"magičský realizmus" - ako to nazýva sám autor Bene965 🖤🤍
Napenená nostalgia a rytmus magnetofónových rokov. Próza s poéziou, literatúra s hudbou. V strede knihy nájdete odkaz s kódmi na dve super veci. Jedna je rapový album k príbehu a druhá je audiokniha, čiže celé si to môžete vypočuť v podaní Beneho s jeho charakteristickým prejavom, ktorý nás všetkých tak dostal a zas a znova nás z našich čitateľských dungeonov vyťahuje do nočných klubov. Rap znie ako próza a próza ako rap, ale taký náš, neafektovaný, hravo intelektuálny a (s prepáčením) cute a pritom serious!
Spoľahlivosť. Za tie roky sa Bene prepracoval k remeselnosti, takže to až tak nebolí, keď sa piesňové texty publikujú v tlačenej podobe, ako sa to slovenským tvorcom občas stane. Ako správny remeselník má minimum odpadu, sem-tam sa zaskvie (Sedia jak v sne, svietia/v tom tmavosvite v tej nekonečnej noci./Caravaggio by ich istotne nakreslil bosých), a väčšinu tvorí slušný, pokojný stred. Asi to bude tým, ako Bene neochvejne verí v svoju poetiku a konzistentne prepaľuje ten istý svet, ako folkáč, keď spieva o láske pod hviezdami, lebo niektoré žánre si vyžadujú ísť na stodesať percent. Sto by bol cringe. Treba ísť zaň. Závidím mu to.
“… lebo hajzlák dávajú smerom k stene A už o nich všetko podstatné vieme.” Krásna, útla knižka, plná životného múdra, ktorá stojí za viacnásobné prečítanie.
“A DNES SÚ TU ZNOVA, VO VZDUCHU CÍTIŤ ČARY, STARÉ NÁMESTIE OŽILO, V OKNÁCH VIDÍM ZNÁMYCH. MESTSKÁ DLAŽBA CÍTI KOČE A KOLOTOČ KÚZIEL, ČO VYČARUJÚ ÚDES AJ ÚSMEV. VYKRESLIA
ÚDEL SMRTEĽNÍKOV, DECKÁ PODĽAHNÚ TÚŽBE A ZALEPIA JU V CUKROVEJ VATE”
Bene je srdcovka. Kniha aj album je rozhodne pecka.
Korporácio bolo oveľa prístupnejšie a premyslenejšie. Emeri je inside joke, ktorý k sebe dnu pustí len pár vyvolených. A nám ostatným znie ako óda na remix remixu originálu, ktorý by sme mali poznať, ale nepoznáme.