prechádzala vzdelaním, v nie tak vzdialenom okolí sa odohrávala história, ktorej som si v tej dobe vôbec nebola vedomá. Referendum z roku 2015 zaoberajúce sa mimo iné i adopciou detí homosexuálnymi pármi, napriek tomu, že z neho nakoniec nič nebolo, bolo tiež významným bodom vo vzdelávacom systéme, ktorého som bola súčasťou - bola to totiž prvá explicitná zmienka v škole o queer ľuďoch priamo od vyučujúcich, ktorej som sa dočkala. A to bolo až na strednej škole.
Vnímam teda časť tejto histórie i z vlastného uhla pohľadu, ktorý je z tej doby skôr neexistujúci - a to je, myslím si, tiež smutným príkladom toho, ako na queer ľudí Slovensko pohliada. Práve z tejto ignorácie a nevedomosti prýšti často homofóbia či transfóbia, čo knižka taktiež jasne podtrhuje.
Je to dôležitá knižka, aj keď je nesmierne smutné, že je vôbec tak dôležitá a relevantná. Želám si, aby sa nič podobné už nezopakovalo. Aby sa žiadni ľudia nemuseli báť existovať. Aby mali všetci konečne rovnaké práva. Aby sme nemuseli čeliť neprijatiu a nenávisti okolia. Dovtedy však nemôžem inak, a svoj dúhový šál nechávam zavesený na vešiaku doma v Česku zakaždým, keď navštevujem rodinu na Slovensku.
November 5, 2024
Spúšť vo mne zanechala spúšť. Emócií, pocitov, bolesti, frustrácie. Je to naozaj výborne napísaná aj vyskladaná kniha. Boľavá, no nesmierne dôležitá. Slovami Jany Juráňovej v doslove: “Aby sa nezabudlo. Aby sa nezopakovalo.” Odporúčam každému.
Read
February 19, 2025bolo mi zle, bolo mi smutno, o frustrácii ani nehovorím.
December 25, 2024
Vďaka tejto knihe som si uvedomila, že niektoré momenty, ktoré sa diali tesne po vražde Matúša a Juraja, nemajú v mojej pamäti jasnú stopu. Fungovala som vtedy očividne v nejakom režime autopilota. A som vďačná, že mi Marek Hudec svojou knihou pomáha tie stopy v pamäti vyryť jasnejšie. Sú nesmierne dôležité.
November 1, 2024
Nesmierne silná a dôležitá kniha. Len sa obávam, že si ju prečítame len my, ktorí už sme tolerantní, že tí, ktorý by ju potrebovali, ktorým by mohla otvoriť srdcia, po nej nesiahnu, čo je veľká škoda.
Asi nie je iná nebeletristicka kniha, pri ktorej by som toľko plakala...
Máte môj obdiv, všetci tí, ktorí patríte k menšine a ešte ste to s touto krajinou nevzdali...
Asi nie je iná nebeletristicka kniha, pri ktorej by som toľko plakala...
Máte môj obdiv, všetci tí, ktorí patríte k menšine a ešte ste to s touto krajinou nevzdali...
November 18, 2024
citim trpkost a beznadej a prazdnotu. je to proste strasna krivda, taky hnusny, nevycistitelny flak na nasom rovasi.
November 29, 2024
Keď som knihu čítala počas svojej cesty na prednášky, ľudia sa ma pýtali, čo to je za knihu. Ja som im ju iba podala so slovami, nech si sami prečítajú. Prekvapilo ma, koľko z nich ani nebolo oboznámených s tým, čo sa v ten deň stalo, alebo rovno na to zabudli, pretože odvtedy sa nič nezmenilo.
Áno. Nič sa nezmenilo. Žiaľ.
Nepripadá mi na mieste hodnotiť knihu, ktorá rozpráva o silných ľudských osudoch poznačených tragédiou, avšak chcem ohodnotiť kvalitu a citlivosť, s akou je text spracovaný, pristupujúc ku všetkému s vysokou úctou.
Viackrát sa mi slzy tisli do očí, inokedy som rovno vybuchla v plač. Bolo to veľmi náročné a bolestivé; niektoré slová sa do mňa zarezávali ako nôž a iné pôsobili ako obklad, ktorý mi uľavil od bolesti.
Oceňujem nazretie do historického aktivizmu LGBTI+ komunity tu u nás; veľká časť informácií bola pre mňa nová a považujem za nesmierne dôležité, aby bola známa aj širšej verejnosti. Nesmie sa to vymazať z histórie, preto som vďačná za to, že sú tu šikovní ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa nič také nestalo.
Na koniec si iba želám, aby si knihu mohol prečítať každý, vrátane mojej mamy, a tak sa mohli vyliečiť zo svojho negatívneho postoja.
Ľudstvo potrebuje lásku, pokoru a empatiu.
Nie nepochopenie, krivdu a nenávisť.
Áno. Nič sa nezmenilo. Žiaľ.
Nepripadá mi na mieste hodnotiť knihu, ktorá rozpráva o silných ľudských osudoch poznačených tragédiou, avšak chcem ohodnotiť kvalitu a citlivosť, s akou je text spracovaný, pristupujúc ku všetkému s vysokou úctou.
Viackrát sa mi slzy tisli do očí, inokedy som rovno vybuchla v plač. Bolo to veľmi náročné a bolestivé; niektoré slová sa do mňa zarezávali ako nôž a iné pôsobili ako obklad, ktorý mi uľavil od bolesti.
Oceňujem nazretie do historického aktivizmu LGBTI+ komunity tu u nás; veľká časť informácií bola pre mňa nová a považujem za nesmierne dôležité, aby bola známa aj širšej verejnosti. Nesmie sa to vymazať z histórie, preto som vďačná za to, že sú tu šikovní ľudia, ktorým záleží na tom, aby sa nič také nestalo.
Na koniec si iba želám, aby si knihu mohol prečítať každý, vrátane mojej mamy, a tak sa mohli vyliečiť zo svojho negatívneho postoja.
Ľudstvo potrebuje lásku, pokoru a empatiu.
Nie nepochopenie, krivdu a nenávisť.
October 31, 2024
Kniha, ktorú by mal čítať každý jeden z nás.
Zanechala slzy v očiach a pocit úzkosti, že sa toto deje u nás. Je mi smutno, koľko hnevu, nenávisti a zla sa deje len kvôli láske a srdce sa mi chveje vždy, keď na túto knihu čo i len pomyslím.
Bodaj by sa dostala do rúk čo najviac ľuďom a našli sme všetci vzájomné pochopenie.
Zanechala slzy v očiach a pocit úzkosti, že sa toto deje u nás. Je mi smutno, koľko hnevu, nenávisti a zla sa deje len kvôli láske a srdce sa mi chveje vždy, keď na túto knihu čo i len pomyslím.
Bodaj by sa dostala do rúk čo najviac ľuďom a našli sme všetci vzájomné pochopenie.
January 2, 2025
Takáto kniha na Slovensku chýbala, jej námet až tak nie. Marek Hudec popisuje atentát pred Teplárňou s dôstojnosťou, no veľmi z blízka a takmer osobne. Výpovede a spomienky rôznych ľudí neprinášajú len pohľad na spomínaný deň, ale aj ich prežívanie, ich minipríbeh a to, ako na nich ďalej táto udalosť vplývala.
Myslím si, že táto kniha je dôležitá najmä pre väčšinovú cis hetero spoločnosť, ktorá si hovorí, že veď zabitých nepoznali, tak sa ich to netýka a netýka sa to teda ani nikoho z ich okolia, resp. že veď to bol len taký "párik teplošov". No, táto kniha ukazuje, že to bol pár skutočných, plnohodnotných ľudí a že to, čo sa stalo, by nemalo byt nikomu jedno. Klobúk dole, Marek, hoci čítanie to nebolo ľahké.
Myslím si, že táto kniha je dôležitá najmä pre väčšinovú cis hetero spoločnosť, ktorá si hovorí, že veď zabitých nepoznali, tak sa ich to netýka a netýka sa to teda ani nikoho z ich okolia, resp. že veď to bol len taký "párik teplošov". No, táto kniha ukazuje, že to bol pár skutočných, plnohodnotných ľudí a že to, čo sa stalo, by nemalo byt nikomu jedno. Klobúk dole, Marek, hoci čítanie to nebolo ľahké.
September 24, 2024
Neviem či som tentorok čítal niečo,čo so mnou zamávalo viac než táto kniha.Spúšť to zanechalo v ľuďoch vtedy. A akúsi spúšť a vyprahnutie to v uvedomelom človeku zanechá teraz,keď si to prečíta čierne na bielom chronologicky za sebou..
Držíme spúšť na zbrani sebauvedomenia len je otázne,či to sebauvedomenie ako národ chceme prijať,že je už čas LEN na kroky vpred a nie kroky vzad.
Prečo niekomu viac vadí láska než nenávisť. Sick.
Skvele zreprodukované informácie,smutné na tom je že to nieje fikcia ale realita…
Držíme spúšť na zbrani sebauvedomenia len je otázne,či to sebauvedomenie ako národ chceme prijať,že je už čas LEN na kroky vpred a nie kroky vzad.
Prečo niekomu viac vadí láska než nenávisť. Sick.
Skvele zreprodukované informácie,smutné na tom je že to nieje fikcia ale realita…
September 21, 2024
Knihu vnímam ako prehľadový text o kvír histórii a aktivizme na Slovensku až po vraždy Juraja Vankuliča a Matúša Horvátha a bezprostredné dianie po nich. Vďaka za ňu!
Z doslovu Jany Juráňovej:
"Keď sa spoločnosť zmení až po tragédii, ktorá ju poznamená viditeľne alebo nepriznane, je to dosť zlé. Ale ak sa radikálne nezmení ani potom, zostávame často v nemom, zdesenom úžase."
Z doslovu Jany Juráňovej:
"Keď sa spoločnosť zmení až po tragédii, ktorá ju poznamená viditeľne alebo nepriznane, je to dosť zlé. Ale ak sa radikálne nezmení ani potom, zostávame často v nemom, zdesenom úžase."
January 1, 2025
Nezvládnem napísať nič prelomové. Prečítajte si ju.
August 12, 2024
Skvelá kniha, ktorá chytí za srdce všetkých, ktorým srdce ešte v tejto krajine zostalo.
October 10, 2024
Takže v prvom rade, ďakujem Marek Hudec za tento tvoj počin,avšak položme si relevantnú otázku: Radšej by ste čítali túto knihu alebo by ste boli radšej,keby 12.októbra 2022 bol úplne bežný,normálny a ničím výnimočný deň? Lebo ak by bol,tak by táto kniha vôbec nemusela vzniknúť a Marek by mohol napísať niečo iné napríklad aj romantický príbeh. Avšak nestalo sa a tak nech sa udalosť,ktorá nami všetkými otriasla navždy zapíše do našich dejín a prostredníctvom tejto knihy nech sa šíri osveta,čo všetko je možné,ak je v ľuďoch taká neskutočná nenávisť. Kniha nie je určená len queer komunite. Je určená hlavne majorite a ľuďom,ktorí šíria a podporujú nenávisť. Vôbec nejde len o LGBTI+ menšinu,ale o NENÁVISŤ všeobecne. Uvedomme si,že v tom bare,ale aj v hociakom inom priestore ste mohli sedieť aj Vy a znepáčiť sa niekomu. Prajem si,aby táto kniha bola mementom,že tragédia,ktorá sa stala sa nesmie opakovať. Všetci sme ľudia a prestaňme sa už konečne deliť na kategórie a zbrojiť proti ľuďom,ktorí nie sú iní ako Vy,len za to,že sú inak orientovaní...
September 12, 2024
Ťažko opísať tie pocity, ktoré som pri čítaní tejto knihy zažíval, ale bolo to niečo medzi smútkom a znechutením. Neustále som sa samého seba pýtal, ako môžu mať ľudia takéto extrémistické názory? Prečo tu ešte stále prebýva takáto nenávisť voči menšinám?
Kniha obsahuje plno príbehov queer aj nequeer ľudí, z ktorých sa niektoré skončili šťastne, no v iných ľudia opisovali svoje každodenné výzvy, ktorým musia čeliť. Nanešťastie, ten druhý prípad je dnešná realita väčšiny queer ľudí na Slovensku.
A nám, ktorí sme ešte nestratili nádej v túto krajinu, neostáva nič iné, len čakať. Čakať, kedy sa schváli aspoň taký zákon, ktorý nám čo i len o mizivé percento zlepší život.
Odporúčam prečítať každému.
Kniha obsahuje plno príbehov queer aj nequeer ľudí, z ktorých sa niektoré skončili šťastne, no v iných ľudia opisovali svoje každodenné výzvy, ktorým musia čeliť. Nanešťastie, ten druhý prípad je dnešná realita väčšiny queer ľudí na Slovensku.
A nám, ktorí sme ešte nestratili nádej v túto krajinu, neostáva nič iné, len čakať. Čakať, kedy sa schváli aspoň taký zákon, ktorý nám čo i len o mizivé percento zlepší život.
Odporúčam prečítať každému.
May 28, 2025
Jak tohle hodnotit? Důležitá kniha, jsem ráda, že vznikla.
Ale: Příliš rozštěpená a nepřehledná, ztrácela jsem se v postavách, čase, což by se u reportážní knihy dít nemělo - ale zase to vykazuje jistou emocionální vypjatost. Jazykově neohrabané.
Navzdory tématu mě to nezvládlo příliš zasáhnout - jiné Absyntovky mi zkrátka přišly hlouběji propracované.
Ale: Příliš rozštěpená a nepřehledná, ztrácela jsem se v postavách, čase, což by se u reportážní knihy dít nemělo - ale zase to vykazuje jistou emocionální vypjatost. Jazykově neohrabané.
Navzdory tématu mě to nezvládlo příliš zasáhnout - jiné Absyntovky mi zkrátka přišly hlouběji propracované.
October 12, 2024
Výborne poskladaná reportáž a hlavne veľmi dôležitá absyntovka, ktorá by mala poputovať do každej slovenskej rodiny, v ktorej býva nenávisť. Nezabudneme.
April 16, 2025
dôležitá kniha, veľmi silná.
veľmi pekne približujúca komunitu, ktorú častokrát odsúvame/prehliadame.
mnohokrát som nad ňou pokrutila hlavou alebo mi vybehli slzy.
po formálnej stránke sa mi však kniha až tak nepáčila. bola akoby rozštiepená, častokrát som sa strácala, a aj napriek tomu, že marek hudec sa číta dobre, príde mi jeho jazyk oproti iným prekliatým reportérom trochu neohrabaný.
veľmi pekne približujúca komunitu, ktorú častokrát odsúvame/prehliadame.
mnohokrát som nad ňou pokrutila hlavou alebo mi vybehli slzy.
po formálnej stránke sa mi však kniha až tak nepáčila. bola akoby rozštiepená, častokrát som sa strácala, a aj napriek tomu, že marek hudec sa číta dobre, príde mi jeho jazyk oproti iným prekliatým reportérom trochu neohrabaný.
July 4, 2025
Skvelo napísaná kniha aj keď všetci by sme boli asi radšej kebyže nemusí vzniknúť. príbeh o láske, nenávisti voči Queer ľuďom je silným príbehom teroristického útoku ktorý sa na Slovensku stal a je silným príkladom toho ako môže nenávisť podnecovať k agresivite, k nepochopeniu a k deľbe spoločnosti.
Zmení sa postoj v spoločnosti? Prečítaj si knihu a sprav si vlastný názor na to čo na Slovensku žijeme ...
Zmení sa postoj v spoločnosti? Prečítaj si knihu a sprav si vlastný názor na to čo na Slovensku žijeme ...
July 2, 2025
Kiežby táto kniha nemusela vzniknúť, lebo to by znamenalo, že nič z toho sa nestalo.
Tragické, silné a dôležité čítanie.
Tragické, silné a dôležité čítanie.
February 26, 2025
An important book to read for anybody living in today's Slovakia (world actually). Intense, heart-breaking, disquieting. We must not grow complacent with all the hatred and violence around us.
October 13, 2024
Odhliadnuc od toho, že sa mi táto kniha čítala mimoriadne ťažko a často so stiahnutým hrdlom, to bolo veľmi zaujímavé čítanie. SPÚŠŤ, s podtitulom Príbehy o láske a nenávisti, hovorí o teroristickom útoku pred Teplárňou pred dvomi rokmi, a o živote LGBTI+ menšiny na Slovensku.
Autor Marek Hudec tu dáva priestor blízkym a známym Juraja a Matúša, aby sa podelili o svoje spomienky na nich, dokumentuje onen tragický deň a udalosti, ktoré po ňom nasledovali, a takisto čitateľa zoberie na výlet do minulosti, kde na príbehoch konkrétnych ľudí so zdesením čítate, čo všetko sa kvír ľuďom dialo v dejinách našej krajiny a čomu všetkému museli čeliť….
Dozviete sa mimochodom, ako a kedy vzniklo slovo INAKOSŤ. Príde mi dnes také nevyhnutné a prirodzené, že mám pocit, akoby tu bolo odjakživa, ale je to celkom novinka.
Posledné dni, pri čítaní Spúšte, som sa veľakrát v mysli vrátila k 12.októbru 2022. Pamätám si ten šok a hrôzu z toho, že by niekto dokázal spáchať niečo tak ohavné, aj veľkú vlnu solidarity, ktorá ku kvír komunite nasledovala… ale ako sa v knihe spomína, všetko to postupne vyprchalo a nič sa vlastne nezmenilo. LGBTI+ ľudia nie sú o nič bližšie k rovnoprávnosti s heterosexuálnou väčšinou, a aj naďalej sú predmetom primitívnych vtipov, narážok a rôznych menej aj viac násilných nenávistných prejavov.
Želala by som si, aby sa naša spoločnosť tak veľmi nebála nepoznaného, a aby ten strach nemaskovala za nenávisť a agresiu. Strach z neznámeho je prirodzený, ale prekonávať ho vieme aj tak, že sa budeme zaujímať, hľadať informácie a snažiť sa pochopiť a akceptovať to nové, iné. V tomto môže Spúsť pomôcť nám všetkým 🫶
Autor Marek Hudec tu dáva priestor blízkym a známym Juraja a Matúša, aby sa podelili o svoje spomienky na nich, dokumentuje onen tragický deň a udalosti, ktoré po ňom nasledovali, a takisto čitateľa zoberie na výlet do minulosti, kde na príbehoch konkrétnych ľudí so zdesením čítate, čo všetko sa kvír ľuďom dialo v dejinách našej krajiny a čomu všetkému museli čeliť….
Dozviete sa mimochodom, ako a kedy vzniklo slovo INAKOSŤ. Príde mi dnes také nevyhnutné a prirodzené, že mám pocit, akoby tu bolo odjakživa, ale je to celkom novinka.
Posledné dni, pri čítaní Spúšte, som sa veľakrát v mysli vrátila k 12.októbru 2022. Pamätám si ten šok a hrôzu z toho, že by niekto dokázal spáchať niečo tak ohavné, aj veľkú vlnu solidarity, ktorá ku kvír komunite nasledovala… ale ako sa v knihe spomína, všetko to postupne vyprchalo a nič sa vlastne nezmenilo. LGBTI+ ľudia nie sú o nič bližšie k rovnoprávnosti s heterosexuálnou väčšinou, a aj naďalej sú predmetom primitívnych vtipov, narážok a rôznych menej aj viac násilných nenávistných prejavov.
Želala by som si, aby sa naša spoločnosť tak veľmi nebála nepoznaného, a aby ten strach nemaskovala za nenávisť a agresiu. Strach z neznámeho je prirodzený, ale prekonávať ho vieme aj tak, že sa budeme zaujímať, hľadať informácie a snažiť sa pochopiť a akceptovať to nové, iné. V tomto môže Spúsť pomôcť nám všetkým 🫶
February 8, 2025
Kniha vyvolávajúca SPÚŠŤ emócií.
V prvom rade HNEV voči autoritám, ktoré pri danej problematike stále našľapujú neurčito, tváriac sa, že to je téma, ktorou pohŕdajú, alebo o nej nie je potrebné hovoriť.
Ďalším je SMÚTOK, zdieľaný s ľuďmi z kvír komunity, ktorí sa aj v 21.storočí cítia nepochopení, odsudzovaní a ohrození. Kedy sa konečne prestaneme pozerať inakšie na ľudí rovnakého pohlavia, ktorí sa držiac za ruky prechádzajú mestom? Nemajú na to azda rovnaké právo ako my, všetci ostatní, zamilovaní?
No pociťujem aj LÁSKU a SPOLUPATRIČNOSŤ ku komunite, ktorá vyjadrila, vyjadruje a , pevne verím, aj bude vyjadrovať podporu všetkým. Bez ohľadu na pohlavie, orientáciu, pleť, rodný jazyk....
Jedna z najnáročnejších kníh, ktoré som chytila do ruky. Beriem ju ale za svoju osobnú povinnú literatúru. A vy by ste mali tiež.
V prvom rade HNEV voči autoritám, ktoré pri danej problematike stále našľapujú neurčito, tváriac sa, že to je téma, ktorou pohŕdajú, alebo o nej nie je potrebné hovoriť.
Ďalším je SMÚTOK, zdieľaný s ľuďmi z kvír komunity, ktorí sa aj v 21.storočí cítia nepochopení, odsudzovaní a ohrození. Kedy sa konečne prestaneme pozerať inakšie na ľudí rovnakého pohlavia, ktorí sa držiac za ruky prechádzajú mestom? Nemajú na to azda rovnaké právo ako my, všetci ostatní, zamilovaní?
No pociťujem aj LÁSKU a SPOLUPATRIČNOSŤ ku komunite, ktorá vyjadrila, vyjadruje a , pevne verím, aj bude vyjadrovať podporu všetkým. Bez ohľadu na pohlavie, orientáciu, pleť, rodný jazyk....
Jedna z najnáročnejších kníh, ktoré som chytila do ruky. Beriem ju ale za svoju osobnú povinnú literatúru. A vy by ste mali tiež.
September 29, 2024
V prvom rade škoda, že táto Marekova kniha vôbec musela vzniknúť. V druhom rade, keď už vznikla, mala byť takto výborne spracovaná. Rozprával sa s viac ako 30 ľuďmi, čo aj na texte cítiť. Plus pridal svoje vlastné prežívanie, ktoré to celé posunulo ešte o level vyššie.
Čitateľsky ma trochu vyrušila stredná časť, kde sa objavili spomienky kvír ľudí, ktoré priamo nesúviseli s Teplárňou, viac by mi sedeli na záver knihy. Ale to je vážne detail na mrazivo smutnom a precíznom diele.
Čitateľsky ma trochu vyrušila stredná časť, kde sa objavili spomienky kvír ľudí, ktoré priamo nesúviseli s Teplárňou, viac by mi sedeli na záver knihy. Ale to je vážne detail na mrazivo smutnom a precíznom diele.
October 21, 2024
Už uplynuli dva roky od teroristického útoku v kvír podniku Tepláreň a kiežby som mohla napísať, že sa to s právami LGBTI+ ľudí pohlo smerom k civilizovaným krajinám. Spúšť je boľavá reportáž. Ale je veľmi veľmi potrebná.
Autor Marek Hudec sa v prvej časti vrátil k udalostiam z noci 12. októbra 2022. Spomienky svedkov, aktivistov a blízkych tvoria skladačku tohto hrozného večera. Priestor však dostal aj nenávistný manifest útočníka, z ktorého sa dvíha žalúdok. V druhej časti Marek píše o dejinách kvír ľudí na našom území, počnúc prvou republikou až po porevolučné obdobie, ktoré na mňa paradoxne aj napriek veľkej neonacistickej základni pôsobilo akosi optimisticky. Vznik kvír komunít a spolkov po rokoch kriminalizácie a vytláčania na okraj spoločnosti pôsobilo nádejne. V tretej časti však čítame o dopadoch samotného teroristického útoku, a hoci verejnosť vyjadrila zrejme najväčšiu vlnu solidarity ku kvír ľuďom, akú sme na Slovensku zažili, bola okamžite vyvážená nenávistnými statusmi a ďalšími fyzickými útokmi na LGBTI+ menšinu.
Toto je presne tá kniha, ktorá by sa mala dostať do rúk čo najširšiemu spektru čitateľov, aby sme všetci mali možnosť pochopiť, že škatuľkovanie a démonizovanie príslušníkov LGBTI menšiny nie je na mieste. Vrelo odporúčam.
Autor Marek Hudec sa v prvej časti vrátil k udalostiam z noci 12. októbra 2022. Spomienky svedkov, aktivistov a blízkych tvoria skladačku tohto hrozného večera. Priestor však dostal aj nenávistný manifest útočníka, z ktorého sa dvíha žalúdok. V druhej časti Marek píše o dejinách kvír ľudí na našom území, počnúc prvou republikou až po porevolučné obdobie, ktoré na mňa paradoxne aj napriek veľkej neonacistickej základni pôsobilo akosi optimisticky. Vznik kvír komunít a spolkov po rokoch kriminalizácie a vytláčania na okraj spoločnosti pôsobilo nádejne. V tretej časti však čítame o dopadoch samotného teroristického útoku, a hoci verejnosť vyjadrila zrejme najväčšiu vlnu solidarity ku kvír ľuďom, akú sme na Slovensku zažili, bola okamžite vyvážená nenávistnými statusmi a ďalšími fyzickými útokmi na LGBTI+ menšinu.
Toto je presne tá kniha, ktorá by sa mala dostať do rúk čo najširšiemu spektru čitateľov, aby sme všetci mali možnosť pochopiť, že škatuľkovanie a démonizovanie príslušníkov LGBTI menšiny nie je na mieste. Vrelo odporúčam.
Displaying 1 - 30 of 59 reviews