Kniha Antona Heretika Mágia ako zdroj zla je pokračovaním jeho série z marginálnej psychológie (Zlo, Humor, Sny, Narcizmus, Dobro, Smrť). Autor sprevádza dejinami mágie a opisuje jej formatívny vplyv na svetové náboženstvá a ideológie. Venuje sa psychologickým premenným – magickému mysleniu a konaniu v norme a patológii. Vplyv magického myslenia je zrejmý i v súčasnom rozšírení iracionality, hoaxov a konšpiračných teórií. Heretik – forenzný psychológ – prináša aj desať unikátnych kazuistík zo svojej znaleckej praxe. Magické motivačné pozadie opisuje v prípadoch kanibalizmu, terorizmu, neopätovanej lásky, vrážd spáchaných cudzincami i trestných činov súvisiacich s náboženskými sektami. Nádej na zvládanie iracionality a nebezpečného magického myslenia vidí vo vede, vzdelávaní a v umení.
Slovenský psychológ, súdny znalec, ktorý sa zaoberá klinickou a forenznou psychológiou. Absolvoval štúdium psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po štúdiu pracoval ako psychológ na Psychiatrickej klinike FN v Bratislave. Publikoval desiatky vedeckých štúdií z oblasti psychopatológie, psychoterapie a psychodiagnostiky. Ako súdny znalec z odboru psychológia sa venuje najmä posudzovaniu páchateľov závažnej násilnej kriminality. V súčasnosti pôsobí ako profesor klinickej a forenznej psychológie.
Tento text píšem ako človek, ktorý nečítal predchádzajúce knihy z autorovej série z marginálnej psychológie (Zlo, Humor, Sny, Narcizmus, Dobro, Smrť). Celé to pôsobí na prvý pohľad veľmi zaujímavo. Samotná téma vzbudzuje zvedavosť. Ako sa pretavuje mágia do páchania zla? A aké zaujímavé prípady z tejto kategórie sa vyskytli u nás na Slovensku? Anton Heretik, ako forenzný psychológ, posudzoval množstvo prípadov a spolu s manželkou Andreou, ktorú spomína takmer pri každom prípade opisovanom v knihe. To dáva potenciál na hlbšie vnorenie sa do problematiky a pochopenia motívov páchania zla na pozadí mágie a okultizmu, ktoré nakoniec neprichádza odniekaľ zvonku, z neznámeho tajomna, ale je skôr výsledkom rôznych psychických porúch, vnútorného prežívania osobných životov a často aj nevšímavosti okolia, ktoré dlho ignoruje jednotlivé varovné signály.
Už z prvej časti knihy cítiť, že Anton Heretik pracuje s textom veľmi rigorózne a nevie sa zbaviť akademickej štruktúry textov, typickej pre česko-slovenské akademické prostredie. Pomerne nudne vysvetľuje jeden pojem za druhým, pričom zaradenie niektorých pojmov mi prišlo úplne zbytočné a ich vysvetlenie ničím nové, zaujímavé, alebo aspoň nejako napojené na tému knihy (napríklad definíce slov ako temperament, charakter, osobnosť, predstavivosť, vnímanie, či dokonca myslenie). Omnoho zaujímavejšie by bolo hlbšie a podrobnejšie rozobrať pojem magického myslenia, ktoré je v texte spomenuté rovnako stroho a nudne, ako ostatné pojmy. Aj stručné dejiny mágie a magického myslenia mali určite väčší potenciál, ako na naozaj stručné zhrnutie historických epóch, s minimom príkladov, či zaijímavostí (v kontexte knihy napríklad vraždy páchané pod vplyvom mágie – zaujímavých prípadov musí existovať tisíce).
S napätím som sa teda tešil na desať kauzistík, čiže konkrétnych prípadových štúdií, ktoré autor znalecky posudzoval. Aj tu však platí, že autor je zjavne lepším odborníkom vo forenznej psychológií, ako je rozprávačom príbehov. Jednotlivé prípadovky sú rozobraté veľmi striktne, akoby ich písal rutinér podľa predpisov nejakej šablóny, ako keď unavený lekár píše anamnézu pacienta v náhlivosti a pod tlakom plnej čakárne a potom to po ňom opravil editor. Napriek tomu sú tieto prípady z oblasti kanibalizmu, siekt, terorizmu, či trestných činov spáchaných pod vplyvom neopätovanej lásky, veľmi zaujímavé a prinášajú zopár nových drobných detailov aj do známych prípadov, nad ktorými sme zatajovali dych v uplynulých rokoch. Autor postupne prechádza celou plejádou faktov o páchateľoch/kách, od ranného detstva, cez rôzne formujúce udalosti, zdroje napätia až po samotné motívy činov.
Stále sa však neviem zbaviť pocitu, že si autor na knihe nedal záležať, že sme sa mohli dozvedieť oveľa viac. A to aj keď upustím od predstavy, že by mali byť jednotlivé kauzistiky prerozpávané, akoby ich písali Harari, či Pinker, ktorých autor občas v texte cituje. Chýbajú tu akékoľvek zhrňujúce závery, niečo, čo by prepájalo text. Všetky kapitoly, vrátane záveru, pôsobia useknuto. Napriek tomu som si knihu so záujmom prečítal a zrejme siahnem aj po predošlých tituloch zo série marginálnej psychológie.
Škoda premárneného potenciálu skvelej témy. Kniha na mňa pôsobila ako diplomová práca a ešte aj napísaná oldschool vedeckým suchopárnym spôsobom. Zamrzí to, pretože autor má určite veľké skúsenosti a zážitky z praxe. Ako akademik či vedec píše dobre, ale toto zrejme mala byť náučno popularizačná kniha pre širšie publikum. A to som tam nenašla, chýbala tomu “šťava”. A popravde, o mágií z psychologického pohľadu som sa veľa nedozvedela.
Po úspešných knihách Dobro, Zlo, Smrť, Sny, Humor, Narcizmus sa posúvame k mágii – akú rolu hrá magické myslenie a správanie v konaní páchateľov? Biela mágia pre zdravie, duchovné povznesenie, získanie vytúženej lásky, ale najmä čierna mágia vedú neraz k zločinom, vraždám, nepochopiteľným zlyhaniam.
V úvode je stručný pohľad do histórie a potom už rôzne typy mágie, a ako nás ovplyvňujú. Komerčná mágia ako veštenie z tarotu, horoskopy, vyvolávanie duchov... Z hľadiska mágie hrá rolu aj davová sugescia, nekritické prijímanie myšlienok, pocitov či správania vo veľkých skupinách. Povery patria k najstarším produktom iracionálneho, magického myslenia a sú dosť rozšírené aj v dnešnom modernom, vedeckom svete. Samozrejme, šírenie hoaxov, dezinformácií, konšpiračných teórií...tajné dohody a sprisahania.
V knihe Mágia ako zdroj zla píše Anton Heretik aj o kanibalizme, o pandémii covidu, ktorá otestovala slovenskú iracionalitu, o sociálnych sieťach, ale zaujme aj vplyv mágie na terorizmus. Profesor Heretik opäť prináša viacero konkrétnych prípadov, analýzy, je to zaujímavé, pútavé, ale aj drsné, miestami zvrátené a krvavé. A je neuveriteľné čítať niektoré skutočné príbehy, čoho sme my ľudia schopní, ako nás vie „čierna mágia“ ovplyvniť.
Mágia ako zdroj zla sa venuje odvrátenej strane mágie, približuje nielen dejiny, ale aj zaujímavé prípady z praxe forenzného psychológa.
Teoretická časť knihy bola napísaná so štýlom a grandioznostou autora, v ktorej vysvetľuje dejiny aj prenikanie mágie do fungovania jednotlivca. Táto časť bola skutočne excelentná. Sklamala ma praktická časť s kazuistikami, ktorých približne 30-40% bolo už spomenutých a rozobranych v jeho predchádzajúcich knihách, najčastejšie používané boli tie z knihy ZLO.