Od rána mi niečo našepkávalo, že bude zle. Aj bolo. Ale nepredbiehajme. Aj keď to viem, vôbec mi to nepomôže. Celý deň bývam v napätí. Viem, že príde búrka a chovám sa čudne. Bývam veľmi nervózny. Je to zvláštny dar. Starký šiel kosiť. Babička ho varovala: „Nechoď.“ Šiel. Zabil ho blesk. Búrka od Poľska. Najprv len mierny vánok, potom sa začnú obracať listy na stromoch. A mne sa vtedy robia kruhy pred očami. Srdce sa mi rozbúcha. Nič s tým neurobím.
Kniha Motýľovci je prvým príbehom, ktorý som od Viťa Staviarskeho prečítala a úprimne som nečakala, že ma tak zaujme. Atmosféra zostáva počas celého príbehu tajomná, napätá, miestami až depresívna - presne tak ako sa od balady očakáva. Hoci je kniha pomerne krátka, ani chvíľu som sa pri čítaní nenudila. Vďaka rozprávaniu hlavnej postavy som mala pocit, akoby som sa ocitla priamo v mieste diania. Štýl písania bol jednoduchší a priamočiarejší, no o to autentickejší. Knihe dávam štyri hviezdičky hlavne preto, lebo záver (vyvrcholenie zápletky) sa mi zdal pomerne predvídateľný už niekoľko strán pred koncom diela. Ako celok na mňa Motýľovci zapôsobili intenzívne. Je to dielo, ktoré sa síce číta rýchlo, ale v čitateľovi dokáže zanechať silnú stopu.
necakala som, ze ma slovenská kniha takto zaujme. neodporúčam citlivejším povahám, balada je balada. no kniha je podľa mňa napísaná veľmi dobre. počas celého čítania som mala pocit, že stojím vedľa rozprávača a príbeh pozorujem. autor zachytáva prostredie, postavy a emócie možno jednoducho, ale naozaj kvalitne. jednu hviezdičku strhávam za to, že koniec príbehu sa dal očakávať. aby som to zhrnula- ak sa nestránite troške metalu, prečítajte si. bola to zaujímava jazda.