Einstæð móðir tveggja barna fær íbúð leigða á mjög góðum kjörum en kemst fljótlega að því að það er engin tilviljun. Húsið á sér afar sorglega sögu. Lögreglan er send heim til smákrimma og þar finnst fyrir tilviljun taska sem kann að varpa ljósi á margra ára gamalt mál – þegar ung stúlka hvarf úr garðskúr og sást aldrei aftur.
Ég læt sem ég sofi er fjórða og síðasta bókin um lögreglumennina Karó og Tý og réttarmeinafræðinginn Iðunni en serían hófst á Lok, lok og læs. Bækurnar hafa notið mikilla vinsælda og hlotið lof heima og erlendis.
Yrsa Sigurðardóttir is an Icelandic writer, of both crime-novels and children's fiction. She has been writing since 1998. Her début crime-novel "Last Rituals" published in the US in 2007, and the UK in January 2008 was translated into English by Bernard Scudder, and is book 1 of the Thóra Gudmundsdóttir series.
Yrsa Sigurðardóttir graduated from high-school in 1983, finished a B.Sc. in civil engineering from the University of Iceland in 1988 and M.Sc in the same field from Concordia University in Montreal in 1997.
Yrsa now works as a civil engineer for the company Fjarhitun, as well as being a writer.
In 2000 the Icelandic department of IBBY (International Board on Books for Young People) awarded Yrsa for her book Við viljum jólin í júlí (We Want Christmas in July).
Yrsa lives in the Reykjavík suburb of Seltjarnarnes. She is married with two children.
'Ik doe of ik slaap' begon voor mij eigenlijk best goed. Het verhaal wist mijn nieuwsgierigheid te wekken en ik was benieuwd waar het allemaal naartoe zou gaan. De sfeer en het mysterie zorgden ervoor dat ik in het begin graag verder wilde lezen.
Helaas merkte ik naarmate ik verder kwam dat het verhaal voor mij steeds meer begon voort te kabbelen. De spanning die in het begin aanwezig was, wist het boek niet helemaal vast te houden. Er gebeurde zeker wel het één en ander, maar voor mijn gevoel duurde het soms te lang voordat er echt iets gebeurde.
Daardoor vond ik het op sommige momenten best lastig om mezelf ertoe te zetten om verder te lezen. Ik bleef wel benieuwd naar de afloop, maar ik werd niet genoeg meegenomen in het verhaal om echt door de pagina's heen te vliegen.
De schrijfstijl is op zich prettig en het mysterie had zeker potentie. Alleen had ik gehoopt op wat meer spanning en tempo. Het begin gaf me het gevoel dat dit een verhaal kon worden dat me helemaal zou grijpen, maar helaas zwakte dat voor mij af.
Veronique las 'Ik doe alsof ik slaap' geschreven door Yrsa Sigurdardottir.
Haar mening lees je hieronder. ⬇️
Negen jaar na de mysterieuze verdwijning van het meisje Kría duikt tijdens een politie-inval onverwacht nieuw bewijs op. Terwijl rechercheur Týr de zaak heropent, raakt een pas gescheiden vrouw onbedoeld verstrikt in het onderzoek. Oude geheimen komen aan het licht en brengen niet alleen de waarheid over die fatale nacht dichterbij, maar ook het antwoord op het mysterie rond de moord op Týrs moeder. Niets is wat het lijkt in deze meeslepende ontknoping van de Zwart IJs-serie.
Dit is het vierde en afsluitende deel in de Zwart ijs-serie. Het verhaal begint met een oude vermissingzaak. Negen jaar geleden verdween een jong meisje nadat ze een nacht in een schuurtje in de tuin mocht slapen. Ze is nooit gevonden, maar dan, wordt in een andere zaak een koffer gevonden met kleding die waarschijnlijk van het meisje is. Dit is voor Karo en Tyr het moment om opnieuw aan de slag te gaan met deze zaak. Tegelijkertijd leren we een vrouw kennen, die na haar scheiding een nieuw leven opbouwt samen met haar kinderen. Ze is verhuisd naar een appartement. Dit blijkt de woning te zijn waar het jonge, verdwenen meisje woonde. Yrsa weet deze verhaallijnen goed samen te brengen. Echter had ik in het begin wat moeite om in het verhaal te komen en vooral het verhaal van de vrouw hield mijn aandacht niet echt vast.
Het verhaal staat niet bol van de spanning en ik merkte dat ik het boek soms zelfs midden in een hoofdstuk aan de kant kon leggen. Het draait meer om de geheimen die zo ongeveer ieder personage wel leek te hebben. Iedereen deed zich anders voor en ik merkte dat dit me op een bepaald moment begon te irriteren. Ondanks dat was de verhaallijn rond de oude vermissing sterk.
De thriller wordt aangekondigd als dat de moord op Týrs moeder ook eindelijk opgelost wordt. En dit gebeurd ook inderdaad, maar dit had wat mij betreft uitgebreider gemogen. Het wordt wel aangestipt en er wordt ook verteld wie de moord gepleegd heeft, maar wat dit met Týr en de verhouding met Idunn doet, kom je als lezer helaas niet te weten. Wat mij betreft had hier meer de focus op mogen liggen. Dan was de serie op een mooie manier afgerond, nu blijven er toch wat losse draadjes over die er voor zorgen dat het verhaal gaat rafelen.
De vermissing van Kría was als losstaand verhaal een ijzersterke thriller geweest, maar doordat het de afsluiter van een serie is, miste ik toch de rode draad van de serie die in de andere delen duidelijk aanwezig was maar die hier naar mijn gevoel ontbrak. Ik had een beetje het gevoel alsof de auteur op het einde zoiets had van Oh ja, daar moet ik nog wat mee doen. Dit vind ik echt een gemiste kans.
Dit boek ontvingen wij van Uitgeverij Cargo. Dit beïnvloedt onze mening niet.
3,5-4 stjörnur! Markmið ársins er að lesa meira íslenskt! Vel skrifuð og spennandi en smá margt í gangi í lokin (held kannski að það sé eitthvað sem mögulega hefur verið í gangi í gegnum seinustu bækur og þess vegna smá out of my interest zone afþvi þetta er fyrsta bókin sem ég les með þessa rannsóknarlögreglu&samstarfsfólk en það var aðeins um þeirra sögu sem kemur umfjöllun um ofan á hitt).
Tak ako som bola z prvých 2 častí nadšená, tak som, žiaľ, z týchto posledných dosť sklamaná. Už predchádzajúca kniha mi veľmi neulahodila, ale tešila som sa na záver série a tomu, ako autorka všetko uzavrie.
Nepíše sa mi to práve najľahšie, ale toto autorke nevyšlo. Podľa mňa je táto kniha najslabšia, ktorú som od nej čítala.
To čo mi stále lahodí je atmosféra, ktorú dokáže vytvoriť. Možno to je tým Islandom, večným chladom, dažďom, snehom a pochmúrnej nálady. Začiatok tejto časti bol skvelý, a tešila som sa na dobré krimi, s poriadnymi zápletkami, odhaľovaním záhad a poriadnou vyšetrovačkou.
Žiaľ, to som nedostala. Príbeh bol extréme predvídateľný, čo mi na kriminálkách prekáža, keďže rada vytváram špekulácie a hľadám, čo sa stane a bývam neskôr prekvapená. Príbeh bol písaný akoby len na povrchu, autorka nešla do hĺbky a ja som mala problém začítať sa. Knihu som dokonca niekoľkokrát odložila.
Ani samotný záver ma neuspokojil a nezodpovedal mi všetky otázky, najmä čo sa týka hlavných aktérov tejto série. Miestami bol príbeh natiahnutý a nudný, ale na druhej strane mi koniec príbehu prišiel uponáhľaný a poriadne nevysvetlený.
Ale nenechajte sa mojou, nie práve najpozitívnejšou recenziou odradiť. Yrsa písať viem, ale toto jej podľa mňa nevyšlo. Ale pozrite si iné recenzie, na knihu som videla a čítala aj dobré ohlasy. Už je to len na vás.
Bohužel úplně jiná Yrsa, než jakou bych čekala a po které je mi smutno! Pokud se já, strašpytel který má problém v noci obejít dům uprostřed vesnice, při četbě této knihy vůbec nebojí, pak se opravdu nejedná se o mrazivý thriller!
Děj této knihy by se dal shrnout do jedné třetiny a pak by snad měl i nějaký spád a možná i trochu toho napětí. Takhle se děj neskutečně vleče, k odhalení pachatele nevede jediná indicie či náznak a vše důležité a podstatné se dozvídáme v závěru knihy. Konec příběhu přichází nečekaně rychle. Na posledních stránkách knihy se pak rozplétá nejeden příběh (a dojde i na happyend). Zároveň je to jasný signál, že se loučíme s celou sérií a všemi hlavními představiteli. Pro mě měla celá série sestupnou tendenci. Nevím zda je to způsobeno poptávkou, tlakem nakladatele či nedostatkem nápadů. Yrsa už hold není co bývala.
Séria Čierny ľad nás zavedie na mrazivý Island. Sledujeme príbeh dvoch vyšetrovateľov a jedinej súdnej lekárky na ostrove, ktorí riešia nejeden kuriózny vražedný prípad. Čierny ľad je v podstate klasická severská detektívna séria - brutálne prípady, nechutné ľudské tajomstvá a absolútne skvelá, mrazivá atmosféra. Neviem ako to tí severskí autori robia, ale vedia vyčarovať brutálnu atmosféru. Okrem klasického mrazu a snehu, na Islande sa k tejto atmosfére pridáva aj fakt, že sa nachádzame na ostrove. Čiže veľa vody, lodí a v podstate svet oddelený od zvyšku civilizácie. Čítať o Islande bolo fakt zaujímavé, ide o malý ostrovček, ktorého jazyk je absolútne divoký a život má svoje vlastné podivnosti. Pre mňa osobne autorka začala prvou knihou veľmi silno. Príbeh bol skvelý a vtiahla ma do deja. Čo sa mi veľmi páčilo bolo to, že príbeh sa odohrával v dvoch časových líniách - pred a po vražde. Tým pádom na konci všetko dokonalo zapadlo do seba a navyše autorka vytvorila skvelý základ k tomu, aby nám bolo mŕtvych naozaj ľúto. V dvojke pokračovala v tomto formáte a bolo to tiež skvelé, hoci prípad ako taký ma až tak nedostal. V tretej a štvrtej časti tento formát trocha pozmenila a stále to bolo skvelé, knihy som si veľmi užila, ale jednoducho mi už nepripadali také výnimočné. V poslednej časti som celkom dobre uhádla celé rozuzlenie prípadu a to bolo možno trošičku sklamaním. Okrem jednotlivých prípadov, ktoré boli dôležité pre každú knihu, sa v pozadí celej série riešil ešte jeden. Prípad o zavraždenej matke Týra - jedného z hlavných postáv série. Páčilo sa mi, že autorka to pomaličky rozmotávala počas série, ale trocha ľutujem, že v poslednej knihe tomu autorka nevenovala trocha väčší priestor, myslím, žeby si to také vyvrcholenie zaslúžilo. Ešte jedna vec, ktorá ma príjemne prekvapila bola, že hlavná dvojica vyšetrovateľov nebola... elitná. Väčšinou máme v detektívnych sériách detektíva, ktorý je depresívny, ale najlepší vo svojej práci a tak dokáže všetko raz-dva rozuzliť. V tomto prípade sme však dostali dvojicu mladých vyšetrovateľov, ktorí sú pomerne noví, nemajú tak veľa skúseností a posielajú ich za prípadmi na islandský vidiek, kam sa ostrieľaným vyšetrovateľom až tak nechce. Alebo celkovo sú posielaní za prípadmi, ktoré pôsobia nudne - až kým sa nepreukáže ich pravý opak.
Za mňa celkovo skvelá séria, ktorá začala silnejšie ako skončila, no všetky knihy si zaslúžia pozornosť.
Keď som sa pustila do štrvtej knihy v poradí z tejto série, bola som nadšená. Veľmi ma bavil námet zmiznutého dievčatka zo záhradného domčeka, po ktorom sa zľahla zem a akéhosi odloženého prípadu, ku ktorému sa vrátili po rokoch.
Príbeh mal zo začiatku celkom fajn tempo, páčil sa mi nápad prenajatia bytu rozvedenej ženybs deťmi a jej vlastná dejová linka. No v určitej fáze prišiel sek a ja som mala pocit, že sa to začína vliecť a nič zásadné sa nedeje. Pokračovanie v čítaní si vyžadovalo dávku trpezlivosti, teda nebol to akčný triler, ale to sme pri autorke už zvyknutí. Práve naopak si pri nej môžeme na vyváženie užiť dokonalú, chladnú atmosféru, ktorú svojim písaním vie navodiť a miestami ním privedie až pocit strachu, alebo minimálne nepríjemného pocitu.
Aj keď sa autorka snažila nejak pracovať aj s postavami a poodhaľovať postupne tajomstvá a nejakým spôsobom čitateľa prekvapiť, dej bol aj napriek tomu predvídateľný a niektoré pasáže zbytočne rozťahané. Možno ich skrátením by pridala na tempe a príbeh by bol priateľnejší pre všetkých milovníkov trilerov. Ale zasa sa pozastavím nad tým, že Yrsa je skôr atmosferická autorka, ako tá akčná. A s atmosférou vie teda narábať super.
Ak to zhrniem, kniha bola z tých slabších a najviac ma bavil prvý diel, ktorý ma chytil natoľko, že som autorke ostala verná a s očakávaním som sa pustila aj do ďalších dielov.
Það sem Yrsa hefur fram yfir svo marga sakamálahöfunda er einstakur húmor og kaldhæðni sem hún nær að flétta inn í söguþráð og persónur. Eins endurspeglar hver og ein bók það sem helst er í gangi í samfélaginu. Í þessari bók eru foreldrar ekki að fylgjast með Tiktok deilingum barna sinna og það veldur smá ursla, fólk er að kaupa sér misheppnaðar eftirlíkingar á Temu og leigumarkaðurinn er í rugli svo eitthvað sé nefnt.
Skemmti mér stórvel með þessari og gott að fá loksins svör varðandi fjölskylduharmleik Týs. Hlakka til að hitta nýjar persónur í næstu sögu.
Þrátt fyrir allt hafði ég gaman að lestrinum. Líklega vegna þess að Yrsa skrifar vel. Nú er ég búinn að lesa bækur eftir Arnald, Ragnar og Yrsu sem snúast um lát barna. Ég er ekki hrifinn af þessu viðfangsefni þeirra. Hef ekki lesið eina bók frá Arnaldi síðan Vetrarhöllin kom út.
Er það merki um að allar aðrar hugmyndir eru búnar þegar kemur að þessu? Er þetta tabú sem höfundar verða að reyna sig við? Eða kannski bara eðlilegt umfjöllunarefni sem endurspeglar (og jafnvel dregur úr) ömurlega atburði, einstaklinga og aðstæður?
Í þessari bók er full mikið af erfiðleikum og nöturlegum upplifunum sögupersónanna. Plottið eða glæpirnir eru ekki endilega leystir heldur flæða fram játningar, án fyrirhafnar og án þess að sökudólgarnir standi frammi fyrir niðurstöðum rannsókna, rökvillna eða glöggskyggni rannsakenda.
Ég fatta ekki tengingu titilsins við söguna.
Annars væri gaman að sjá spin off um Karó. Hún er með ferskan bakgrunn miðað rannsóknarlögreglumenn í íslenskum krimmabókaflokkum síðustu áratuga sem eru að nálgast eftirlaun eða eru á miðjum aldri að berjast við hefðbundna norræna depurð.
Temná noc pro mě byla audioknihou, u které jsem měla problém přestat poslouchat. Oproti předchozímu dílu působí sevřeněji, intenzivněji a emocionálně silněji – příběh má jasný tah a postupně buduje napětí, které se opravdu vyplatí vydržet až do konce. Velmi dobře tu funguje kombinace psychologické roviny, temného tématu a osobních motivů vyšetřovatelů. Interpretace Kláry Cibulkové navíc atmosféru ještě umocňuje a dává příběhu klidný, ale mrazivý tón. Celkově jde o díl, který podle mě sérii Černý led důstojně uzavírá a patří k jejím nejsilnějším částem.
Dette fjerde bind er næsten på højde med spændingen og uhyggen i første bind, efter en moderat kadence i de to foregående. Spændende personer med mange sider, og en lurende ildevarslende stemning hele vejen igennem.
En mandlig (Mikkel Hansen) og en kvindelig (Kristine Brendstrup) oplæser varierer stemmerne troværdigt. Kristine Brendstrup har en dejlig stemme, men jeg skal lige vænne mig til hendes pauser.
Ég var lengi að lesa þessa bók og það liðu stundum dagar milli þess sem ég tók hana upp. Þetta er einhvernveginn ekki bók sem heldur manni beinlínis við efnið og hún heldur manni ekki spenntum frá blaðsíðu til blaðsíðu. Þú getur lesið þetta sem einhverskonar afþreyingu með fléttu sem virkar alveg en það er samt enginn neisti hérna sem nær til manns, ekkert sérstaklega.
Með þeim betri bókum eftir Yrsu, hef fundist síðustu ár bækurnar vera að hraðri niðurleið en þessi vakti mikla lukku. Gat ekki lagt bókina frá mér, varð alltaf að lesa næsta kafla. Fannst gaman að sjá brauð slóðina sem Yrsa lagði fyrir lesendur svo hægt væri að reyna púsla sögunum saman og ráða fram ráðgátuna áður en hún kom í ljós.
Slappasta Yrsu bók sem ég hef lesið. Söguþráðurinn var ekki nógu spennandi og í lokin var mér alveg sama hver morðinginn var og hvað væri að gerast. Ég myndi allan daginn mæla frekar með "Sér grefur gröf" eða "Ég man þig" eftir Yrsu og sleppa þessari.
Ákaflega vandað allt, plott, persónur, ádeilan on the side. Yfirvegað, úthugsað, nákvæmt. Hélt það væri meira gore en mjög fegin að svo var ekki. Bjóst einhvernveginn samt við flugeldum sem aldrei komu, en solid engu að síður.
Yrsa je moje oblíbenkyně, ale některé její knihy jsou prostě lepší než ty druhé. Tato je takový průměr, byla jsem zklamána rozuzlením, na kterém si autorka nedala zrovna moc záležet. Ale jinak se četlo hezky a stále platí, že až vyjde její další kniha, určitě si jí zase přečtu.