Ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska a poraziť Roberta Fica

by Samo Marec

Pozrime sa do histórie, na to, čo ukazujú dáta, a začnime sa riadiť faktami – a prídeme na to, ako sa zbaviť zúfalstva zo Slovenska.

Genres: Nonfiction, Politics

400 pages, Paperback

First published November 25, 2024

About the author

Vyštudoval polonistiku v Banskej Bystrici a dlho pracoval v reklamnej agentúre ako copywriter. Popritom blogoval na SME a písal články na mnohé iné portály. Odišiel do Denníka N, vrátil sa. Jeho životnou ambíciou je živiť sa nie písaním, ale čítaním kníh. Lásku k peknej literatúre vyvažuje láskou k hudbe, ktorú málokto dokáže počúvať.

Reviews

[Marián Tabakovič · Rating 3 out of 5]

Samo Marec "prozřel".

Zahodil svoje rochnenie sa v defétizme a snaží sa ukázať, že z tej riti, do ktorej sa Slovensko dostalo, existuje cesta von. Demokratické politické spektrum má podľa neho konečne počúvať požiadavky "á la carte" stredového voliča, ma sa naučiť pragmatizmu a kompromisu, nemá ironizovať témy ako medvede a utečenci a má sa konečne vedieť prihovoriť napríklad aj deprimovaným zoomerom mimo veľkých miest.

Marec správne uvažuje, že Slovensko by malo byť vo svete, v ktorom hrozí tretia svetová a v ktorom práve naplno štartuje klimatická katastrofa, čo najstabilnejšie a najfunkčnejšie. Máme si skrátka vyriešiť interné problémy Hobitína, lebo veď na horizonte je Mordor. Len či nie je prineskoro.

[Peter Lipták · Rating 5 out of 5]

Prerod autora z jedného zo 4 jazdcov apokalypsy slovenskej komentátorskej scény na proroka optimizmu bol síce svojho času pomerne bizardný ale som rád, že nastal. Pán Marec v tejto knihe veľmi jasne a zrozumiteľne komunikuje svoju víziu pre lepšie Slovensko a myslím, že každý, komu na našej krajine záleží, by si ju mal prečítať.

[Tereza · Rating 4 out of 5]

Táto kniha ma vlastne dosť prekvapila, tvorbu Sama Marca som sledovala vždy len okrajovo a preto som mala úplne iné očakávania od tejto knihy.

Vlastne som do toho išla trochu s nechuťou a rozpačitosťou, mysliac si, že sa bude jednať o klasický “sme postsedliaci a dezoláti verzus my” naratív, dôverne známy z Ako zachrániť demokraciu.
Avšak nielen že táto kniha venuje celú kapitolu problému tohoto naratívu a dokonca aj tejto konkrétnej diskusnej relácie, vysvetľuje problémy tejto priepasti, ale snaží sa aj načrtnúť možné riešenia.

Samo Marec pragmaticky vysvetľuje veľmi čitateľným spôsobom, snaží sa pátrať aj v minulosti Slovenska a hľadať dôvody a paralely, ktoré by objasnili, prečo sme tam, kde sme a čo s tým môžeme spraviť.

Určite stojí za prečítanie, nech máte akýkoľvek názor.

[Zuzana Be · Rating 4 out of 5]

"Je absolútne kľúčové, aby sme nestotožňovali politika a jeho voliča."

Bodka, koniec, ďalej pokračovať netreba. Či?

Ale nie. Určite odporúčam, ak chcete vystúpiť zo svojej komfortnej demokraticko-liberálnej bubliny a myslíte si, ako ja (priznávam sa), že tí ľudia, čo volia terajšiu koalíciu, nám chcú len zle a chcú tu mať Rusko a robia iba naschvál a sú vlastne takí istí zákerní ako politici, ktorých volia a nikdy tu nebude dobre.

Nuž, tak ono to tak úplne nie je. Je samozrejme hlasná menšina, ktorá by tu naozaj chcela ruskú guberniu (ale sami tam nepôjdu), lenže je to stále iba hlasná menšina. Každý máme určite v okolí niekoho, kto nezdieľa všetky naše hodnoty, možno aj volil niekoho, koho by sme my nikdy, ale inak je to celkom fajn človek, keď sa nebavíme o politike? Tak takých je väčšina slovenských voličov. Nelámme ešte palicu nad týmto národom, aj keď je to ťažké.

Prvá vyše polka knihy je o zúfalstve, ako sme sa sem vôbec dostali, druhá, ako by sme sa z neho vedeli dostať von. Bolo to niekedy ťažké čítanie, lebo tú nádej som už stratila, ale svetlo na konci tunela predsa len existuje. Áno, aj po 14tich rokoch Fica. Ak sa začneme spolu rozprávať a nie hulákať po sebe a želať si to najhoršie (na oboch stranách) navzájom. Máme na to.

[Veronika Zeiselová · Rating 5 out of 5]

Samo Marec je láska. Moja osobná už vyše 15 rokov.

Keď som sa prichytila prostred noci v polovici knihy, ako mi tečú slzy, sama som bola prekvapená. Určite to nebolo cieľom autora, ale podarilo sa ako vedľajší efekt.

Kniha je dokonalým zrkadlom pre nás všetkých. "Tých dobrých" aj "tých zlých", "nás" aj "tých druhých". Pretože to samotné vyčleňovanie a delenie sa je od základu k neprospechu veci. A čím viac deliacich čiar si nakreslíme, tým viac sa oddelíme - od všetkých ostatných. Môže sa nám ľahko stať, že nehovoríme s najbližšími, lebo sme ich onálepkovali a zaradili do škatuľky "dezolát" alebo s nimi našľapujeme ako pri valčíku a snažíme sa všemožne vyhýbať slonovi v miestnosti.

Samo slona v miestnosti vidí a ja sa v tom s ním zhodnem. Tiež ho vidím, ale on ho zvládol aj pomenovať a starostlivo popísať na takmer 400 stranách, podložiť faktami (dátami). Ja som zatiaľ zvládla iba ešte viac obmedziť svoje sociálne kontakty a ešte viac sa vyhýbať rizikovým diskusiám. Po prečítaní knihy však hľadám v sebe chuť, aby som diskutovala znovu, s väčším pochopením a nezatracovala všetkých voličov súčasnej koálicie. Ich nálepkovanie rôznymi hanlivými výrazmi mi nešlo nikdy bohvieako, takže tu som vo výhode. Priala by som si, aby všetci, nielen “my” a nielen “oni”, našli v sebe viac empatie a skúsili komunikovať menej arogantne, hnevlivo, emotívne, vulgárne.

Je veľmi dôležité spraviť si inventúru, pokojne ju nazvime reflexiou - aj na “našej” strane spektra. Lebo dlho vidíme, že bez toho, aby sme hľadali kompromis, sa nikam ďalej nedostaneme. Teda, dá sa ísť ďalej - aj v polarizácii, aj v radikalizácii, ale to verím nikto nemáme za cieľ. Zmena je možná, nádej existuje, ale nestane sa to “SAMO” (pozn. autora: pun intended).

Ak by som mala formulovať jednu nosnú myšlienku, ktorú si odnášam: Nie je to s nami ako s krajinou márne, ak to sami nevzdáme. Inak je tam veľmi veľa pekných myšlienok, povedaných ešte v krajších vetách.

Prečítajte si sami.

[Michal Haman · Rating 2 out of 5]

Asi dobrá pre kniha pre niekoho, kto potrebuje počuť, že treba byť tolerantný, počúvať druhých, a že bez kompromisu so stranami ako Sme rodina či Hlas sa demokratickejšia vláda zložiť nepodarí. A tiež potrebuje pripomenúť v čom "pracovicové" strany zlyhali a čo sa tu v politike za posledné roky udialo.

Keďže ja som si týchto vecí vedomý, moc nových info ani pohľadov mi knihe nepriniesla. Plus niektoré kapitoly a myšlienkové pochody sú len myšlienkové pochody, ktoré by sa dali vtesnať do oveľa kratších odsekov. A tiež nvm či to neustále opakovanie myšlienok je cielené na TikTok čitateľov, ale mne to moc nesedí. Zo 400 strán by sa to dalo vysekať na oveľa menej.

Inak väčšina ľudí knihu asi číta v čase, kedy sa aj Ficovi koalícia rozpadá, tak jedna z premís, ktorú autor spomína, že by Ficove vlády boli výnimočné pevné začína neplatiť.

Ešte by som dal na zváženie, či pri toľkom vyzývaní k počúvaní druhých a hľadaní prienikov je správny názov knih "Ako poraziť Fica". Ale ako clickbait na predajnosť asi fajn.

[Katka · Rating 3 out of 5]

Kniha je pisana zrejme so zamerom popisat typicke postoje a nazorove konflikty v slovenskej spolocnosti.

Uvod je zhrnutim politickeho diania poslednych rokov. Dalej autor rozobera prejavy a priciny polarizacie spolocnosti. Reaguje na seriu tez skatulkujucich slovenskeho volica a snazi sa vysvetlit, ze odpovede nie su len cierne alebo biele.

V zavere ponuka viacere riesenia. Klucovym posolstvom je cibrit si schopnost vzajomne sa pocuvat, tolerovat ine nazory a hladat kompromisy.

Napriek edukativnemu zameru, od citania trochu odradza rozvlacny styl pisania. Aspon, ze Samo Marec ponukol zaverecnu kapitolu "Necital som celu knihu, potrebujem to mat v bodoch".

[Daniel Čižmár · Rating 4 out of 5]

Prekvapivo dobrá kniha prinášajúca trochu optimizmu do súčasného marazmu.

[Luc · Rating 4 out of 5]

4.5/5

Dobré to bolo. Dobre mi to padlo. Pri hodnotení kníh u mňa často rozhoduje, či sme sa stretli v správnom čase alebo či som už na dané myšlienky aspoň trochu vyzrela. V prípade tejto knihy (a diskusie s autorom, ktorá predchádzala jej kúpe) bolo načasovanie výborné.

Ľudsky som si pri udalostiach posledných týždňov už naozaj začínala zúfať. Kniha však jasne vyzýva k optimizmu. Autor opakovane zdôrazňuje, že nič nie je stratené, vyvracia negatívne stereotypy a argumentuje faktami (presne, čo som potrebovala). Zároveň nastavuje zrkadlo* a vyzýva k empatii (aj to som potrebovala, len som si to uvedomovala o niečo menej). Dokonca ide o krok ďalej a ponúka návod, ako na zmenu. Priala by som si, aby si ju prečítalo veľa opozičných politikov, mienkotvorných ľudí, novinárov. Priala by som si, aby myšlienky z tejto knihy častejšie a hlasnejšie zaznievali v spoločnosti.

(*Poznámka pod čiarou: Pri čítaní druhej polovice mi viackrát napadlo, že by som si rada pozrela diskusiu Sama Marca a Šimečku staršieho (alebo sociológa Vašečku) moderovanú Michalom Kovačičom. Škoda, že sa tu nedajú tagnúť.)

[Peťo Pekarčík · Rating 2 out of 5]

Zbytočne dlhé, opakujúce sa myšlienky, tézy aj riešenia. Aj keď autor chcel kritizovať, či prebudiť "našich" tak ich vlastne iba jemne ovieval. Nepatrí sa ale riešiť politiku pri knihe, tak napíšem, že autor často uvádza a opakuje zjavné veci, ktoré musia politici "demokratického" spektra dávno vedieť. A ak nie, tak bude ťažké niečo zmeniť.

[Jakub Dovcik · Rating 3 out of 5]

Je fascinujúce koľko slov a strán je potrebných pre vysvetlenie konceptu empatie, a jednoduchej podstaty politiky pre slovenské liberálne elity a establišment - že úspech spočíva vo využívaní moci pre rozširovanie svojich koalícií (voličov, partnerov). Ako písalo viacero recenzií, hlavne v konzervatívnych častiach slovenského mediálneho spektra, Samo Marec v tejto knihe nastavuje zrkadlo liberálnej bubline, ktorá síce chce poraziť Róberta Fica, no má často veľmi perfekcionistickú predstavu o tom, ako by sa to malo stať a kto by to mal urobiť.

No sám Marec sa počas knihy nevyhne veľkému množstvu chýb, ktoré vyčíta dnešnej opozícii. Prvých 160 strán je prakticky len opisom politického vývoja za posledné roky a aj keď niekoľko bodov je zaujímavých (ako napríklad že voľby v roku 2023 dopadli viac lepšie ako horšie, nakoľko len tesne nepreliezla Republika a Aliancia, ktoré by len posilnili aktuálnu vládu), väčšinou sa drží opisu politiky ako "panského huncúctva", pápežského konkláve alebo súboja na kráľovskom dvore s preddefinovanými politickými pozíciami a nie ako súboj o priazen voličov v demokratických voľbách.

Ku koncu knihy (konkrétne na strane 380 z celkovo 388) sám Marec hovorí, že argument "lebo Fico" už nestačí a chýba obsah alebo teda alternatívna ponuka, atraktívna aj pre voličov Smeru - no spomenie len príliš všeobecné a nič nehovoriace frázy typu "lepšie školstvo" alebo infraštruktúra. Na to, koľko priestoru venuje opisovaniu toho že by sa mali strany opozície posunúť do politického stredu (kde je vždy najviac voličov), v podstate nehovorí nič o tom, čo to politicky (a policy-wise) znamená.

A aj keď na úplnom konci knihy sa dotýka toho, že opozičný politický establišment (a vo všeobecnosti liberálny mediálno-politický establišment na Slovensku) je omnoho viac pravicový než mediánový volič, čo mu nedovoľuje ponúknuť reálnu ponuku pre stredového voliča a necháva tak toto pole voľné pre Hlas, niečo Marcovi nedovoľuje vysvetliť alebo aspoň načrieť do policy tém, ktoré by to mohli vyjadrovať.

Či už ide o zdaňovanie práce verzus živností, druhý dôchodkový pilier či manažment verejných služieb, pozície establišmentu v médiách a v pravicových, pro-demokratických a anti-Ficovských stranách jednoducho nie sú atraktívne pre toho stredového voliča, ktorý nebenefitoval z ekonomickej transformácie a ktorého celú knihu opisuje. "Lepšie školstvo" nielen že nevieme docieliť, ale ani politicky formulovať tak aby to malo volebnú váhu. "Odliv mozgov" ktorý tam tiež spomína a ktorý je s obľubou používaný ako unverzálny problém (a liek zároveň!) od liberálnych elít je mimoriadne zle definovaný problém ktorého potenciálne riešenia sú buď príliš neefektívne alebo hrozne elitérske. A aj keď jazyk, empatia, otvorenosť a rešpekt budú pre vybudovanie stredovej politickej sily o ktorej na konci hovorí dôležité (či už to bude hnutie STRED od Ondreja Luntnera alebo ktokoľvek kto nahradí Hlas), ešte dôležitejšie bude odlišné chápanie toho, čo reálne ľudia od štátu chcú a potrebujú - nad rámec emócie pokoja a stability.

Takže aj keď sa Samo Marec bezpochyby veľmi snaží poskytnúť alternatívny pohľad pre svoje čitateľstvo, vo svojej podstate ostáva limitovaný tým, že v liberálnom establišmente a medzi elitami neexistuje skutočne empatická debata o verejných politikách - a ľudia ktorí by dokázali skutočne vyhodnotiť a potom aj uskutočniť to, čo väčšina alebo mediánová časť populácie naozaj chce. Pretože kým stále riešime vo svojej podstate pre 95% tém irelevantné debaty štýlu západ vs východ alebo proruskosť verzus európskosť, témam ako prerozdeľovanie, nerovnosť, majetkové práva či sociálna mobilita sa porozumieť nesnažíme.

Na konci však treba oceniť že to aspoň nie je lenivá kniha rozhovorov, ale naozaj solídny text s koherentným argumentom. Samo Marec navyše vie písať a kniha sa číta neskutočne ľahko. Takže aj keď ma celú knihu bolelo že sa kĺže po povrchu, aspoň to išlo rýchlo.

[Jakub Tomiš · Rating 4 out of 5]

Prečítal som to okamžite, ako sa kniha objavila na pultoch kníhkupectiev. Autor Samo Marec a takmer 400 strán o slovenskej politike. To je moje! A dostal som presne to, čo som očakával.

Oceňujem samotný výber témy a snahu urobiť niečo hmatateľné pre to, aby sme sa dostali zo súčasnej zlej politickej a spoločenskej situácie. „Demokratické spektrum“ síce robí, čo môže, ale dlhodobo naďalej vyhráva Robert Fico. A stále pritvrdzuje.

Som rád, že autor píše o tom, že nie je všetko stratené, a stále existujú spôsoby, ako preklopiť sled dejín na pozitívnu stranu. Postačí, že pár stoviek ľudí (alebo kľúčových jednotlivcov) sa rozhodne inak a môže vzniknúť úplne iná vláda. A svetlejšia budúcnosť. Nevyhnutná je však spolupráca a pochopenie potrieb ľudí naprieč celým Slovenskom.

Prvá polovica sa čítala sama. Kapitoly o tom, „ako sme sa sem dostali“, som hltal jednu za druhou. Trochu som sa potrápil na štvrtej časti, ktorá na faktoch a prieskumoch ukazovala, aký je skutočný obraz Slovenska a jeho obyvateľov. A vyvracala skresľujúce mýty o povahe národa.

No a finálne „Ako z toho von“ si budem musieť prečítať asi ešte raz. Neodniesol som totiž jasný odkaz, čo treba robiť. Do poslednej stránky som tiež čakal, kedy už konečne príde tvrdé zrkadlo pre strany, ktoré vznikli, aby neprepadli hlasy, a potom všetky ich hlasy prepadli - pozdravujem Demokratov a Modrých. Apel na spájanie síl s cieľom neprepadnutia hlasov som však v knihe zachytil len okrajovo.

Naopak, padlo tam odporúčanie na vznik novej strany, ktorá naplní potreby stredových voličov - teraz voliacich primárne Hlas. Žeby Ondrej Lunter a slovenská verzia českého STAN?

Cenou útechy pre mňa ostalo aspoň, že to bolo jasne spomenuté v záverečných bodoch: „15. Úloha znie, aby prepadlo čo najmenej protificovských hlasov. To je nultý krok, bez ktorého to nemá zmysel.“

Obzvlášť vyzdvihujem zamyslenia o tom, že za Bratislavou nie je čierna diera a aj v dedinách žijú ľudia, ktorí majú od života a politikov svoje očakávania. Niektorí možno iné ako naša bublina, ale stále životne dôležité.

Zaujalo ma tiež, že zaznieva aj otvorená kritika do vlastných radov - konkrétne napríklad výrokov z obľúbeného diskusného formátu Denníka N, pričom kniha vyšla práve vo vydavateľstve N Press.

Verím, že táto kniha podnieti aspoň pár ďalších ľudí k väčšej aktivite a záujmu o slovenskú politiku a budúcnosť Slovenska.

P.S. Nesúvisí to s obsahom, ani výlučne s touto knihou, ale v ostatnom období ma viackrát zamrzelo, keď mala kniha len papierový obal, ktorý sa ľahko ohne, či ošúcha. Rozumiem, že to má lacnejšie výrobné náklady. Osobne by som však pokojne zaplatil o 2 eurá za možnosť mať knihu v pevnej väzbe.

[Danka Laciková · Rating 3 out of 5]

Pocas knihy som sem tam rozmyslala, ze ako sa zbavit zufalstva zo Sama Mareca :)

Kniha obsahuje viacero zaujimavych myslienok, odporucam k precitaniu pre ludi co citia beznadej zo sucasneho smerovania Slovenska.
Pre mna, co politiku sledujem intenzivne od 18r. bola prva cast knihy dost nezaujimava...nic nove som sa z rychleho politickeho prehladu nedozvedela. Ale chapem ze bol potrebny ako uvod k teme.
Cast kde sa snazil statistikami vyvratit ze slovensko je proruske, atd. bola asi najzaujimavejsia z celej knihy. Ja som si asi hlavne odniesla myslienku podla fica neposudzovat aj volica a ze dobry volic nekonci za Bratislavou :)

Zaver ako odporucania pre porazku Fica za mna nic moc...tuzbu volica po mieri a pokoji sa da splnit aj robenim nic... a to asi nie je cesta ako porazit Fica.
Hlavna vec co by mala opozicia podla mna spravit a to tienovu vladu nespomenul.
To, ze by mala opozicia viacej prinasat temy riesiace zivot namiesto " len fica" suhlasim.

Zaver mal uz nebavil a mala som celkom co robit aby som knihu precitala. Dost ma otravovalo ako autor velakrat opakoval nieco, co uz predtym napisal.
Chapem dolezitost "repetitions" pre lepsie ulozenie info, ale tak ak chcel iste pasaze zdoraznit, mohol vzdy dat na zaver kapitoly nieco ako- " potrebne pre zapamatania/ dolezite". Ked sa k tomu len permanentne opakovane vracal na roznych castiach textu , bolo to otravne.

Cize odporucam ale bolo to slabsie nez boli ocakavania.

[Olga Hammer · Rating 5 out of 5]

Samo, ďakujem, že si túto knihu napísal. Frustrácia zo súčasnej situácie na Slovensku nie je horúca téma rozhovorov ale základ vnútorneho zúfalstva a beznádeje ALE Ty si to tu tak pekne rozpitval a pomenoval, že slogan "neľutuj sa a poď niečo robiť" je úplne namieste. Tvoj prístup, názory a postoje mi veľmi súznia s mojim obľúbeným autorom R.Bregmanom. Odporúčam všetkým frustrovaným a nahnevaným. Liečba týmto slovom naozaj pomáha.

[Marek · Rating 3 out of 5]

Potrebná kniha. Na druhej strane mám pocit, že sa v knihe často opakuje a točí v kruhu a celá myšlienka by sa vtesnala do väčšieho blogu. Na druhej strane autorov štýl sa mi vždy páčil a kniha sa číta ľahko.

Politicky si trochu myslím, že autor vidí to, čo túži vidieť a nadkritická masa sa už dala do pohybu.

#remind me in 20 years

[Karin Andrášiková · Rating 3 out of 5]

Celková idea knihy mi je blízka, lebo takto rozmýšľam aj ja.
Napriek tomu sa mi zdalo, že Samo Marec písal tak, že moc nechcel naštvať ‘našu’ bublinu, takže niektoré časti strácali na sile. Knihe by sa zišiel ostrejší edit, viaceré myšlienky sa opakovali, kľudne mohla byť o polovicu kratšia. Som však rada za nastavenie zrkadla!

[Jan Toth · Rating 5 out of 5]

Raz som sa s kamosom vadil pri pive, ze Samo nedorastol na knihu a nevyrastol zo svojich blogov. Tuto knihu budem odteraz pouzivat ako priklad aby som mu to otrieskal o hlavu (a jemu podobnym). Taktiez ocenujem Samov vklad do sucasnej spolocenskej situacie, nepodliehanie skepse a beznadeji. Precitajte si to, este tu nemusime zhasinat.

[Martin Andráši · Rating 3 out of 5]

otazka znie, ci sa kniha dostane tym, ktori by ju mali citat. Knihu citam s odstupom casu a viacero tez/myslienok Samovi proste nevyslo. Kazdrovaniu My vs Oni sa nevyhneme a nesuhlasim ani s tym, ze budeme musiet hladat kompromis za cenu zrieknutia sa nejakych moralnych idealov atd atd.

[Jan · Rating 4 out of 5]

Výborné načasovanie témy. Práve teraz, v čase skepsy z vývoja, je dobré si uvedomiť, že nie všetko je čierno-biele. Odporúčam prečítať, opakovanie niektorých tém nie je úplne na škodu.

[Branislav Breza]

Výborná kniha.

[Suzana Kolačková · Rating 5 out of 5]

Presná analýza zúfalstva zo situácie na Slovensku. Po pol roku od vydania knihy, žiaľ, ešte viacej pokročila.

[Soňa Lutherová · Rating 3 out of 5]

Motivujúci apel na proeurópske prodemokratické slovenské voličstvo. Kniha spĺňa ambíciu nás aspoň čiastočne zbaviť zúfalstva zo stavu spoločnosti a (miestami trochu repetitívne, ale zato konzistentne a naliehavo) ponúka nasmerovanie (hups!) ako poraziť R.Fica. Stojí za prečítanie, pre jedno i druhé.