Škoricovník je dobrodružný príbeh, ktorý sa skutočne udial, a Zlatá cesta je jeho prvou časťou. Rozpráva neuveriteľné zážitky Jonáša, istého niktoša z púšte, ktorý...
Zle, zle, zle! Ešte raz a odznovu!
Škoricovník je /dobrodružný/ príbeh, ktorý /sa/ skutočne /udial/ nikoho nezaujíma a Zlatá cesta je jeho prvou časťou (a možno aj poslednou, záleží len na mojej milosti a veľkorysosti). V prvom rade je to príbeh o MNE a mojej originalite. Volám sa Trevor Ociph a som ten najschopnejší manažér, akého ste stretli,nestretli, alebo akého kedy stretnete či nestretnete. A beda každému, kto o tom zapochybuje. Je v mojej moci ukrižovať, zaživa upáliť, lámať na kolese, štvrtiť volmi alebo hodiť levom. Ale nie... Vedzte, že vie byť aj horšie. Dni a noci strávené nad reportingmi a uctievanie Podnikovej kultúry. Takto dopadne každý, kto sa mi postaví do cesty.
Martin Jurík sa narodil v roku 1973 v Bratislave, jednu dekádu prežil v Nemecku, kde v roku 1997 vydal zbierku "surreálnych, čiastočne fantastických poviedok", ale ako vraví, na prvé miesto vždy kládol myšlienku a nie rámec diela. Pracoval aj ako novinár, no redaktorský chlebíček sa mu zdal príliš hektický, a tak sa uchýlil k pokojnejšej práci prekladateľa (predovšetkým z nemčiny), ktorou sa živí dodnes. Na domácej pôde sa zviditeľnil až v roku 2011 debutovým polit-trilerom Kým nás smrť nerozdelí, nasledovalo pokračovanie Harlekýn a potom už sa kormidlo stočilo smer fantastika - bláznivá fantasy Škoricovník (Zlatá cesta) so spoluautorom Michalom Ružičkom a v roku 2014 steampunková alternatívna história pod názvom Projekt Zenta. Ak to takto pôjde ďalej, donedávna neznáme meno sa nezmazateľne zapíše do análov slovenskej fantastiky.
This book is epic. Satire and humour are obviously the main strenghts from the perspective of the end-reader, but one must really posess the knowledge of the concrete reality of the world of finance in Slovakia, as well as world trade history and esotheric tradition to appreciate the more subtle nuances added to this co-production by its second author.
Martin Jurik is already a well-established author in his homeland, although which country specifically that is, is dubious. His previous publications, Till death do us part (Kym nas smrt nerozdeli); Harlekyn and the most recently published Projekt Zenta are a token of his variability and skill.
Michal Ruzicka is a promising jewel of Slovak literature and his additions to this publication reach far and above conceptual.
A Slovak book reminiscent of Huxley's Brave New World, Rushdie's Luka and the fire of life, with a slight aftertaste of the playful world of Douglas Adams.
It leaves the Slovak speaker hoping that the book will magically translate itself into a multitude of languages, so that a wider community may relish in this spectacular cinnamon adventure, the opener of a series with potential beyond the imagination of its critics.
Asi skôr 3,5/5 než 3, lebo miestami to bolo fakt vtipné.
Keby nebolo SlavConu a nekonečného naliehania autorov tejto knihy, že ju na ňom musia pokrstiť a spraviť okolo toho show, ani by som netušila, že Škoricovník existuje. Show som nakoniec nevidela, lebo ma povinnosti odtiahli inde, ale dopočula som sa, že bola dobrá a že Škoricovník vyzerá ako fajn kniha. Tak sme si ju nakoniec s kamarátmi kúpili. Neviem, či ju už čítali, alebo či som ich predbehla, každopádne za seba hovorím, že som rada, že si ju na SlavCon prišli spropagovať. Najmä kvôli tomu, že spoločenskú satiru prezlečenú za fantasy na Slovensku asi inde nenájdete. A hoci som sa celý čas čudovala, že čo to má spoločné so steampunkom (pretože bol súčasťou tej slávnej show a toto slovo v spojení so Škoricovníkom padlo neraz), nakoniec sa mi aj to vyjasnilo. Teda aspoň čiastočne. A keďže viem, že na SlavCone sa čítalo aj čosi z toho pokračovania, ktoré bolo sľúbené len možno, dúfam že ho vydajú. Lebo slovenskú tvorbu treba podporovať a chalani to majú rozbehnuté celkom dobre.
Kniha, ktorej tematika je skor pre dospeleho citatela (lebo korporacia, akcie, spolocenske problemy...), ale napisana stylom akoby pre dieta. Z anotacie sa humor zdal byt fajn, realne by sa zanho ale nehanbil ani Kredenc. Primitivny humor, miestami az nevhodny. Dve hviezdicky za hruby scenar ako taky, to gumpovske dobrodruzstvo sa prezit dalo, ale ak by kniha mala 300 stran, tak by som to v polovici zabalil.
Zaujímavé, slovenské čítanie. Moja "naša" prvotina z tejto oblasti. Malá vtipná knižka od dvoch super autorov, ktorých som videla na Bibliotéke predstavovať druhý diel. Určite si prečítam aj dvojku, len pre mňa tomu niečo chýba... :)
Srandovná kniha. Trevor Ociph (číta sa zrejme odzadu) alebo generál Ťep-Li či cisár Popi-Či 😁 Najprv som nevedela, čo si mám o nej myslieť, ale svojím spôsobom sa mi páčila.
Jednoduchý príbeh, napísaný veľmi čitateľným štýlom. Na začiatku to bolo aj zábavné, časom to zábavné byť prestalo, potom odišiel aj ten príbeh a dočítaval som už vlastne zo zotrvačnosti. Škoda, lebo napísať humornú fantasy je ťažké, a trefne satirizovať ešte ťažšie. Na smolu autorov to však už urobili iní a lepšie dávno pred nimi, takže vlastne nie je prečo príliš sa pri tejto knižke zastavovať. Skúsim aj druhý diel, lebo autori mali dobre nastavený štartovací výkop, len nakoniec prestrelili...
Na Zentu sa to teda nechytá. Ak to vôbec človek môže porovnať, lebo tie dve diela su ako hruška a jablko. Škoricovník je streštená paródia na život. I keď miestami až príliš, až začne byť otravná a liezť na nervy. Na viac ako tie tri * to veru u mňa nevydalo. Uvidím, čo prinesie pokračovanie.
Na tuto knihu som sa tesil uz od minuleho rocnika Slavconu, kde o nej rozpravali autori na svojej prednaske. Nasmial som sa, mali ten spravny zmysel pre humor (ktory sa nejako vytratil pri pisani spominanej knihy). Boli... pokusali sa byt slovenskym Pratchettom. U nich vsak existovala nadej, ze by sa im to aj mohlo podarit. Beda, najblizsie to k Pratchettovi malo, ked pisali o Imhovej lebke - sesternici Zavazadla z pera Pratchetta.
Na zaciatku vam niektore pasaze pridu usmevne, ale potom sa aj ta trocha humoru vytrati. V knihe zostavaju len beznadejne pokusy o vtip (ako Avantgarda, cisar Popi-ci a podobne HA-HA snahy), ktore by nerozosmiali ani cloveka zasiahnuteho Jokerovym jedom z Killing joke.
Od pana Jurika by som cakal viac, kedze uz mu par knih vydali. Na druhu stranu, ziadne knihy som od neho necital a, obavam sa, ze mozu byt na podobnej urovni. Mam z toho dojem akoby som to pisal ja sam.
O to trapnejsie sa citim, ze som to odporucil niekolkym znamym... nastastie, jednemu, ktory to uz zacal citat, sa to paci - a obcas ma na tvari pritrubly usklabok pri citani.
Tato kniha je tak neuveritelne nudna, ze mam pre velkeho Trevora Ocipha radu: KASLI NA REPORTINGY, ked chces narobit zlobu, odporuc ludom tuto knihu.
Aj napriek tymto slovam (zle jazyky tvrdia, ze som nespravodlivo kriticky voci knihe) sa nebranim moznosti, ze jedneho dna Zlatu cestu docitam. No nie dnes, nie zajtra. Urcite nie, kym nedocitam tu kopku knih, ktore su prioritne vyssie.
Nadalej vsak budem Skoricovnik sledovat a... netrpezlivo ocakavat pokracovanie. Predsalen ide o slovensku literaturu, ktorej nie je vela. (A ako sa da vidiet na tejto knihe, tej kvalitnej slovenskej literatury je est menej)