Dej historického románu Nemecká krv sa začína v období, keď sa osídľovali oblasti niekdajšieho Uhorského kráľovstva. Podstatná časť je zasadená do prvej polovice dvadsiateho storočia a očami hlavných protagonistov približuje nielen ich osudy, ale aj udalosti v obci Turček, ležiacej v oblasti nazývanej Hauerland.
Rosina vo viere, že Boh žehná odvážnym, nasleduje manžela do neznámeho Uhorska. V rodnom Augsburgu ponechá osudu mladších súrodencov, o ktorých sa starala po smrti matky. Ignatz sa ožení so svojou životnou láskou napriek vôli rodičov. Tým pretrhne rodinné väzby do takej miery, že vzájomné hriechy a krivdy sa nikdy nedočkajú odpustenia. Anastasia s manželom sa pokúsia aj o nemožné, len aby získali späť nielen dom, ktorý im zrekviroval štát, ale aj deti, násilne odvezené na prevýchovu do Nemecka. Anton ostane bez príbuzných, zakúsi mnoho príkorí a poníženia, aby ako dospelý zistil, že málokto a máločo býva iba dobré či zlé a že sa nebo môže odrážať aj v kaluži.
Hlavní hrdinovia románu sú skutoční autorkini predkovia. Neurobili dieru do sveta, nezanechali významné objavy, umelecké diela ani závratné majetky. Avšak ostali po nich potomkovia, spomienky a rodinné hodnoty – ako po iných karpatských Nemcoch, ktorí celkom prirodzene považovali Slovensko za svoju domovinu. Citlivo vyrozprávané životné príbehy, poznačené silnou túžbou po slobode a uznaní identity, a to najmä po skončení druhej svetovej vojny, akiste chytia za srdce nejedného čitateľa.
Erika Jarkovská sa narodila v Martine. Detstvo a mladosť prežila v Turčeku pri Kremnici a študentské časy na Strednej chemickej škole v Banskej Štiavnici. V súčasnosti pracuje a býva s rodinou vo Zvolene. Erika začala s písanou tvorbou na strednej škole (poviedky pre spolužiačky). Intenzívne však začala písať v roku 2011, keď sa pustila do prepracovania románu Bojovníci dúhy, dovtedy uverejnenom na stránke Mámtalentu (projekt vyd. Ikar). Odvtedy sa viac rozpísala a stvorila celú trilógiu Bojovníkov dúhy. Jej tvorba je inšpirovaná skutočným životom Indiánov a kolonizátorov USA, no zo svojej spisovateľskej budúcnosti nevyníma ani iné spoločenské témy.
Toto je asi moja prvá kniha z tak dávneho obdobia, no chytila ma už od prvej strany. Neviem si ani predstaviť, ako ťažko sa vtedy žilo, a som vďačná, že sa svet posunul o poriadny kus dopredu. Autorka má veľký talent zachytiť históriu pútavým a živým spôsobom. Dozvedela som sa množstvo zaujímavostí, dokonca aj názvy miest a dedín kedysi a dnes. Hneď na začiatku sa stretávame s Rosinou a jej manželom a ich príbeh ma okamžite vtiahol.
Veľmi si ma získal aj Ignatz, najmä svojou oddanosťou manželke. Napriek tomu, že jeho rodina s ňou mala problém, nikdy sa jej neotočil chrbtom. Ich manželstvo bolo aj napriek prekážkam krásne, čisté a plné lásky. A Anastasia? Bola som úprimne rada, že jej príbeh nadväzuje na ten predošlý. Viac však prezrádzať nebudem — toto si treba jednoducho prečítať.
Kniha je za mňa mimoriadne poučná a citlivo opisuje minulosť, ktorú prežívali naši predkovia. A vôbec to nemali jednoduché — bez peňazí, bez elektriny, a napokon aj vo vojne. Srdce ma bolelo pri čítaní o druhej svetovej vojne a ešte viac pri návrate Antona domov. Dávam jej 10/10, neraz som mala slzy v očiach.
Nemecká krv je ďalší skvelý autorkin počin. Opäť ma nesklamala a dokázala mi, že výborný román sa dá napísať aj bez zbytočných klišé. Keďže tento sa navyše odohráva v našej krajine, mal pre mňa o to väčšie čaro. Od knihy som sa nedokázala odtrhnúť, aj keď mi občas bolo z deja veľmi smutno. Spoločnosť sa po rozpade monarchie začala prirodzene meniť a niektoré veci, ktoré boli úplne bežné, postupne začali vadiť. Lebo niekto nemal správnu národnosť, vierovyznanie... A to dostihlo aj hlavných hrdinov. No oni aj navzdory tomu mali túžbu stále tu žiť, pretože nech ich nazývali hnusnými Nemčúriskami koľko chceli, tu bol ich jediný a skutočný domov.