What do you think?
Rate this book
Zver
Koniec zimy 1978. V motyčianskej krčme U medveďa panovalo v ten piatkový večer napätie. Pri zrazených stoloch, čo najďalej od výčapu, sedeli chlapi z dediny. Stretli sa, aby sa spoločne pripravili na blížiacu sa hrozbu a našli spôsob, ako odstrániť jej pôvodcu. Na jar sa im má do revíru po pokojných rokoch vrátiť škodná a oni sa rozhodli, že tentoraz ju konečne zastavia. Potrebujú sa škodcu zbaviť, inak nikto v celej doline nebude v bezpečí. Napriek vzájomným nezhodám musia spojiť sily, nájsť spoločnú reč a vzájomne si odprisahať, že sa o tom nikto nikdy nedozvie.
288 pages, Hardcover
Published December 18, 2024
1 person is currently reading
7 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 4 of 4 reviews
January 25, 2025
Minulý rok ma zaujal prozaický debut Davida Mangu s názvom Vodonoh.
Vo svojej druhej knihe zmenil miesto a čas a z dunajských ramien sa presúvame na stredné Slovensko, na Donovaly, kde sa v zdánlivo romantickom tichu a pokoji dediny Motyčky neodpúšťajú hriechy minulosti a staré krivdy nie s premlčané.
Drsným spôsobom sa formuje charakter aj skutky malého chapca Tibora, ktorý dospie v muža, ktorého sa všetci oprávnene boja.
Kde je strach, tam vzrastá odhodlanie zbaviť sa jeho príčiny a vyrovnať staré aj nové účty raz a naveky.
Vo svojej druhej knihe zmenil miesto a čas a z dunajských ramien sa presúvame na stredné Slovensko, na Donovaly, kde sa v zdánlivo romantickom tichu a pokoji dediny Motyčky neodpúšťajú hriechy minulosti a staré krivdy nie s premlčané.
Drsným spôsobom sa formuje charakter aj skutky malého chapca Tibora, ktorý dospie v muža, ktorého sa všetci oprávnene boja.
Kde je strach, tam vzrastá odhodlanie zbaviť sa jeho príčiny a vyrovnať staré aj nové účty raz a naveky.
January 25, 2025
Malebné prostredie zasnežených slovenských lazov a tajchov v okolí Donovalov: chudoba, alkoholizmus a agresivita. Hrubé a nehostinné sú miesta i ľudia. Jedna veľká tragédia smrti, nenávisti aj odsudzovania, kde zlo plodí len zlo… Lov začína.
“Zo spánku ho občas strhne, posed sa vtedy naplní vrčivým smiechom nočnej mory. Pretože nočná mora je on.”
“Zo spánku ho občas strhne, posed sa vtedy naplní vrčivým smiechom nočnej mory. Pretože nočná mora je on.”
December 17, 2024
V zime nezabíjaj, ťažko sa kopú hroby!
Bol to príbeh pretekajúci násilím, strachom, pomstou a zlými rozhodnutiami, ktoré nezvratne viedli k tragickým následkom. Po tej hrôzostrašnej udalosti, ktorá sa tu udiala koncom sedemdesiatych rokov, ostala len spomienka na osem mien, osem vyhasnutých životov...
Každé miesto, nech je akokoľvek krásne a malebné, ukrýva svoj temný príbeh. Presne tak je to aj s dedinkou Motyčky kúsok pod Donovalmi, kde sa odohráva príbeh Davida Mangu Zver.
Zradca musí zomrieť!
Najskôr sa vrátime do decembra 1944, je po Slovenskom národnom povstaní a chlapi idú zabíjať. Oddiel SS si vybudoval hlavný stan na Starých Horách a našiel sa Slovák, ktorý im s radosťou pomáhal a donášal. Valér Murgaš. Donútili ho, sem-tam dali peniaze, kávu či cukor, ale najmä – bola by škoda, keby sa tvojej žene a malému synovi Tiborkovi niečo stalo, vraveli Nemci.
A teraz naňho striehnu miestni, aby si to s ním vybavili. Je to zradca a ten musí zomrieť krutou smrťou...
„Máločo zachránilo viac partizánov ako zohavená mŕtvola zradcu. Zohavená tak, aby ostatných prešla chuť donášať.“
Čiasi ruka ho silno zdrapí za vlasy a prudko mu trhne hlavou dozadu. Od bolesti skoro nevidí. Niekde za ním musí horieť oheň, cíti jeho teplo.
„Valér, my vieme, že im donášaš. A ty už asi vieš, kto sme my, však?“ spýta sa Jaro, stále pevne zviera v ruke šticu.
„Besna,“ zašepká Valér dobitými ústami.
„Správne. Vieš, čo robíme s takými, ako si ty?“
Valéra rozpárajú a zavesia na vráta stodoly.
A tam ho nájde jeho synček, malý Tiborko...
Presúvame sa na koniec zimy 1978.
V dedinskej krčme U medveďa panovalo v ten piatkový večer napätie. Pri zrazených stoloch, čo najďalej od výčapu, sedeli chlapi z dediny. Stretli sa, aby sa spoločne pripravili na blížiacu sa hrozbu a našli spôsob, ako odstrániť jej pôvodcu.
Tibora Murgaša. Bol to zver, ktorý zabíjal, mstil sa za svojho otca a práve si odsedel 12 rokov vo väznici. Teraz sa má po pokojných rokoch vrátiť do dediny a oni sa rozhodli, že tentoraz ho konečne zastavia.
„Myslím to tak, že Tibor sa správa ako dravá šelma. Ak sa mu niekto postaví do cesty, tak ho odstráni. Takto rieši svoje problémy s ľuďmi,“ pokračuje Fero. „Je to šialený vrah, blázon,“ odporuje Imro, „nič viac.“
Potrebujú sa škodcu zbaviť, inak nikto v celej doline nebude v bezpečí. Napriek vzájomným nezhodám musia spojiť sily, nájsť spoločnú reč a vzájomne si odprisahať, že sa o tom nikto nikdy nedozvie.
A vtedy sa začnú krvavé jatky.
Zver pripomína slovenský naturalizmus. Ten pôvodný, ktorý sa zrodil vo Francúzsku koncom 19.storočia sa sústredil na realistické metódy zobrazenia, dôkladné pozorovanie a objektívny popis skutočnosti.
V podobných šľapajach ide aj David Manga – zobrazenie slovenského vidieka, ťažký život počas zimy, krčmová atmosféra, bitky, pašeráci a pytliaci, drsné podmienky. Nebojí sa rozpracovať negatíva ako je chudoba, povery a nenávisť, násilie, chorobu a smrť, špinu, ktorá je zažratá za nechtami.
Silnú rolu hrá v príbehu jednoduchý človek, jeho predsudky, prízemné city, túžba po pomste, ale aj príroda, či celkovo osud. Jeho postavy sú neraz živelné, vulgárne, niektoré psychicky nevyrovnané a rozvrátené.
David pracuje s viacerými časovými líniami a najmä postavami, ktoré sa presne hodia do tohto prostredia. Sú neraz drsné a brutálne, inokedy jednoduché a prosté, zvláštne svojím spôsobom a nepredvídateľné. Práve vďaka tej rôznorodosti a prostrediu dostáva príbeh miestami pekný spád a dynamiku, je to napínavé až filmové.
Bol to príbeh pretekajúci násilím, strachom, pomstou a zlými rozhodnutiami, ktoré nezvratne viedli k tragickým následkom. Po tej hrôzostrašnej udalosti, ktorá sa tu udiala koncom sedemdesiatych rokov, ostala len spomienka na osem mien, osem vyhasnutých životov...
Každé miesto, nech je akokoľvek krásne a malebné, ukrýva svoj temný príbeh. Presne tak je to aj s dedinkou Motyčky kúsok pod Donovalmi, kde sa odohráva príbeh Davida Mangu Zver.
Zradca musí zomrieť!
Najskôr sa vrátime do decembra 1944, je po Slovenskom národnom povstaní a chlapi idú zabíjať. Oddiel SS si vybudoval hlavný stan na Starých Horách a našiel sa Slovák, ktorý im s radosťou pomáhal a donášal. Valér Murgaš. Donútili ho, sem-tam dali peniaze, kávu či cukor, ale najmä – bola by škoda, keby sa tvojej žene a malému synovi Tiborkovi niečo stalo, vraveli Nemci.
A teraz naňho striehnu miestni, aby si to s ním vybavili. Je to zradca a ten musí zomrieť krutou smrťou...
„Máločo zachránilo viac partizánov ako zohavená mŕtvola zradcu. Zohavená tak, aby ostatných prešla chuť donášať.“
Čiasi ruka ho silno zdrapí za vlasy a prudko mu trhne hlavou dozadu. Od bolesti skoro nevidí. Niekde za ním musí horieť oheň, cíti jeho teplo.
„Valér, my vieme, že im donášaš. A ty už asi vieš, kto sme my, však?“ spýta sa Jaro, stále pevne zviera v ruke šticu.
„Besna,“ zašepká Valér dobitými ústami.
„Správne. Vieš, čo robíme s takými, ako si ty?“
Valéra rozpárajú a zavesia na vráta stodoly.
A tam ho nájde jeho synček, malý Tiborko...
Presúvame sa na koniec zimy 1978.
V dedinskej krčme U medveďa panovalo v ten piatkový večer napätie. Pri zrazených stoloch, čo najďalej od výčapu, sedeli chlapi z dediny. Stretli sa, aby sa spoločne pripravili na blížiacu sa hrozbu a našli spôsob, ako odstrániť jej pôvodcu.
Tibora Murgaša. Bol to zver, ktorý zabíjal, mstil sa za svojho otca a práve si odsedel 12 rokov vo väznici. Teraz sa má po pokojných rokoch vrátiť do dediny a oni sa rozhodli, že tentoraz ho konečne zastavia.
„Myslím to tak, že Tibor sa správa ako dravá šelma. Ak sa mu niekto postaví do cesty, tak ho odstráni. Takto rieši svoje problémy s ľuďmi,“ pokračuje Fero. „Je to šialený vrah, blázon,“ odporuje Imro, „nič viac.“
Potrebujú sa škodcu zbaviť, inak nikto v celej doline nebude v bezpečí. Napriek vzájomným nezhodám musia spojiť sily, nájsť spoločnú reč a vzájomne si odprisahať, že sa o tom nikto nikdy nedozvie.
A vtedy sa začnú krvavé jatky.
Zver pripomína slovenský naturalizmus. Ten pôvodný, ktorý sa zrodil vo Francúzsku koncom 19.storočia sa sústredil na realistické metódy zobrazenia, dôkladné pozorovanie a objektívny popis skutočnosti.
V podobných šľapajach ide aj David Manga – zobrazenie slovenského vidieka, ťažký život počas zimy, krčmová atmosféra, bitky, pašeráci a pytliaci, drsné podmienky. Nebojí sa rozpracovať negatíva ako je chudoba, povery a nenávisť, násilie, chorobu a smrť, špinu, ktorá je zažratá za nechtami.
Silnú rolu hrá v príbehu jednoduchý človek, jeho predsudky, prízemné city, túžba po pomste, ale aj príroda, či celkovo osud. Jeho postavy sú neraz živelné, vulgárne, niektoré psychicky nevyrovnané a rozvrátené.
David pracuje s viacerými časovými líniami a najmä postavami, ktoré sa presne hodia do tohto prostredia. Sú neraz drsné a brutálne, inokedy jednoduché a prosté, zvláštne svojím spôsobom a nepredvídateľné. Práve vďaka tej rôznorodosti a prostrediu dostáva príbeh miestami pekný spád a dynamiku, je to napínavé až filmové.
January 28, 2025
Nie každá kniha dokáže vyvolať fyzickú reakciu – zimomriavky, napätie v svaloch, možno až nepríjemný pocit v žalúdku. Zver od Dávida Mangu je presne taká. Nie je to čítanie pre slabé povahy. Je surová, nemilosrdná a vtiahne vás do príbehu tak hlboko, že sa z neho nebudete vedieť vymotať. Niet divu, že si ju vydavateľstvo IKAR vybralo ako knihu mesiaca január.
Ocitnete sa v malej slovenskej dedine v 70. rokoch, kde história stále dýcha a staré rany sa nezahojili. Hlavnou postavou je Tibor Murgaš – muž, ktorého meno vzbudzuje strach a ktorého minulosť sa prelína s udalosťami druhej svetovej vojny, pri strate otca. Keď sa vracia z väzenia, ľudia v Motyčkách vedia, že sa schyľuje k ďalšej tragédii. A nemýlia sa.
Manga je majster atmosféry – využíva jazyk, ktorý sedí do doby, obratne narába s napätím a jeho opisy sú tak vizuálne, že budete mať pocit, akoby ste stáli priamo na mieste činu. Brutalita tu nie je samoúčelná – je súčasťou príbehu, odhaľuje temné stránky ľudskej povahy a ukazuje, čoho všetkého je človek schopný, keď ho pohltí pomsta a nenávisť.
Tento príbeh nie je len o krvi a násilí – je aj o mentalite ľudí na dedine, o tajomstvách, ktoré si nesú celé generácie, a o tenkej hranici medzi spravodlivosťou a čistou krutosťou. Príbeh vás nepustí, dokým neobrátite poslednú stranu, a aj potom vám ešte dlho zostane v hlave.
Ak hľadáte niečo silné, surové a nepredvídateľné, Zver je kniha, ktorá vás dostane. Ale pozor – na tento príbeh treba mať žalúdok!
Ocitnete sa v malej slovenskej dedine v 70. rokoch, kde história stále dýcha a staré rany sa nezahojili. Hlavnou postavou je Tibor Murgaš – muž, ktorého meno vzbudzuje strach a ktorého minulosť sa prelína s udalosťami druhej svetovej vojny, pri strate otca. Keď sa vracia z väzenia, ľudia v Motyčkách vedia, že sa schyľuje k ďalšej tragédii. A nemýlia sa.
Manga je majster atmosféry – využíva jazyk, ktorý sedí do doby, obratne narába s napätím a jeho opisy sú tak vizuálne, že budete mať pocit, akoby ste stáli priamo na mieste činu. Brutalita tu nie je samoúčelná – je súčasťou príbehu, odhaľuje temné stránky ľudskej povahy a ukazuje, čoho všetkého je človek schopný, keď ho pohltí pomsta a nenávisť.
Tento príbeh nie je len o krvi a násilí – je aj o mentalite ľudí na dedine, o tajomstvách, ktoré si nesú celé generácie, a o tenkej hranici medzi spravodlivosťou a čistou krutosťou. Príbeh vás nepustí, dokým neobrátite poslednú stranu, a aj potom vám ešte dlho zostane v hlave.
Ak hľadáte niečo silné, surové a nepredvídateľné, Zver je kniha, ktorá vás dostane. Ale pozor – na tento príbeh treba mať žalúdok!
Displaying 1 - 4 of 4 reviews