What do you think?
Rate this book
Dedo Lužko
Román o súzvuku i kontraste odlišných svetov. Dedo Lužko je človekom dvadsiateho storočia, prežil v uniformách celý život, všetky režimy. Karol, jeho vnuk, vyrastal za normalizácie a v ranom kapitalizme.
Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva.
Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou.
Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov.
Ako to len dopadne? A kam sa podela žltá taška?
Dedoluško bol večne mladý. Kajoluško je starý už od detstva.
Dedoluško sa cítil naplnený a spokojný, hoci žil vo svete neslobody. Kajoluško žije slobodne, napriek tomu zažíva jednu frustráciu za druhou.
Dedoluško bol mravným človekom, hoci slúžil nemorálnemu systému. Kajoluško túži po spravodlivej spoločnosti, no sám sa dopúšťa pokleskov.
Ako to len dopadne? A kam sa podela žltá taška?
528 pages, Paperback
Published January 1, 2024
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 9 of 9 reviews
November 4, 2025
joooj pekné, tak akurát na jeseň. rada by som si štrngla kalíškom pipomalovej malinovky s musilom musilovičom, ten ma ale že ohromne bavil. výber slov ako z lahôdok, fajnová práca s textom.
August 12, 2026
Zbohom, Dedolužko, babička Libuška, Marta, Lujzička, Kajolužko, Irena a Renáta, Dominik.
Dovidenia, bratia Zabákovci. Možno ešte niekedy... raz... v inej poviedke.
Ďakujem za knihu, ktorá mne a Erikovi robila spoločnosť celý jeden rok. Od dovolenky k dovolenke. Počas sobotných a nedeľných popoludní, pri cestách autom, doma, počas Vianoc. Kniha, ktorá sa postupne stala naším spoločníkom.
Vrátila nás do detstva, do všetkých tých príjemných aj nepríjemných pocitov a emócií. Do nazretia cez text do vlastných atlasov života, v ktorých niet bielych ani čiernych postáv. Všetky sú nádherne ľudsky farebné. Vnímame ich, niekedy viac, inokedy menej. Rozosmievajú nás, štvú, dojímavú nás, niekedy sú nádherní, inokedy zákerní a podlí. So svojimi chybami aj chybičkami. Presne takí, akí ľudia bývajú.
Milujem farebné texty a farebné príbehy. A tým je táto kniha s čiernobielou obálkou v desivej knihokvalite. Lepidlo, ktoré spája obálku s knižným blokom, mi totiž po prvom otvorení knihy veselo vyliezlo von. Zabojujte teda s jej viac ako päťsto stranami a neotáčavými stránkami, pretože s textom ani atmosférou bojovať nebudete musieť. Tie si vás získajú samy.
Je to kniha najmä pre nás, päťdesiatnikov. Pre tých, ktorí ešte pamätajú jeden svet, naučili sa žiť v tom novom – nie iba v ňom existovať, ale naozaj ho žiť so všetkými jeho vymoženosťami aj povinnosťami. A možno sa pritom stále trochu desia toho, čo bude.
Ale kým v sebe nosíte aspoň trochu z tých, ktorí neboli ani najlepší, ani najmúdrejší, ani najschopnejší, ani najhorší, ani profesionálni, ani odolní, ani úplne konzistentní vo svojich názoroch; kým sú stále s vami a pamätáte si, že takmer všetky rozhodnutia a problémy sa napokon aj tak vyriešia – alebo aj nie – za stolom s umelohmotným zeleným obrusom s čerešničkami, vydržíte. Prežijete. Zabojujete. Potrápite sa.
A možno práve preto je Dedolužko také blízke. Pretože pod všetkými tými príbehmi, postavami, humorom aj absurditami je niečo, čo veľmi dobre poznáme – náš vlastný život.
Možno je Dedolužko magnum opus Mariusa Kopcsaya. A ak aj nie je, budem sa naň s Dedolužkom v pamäti tešiť o to viac.
Dovidenia, bratia Zabákovci. Možno ešte niekedy... raz... v inej poviedke.
Ďakujem za knihu, ktorá mne a Erikovi robila spoločnosť celý jeden rok. Od dovolenky k dovolenke. Počas sobotných a nedeľných popoludní, pri cestách autom, doma, počas Vianoc. Kniha, ktorá sa postupne stala naším spoločníkom.
Vrátila nás do detstva, do všetkých tých príjemných aj nepríjemných pocitov a emócií. Do nazretia cez text do vlastných atlasov života, v ktorých niet bielych ani čiernych postáv. Všetky sú nádherne ľudsky farebné. Vnímame ich, niekedy viac, inokedy menej. Rozosmievajú nás, štvú, dojímavú nás, niekedy sú nádherní, inokedy zákerní a podlí. So svojimi chybami aj chybičkami. Presne takí, akí ľudia bývajú.
Milujem farebné texty a farebné príbehy. A tým je táto kniha s čiernobielou obálkou v desivej knihokvalite. Lepidlo, ktoré spája obálku s knižným blokom, mi totiž po prvom otvorení knihy veselo vyliezlo von. Zabojujte teda s jej viac ako päťsto stranami a neotáčavými stránkami, pretože s textom ani atmosférou bojovať nebudete musieť. Tie si vás získajú samy.
Je to kniha najmä pre nás, päťdesiatnikov. Pre tých, ktorí ešte pamätajú jeden svet, naučili sa žiť v tom novom – nie iba v ňom existovať, ale naozaj ho žiť so všetkými jeho vymoženosťami aj povinnosťami. A možno sa pritom stále trochu desia toho, čo bude.
Ale kým v sebe nosíte aspoň trochu z tých, ktorí neboli ani najlepší, ani najmúdrejší, ani najschopnejší, ani najhorší, ani profesionálni, ani odolní, ani úplne konzistentní vo svojich názoroch; kým sú stále s vami a pamätáte si, že takmer všetky rozhodnutia a problémy sa napokon aj tak vyriešia – alebo aj nie – za stolom s umelohmotným zeleným obrusom s čerešničkami, vydržíte. Prežijete. Zabojujete. Potrápite sa.
A možno práve preto je Dedolužko také blízke. Pretože pod všetkými tými príbehmi, postavami, humorom aj absurditami je niečo, čo veľmi dobre poznáme – náš vlastný život.
Možno je Dedolužko magnum opus Mariusa Kopcsaya. A ak aj nie je, budem sa naň s Dedolužkom v pamäti tešiť o to viac.
June 1, 2025
Za mňa môže byť Anasoft Litera 2024. Krásna hra so slovami, s texom, s naráciou, s históriou a súčasnosťou, so slovenskosťou v akomkoľvek predstaviteľnom brumbuli-guli-muli zmysle. Odporúčam.
November 3, 2025
jazykovo superske, dedolusko ma dojimal a kajolusko nenormalne sral a sranda ako su niektore knihy proste od muzov pre muzov, nie?
May 24, 2025
Ak si čo len troška pamätáte roky predrevolučné, pri čítaní príde aj na husiu kožu. Sú veci, časy, spôsoby, z ktorých mrazí a aj by mraziť malo. Román Dedo Lužko rozhodne neponúka chlácholivú nostalgiu, ale tne do živého. A pritom sa na nič nehrá.
Román odráža večnú ľudskú túžbu po vzďaľujúcej sa chimére šťastia, naplnenia osudu či nájdenia tej pravej lásky. Hrdinovia sa potácajú desaťročiami, aby na konci naplno obnažili márnosť takéhoto snaženia.
Horkosladké!
Román sleduje osudy dvoch postáv: Dedoluška – bývalého pohraničiara a dôstojníka z čias socializmu – a Kajoluška – jeho vnuka, novinára a muža poznačeného rozpadom manželstva a snahou nájsť zmysel v roztrieštenom svete. Kopcsay podáva ich príbehy bez potreby dramatizovať.
Jedným z najväčších prínosov románu je jeho jazyková vycibrenosť a pozorovateľská presnosť. Autor dokáže zdanlivo banálny detail – vôňu muškátov, žltú tašku, obraz s jeleňom – premeniť na symbol, ktorý nesie emóciu, čas a pamäť. Pracuje s nostalgiou, ale nikdy nie sentimentálne. Jeho humor je jemný, situačný, často vzniká z drobných absurdít, ktoré píše sám život.
Román sa rozrastá do šírky – 528 strán – no nestratí sa sám v sebe. Aj cez dĺžku textu si zachováva pozornosť k detailu a pútavosť.
Väčšina ženských postáv sa románom mihne, no nedozvieme sa o nich dosť.
(A ja by som tak veľmi chcela vedieť, ako to vôbec dokázala pani Lužková s pánom Lužkom prežiť.)
Román zachytáva aj v tomto verne dobu, keď ženy stáli skôr v pozadí. Aspoň navonok. V domácnosti všetko riadili poväčšine pevnou rukou, hoci na verejnosti držali dekórum o hlave rodiny.
Autor neostal nič dlžný ani oblohe. V románe Dedo Lužko nájdete aj nálady postáv odrážajú aj v meteorologických javoch.
Román odráža večnú ľudskú túžbu po vzďaľujúcej sa chimére šťastia, naplnenia osudu či nájdenia tej pravej lásky. Hrdinovia sa potácajú desaťročiami, aby na konci naplno obnažili márnosť takéhoto snaženia.
Horkosladké!
Román sleduje osudy dvoch postáv: Dedoluška – bývalého pohraničiara a dôstojníka z čias socializmu – a Kajoluška – jeho vnuka, novinára a muža poznačeného rozpadom manželstva a snahou nájsť zmysel v roztrieštenom svete. Kopcsay podáva ich príbehy bez potreby dramatizovať.
Jedným z najväčších prínosov románu je jeho jazyková vycibrenosť a pozorovateľská presnosť. Autor dokáže zdanlivo banálny detail – vôňu muškátov, žltú tašku, obraz s jeleňom – premeniť na symbol, ktorý nesie emóciu, čas a pamäť. Pracuje s nostalgiou, ale nikdy nie sentimentálne. Jeho humor je jemný, situačný, často vzniká z drobných absurdít, ktoré píše sám život.
Román sa rozrastá do šírky – 528 strán – no nestratí sa sám v sebe. Aj cez dĺžku textu si zachováva pozornosť k detailu a pútavosť.
Väčšina ženských postáv sa románom mihne, no nedozvieme sa o nich dosť.
(A ja by som tak veľmi chcela vedieť, ako to vôbec dokázala pani Lužková s pánom Lužkom prežiť.)
Román zachytáva aj v tomto verne dobu, keď ženy stáli skôr v pozadí. Aspoň navonok. V domácnosti všetko riadili poväčšine pevnou rukou, hoci na verejnosti držali dekórum o hlave rodiny.
Autor neostal nič dlžný ani oblohe. V románe Dedo Lužko nájdete aj nálady postáv odrážajú aj v meteorologických javoch.
July 18, 2025
„Aj jeho život je - tak ako Karolov - nechcenie a musenie. Dedoluškovi to musenie nerobilo ani najmenší problém, Karol sa s ním dosiaľ nedokázal zmieriť.“ (s. 517)
This entire review has been hidden because of spoilers.
October 4, 2025
Príjemné čítanie o slovenskývh reáliách, dvoch rôznych generáciách, o tom, kam "sme pridelení" a tom, kde máme svoj (a iný) význam
November 2, 2025
Moderný generačný román.
July 22, 2026
Slovenský magický realizmus, aspoň pre mňa. Akosi som sa však zasekla a knihou som sa prehrýzala veľmi dlho. Oceňujem krásne štylizované vety, pozorovania a humorný nadhľad.
Displaying 1 - 9 of 9 reviews