Do starého činžáku s podivnou moderní nástavbou se jednoho dne nastěhuje malý Oliver se svým otcem. Chlapec si připadá osamělý a stýská se mu po matce, která zůstala v Británii. Potuluje se domem a nejraději tráví čas v „sanatoriu“, na podestě špinavého schodiště, kde vysedává na staré lavičce a čte. Všichni sousedé ho znají, i když se často neznají ani mezi sebou. Obyvatelé bytovky na Kalinové ulici by totiž nejraději mnohdy byli ostrovy sami pro sebe, jenže toho mají příliš mnoho společného. Schody, stoupačky, díru ve střeše. Vědí o každém svém pohybu, slyší se navzájem kýchat, nadávat, vzdychat při milování. Sdílejí vzpomínky a naději, že vždycky se někdo najde. Odjakživa je spojoval dům, ve kterém žijí. A teď i ten tmavovlasý chlapec sedící na schodech s knihou. Kniha Někdo se najde představí širokou paletu postav, které zaujmou, pobaví, dojmou a možná i rozpláčou. Každá z povídek čtenáře zasáhne svou hloubkou a lidskostí, která nehledí na věkové ani společenské rozdíly, a třeba ho i inspirují k tomu, aby se seznámil s osudy těch, s nimiž sdílí vchodové dveře. Vítěz Anasoft Litera 2023 v kategoriích cena Cena čitateľov a čitateliek a Cena René.
Čo je najlepšie na tejto knihe? Postavy. Prečo? Lebo ich Dušo Martinčok napísal tak, že vás rozosmejú, zarmútia, rozľútostia, ale hlavne, budete ich chcieť mať za susedov, sadnúť si s nimi na čaj alebo kávu a spýtať sa, ako to napokon všetko dopadlo. A budete pri tejto knihe aj plakať, tak pekne Martinčok o ľuďoch píše. Umožňuje nám nahliadnuť za záclony ich bytov, pozrieť sa do ich domovov, poznať ich najbolestivejšie miesta.
"Takmer každý deň sa do domu na Kalinovej vracal, hoci bez Milky stratil dôvod tam chodiť. Polial aspoň záhradu a trocha preplel kvetinové záhony. Stále ho to tam ťahalo, nechcelo sa mu definitívne odísť. Okrem domčeka v Cambridge, kde žil s rodičmi, keď bol malý, to bol jeho jediný domov. Všetci ho tam poznali, aj keď sa často nepoznali medzi sebou. Susedia ho vnímali iba okrajovo, ale patril k nim. Keď v detstve okupoval starú drevenú lavicu na medziposchodí a čítal si tam, alebo trávil čas s Milkou v predzáhradke, stal sa prirodzenou súčasťou spoločenských priestorov domu rovnako ako požiarny hydrant alebo stará zasklená tabuľa na oznamy."
Môžeme tejto knihe pár vecí vyčítať, čoby nie, ale to pozitívne preváži. Niekto sa nájde je krásna a dojemná kniha o medziľudských vzťahoch, pri ktorých sa nehľadí na vekové a spoločenské rozdiely.
Mnoho krásy a človečiny, zachytených na obyčajných miestach 🤍. Myslím, že čím viac som spoznávala obyvateľov a obyvateľky Kalinky, tým viac ma kniha dostala. Aj vtipné, milé, dojemné a najmä láskavé.
Čítať knihu od niekoho, koho človek pozná, je vždy riziko. Čo keď bude naprd? Čo mám potom povedať? A ja teda klamať neviem, o knihách už vôbec nie. Takže, Duško, vďaka, že nemusím taktne mlčať, bolo by to ťažké. Ale táto kniha je skvelá a vďaka Ti za ňu. Si v nej všade, na každej stránke a rovnako sú v nej aj ostatní, reálni a skutoční. Vymyslel si krásny koncept a podarilo sa ti ho naplniť na 100 percent. Možno nie je dokonalým a vyzretým štylistickým dielom, ale je presne taká, aká má byť, tvoja, ľudská, krehká a dobrotivá. Ešte raz vďaka.
Viete, ako to u mňa zvyčajne býva, keď sa rozhodnem pošetriť si poviedkovú zbierku a čítať ju po jednom-dvoch príbehoch za deň? Väčšinou ju zhltnem za jedno poobedie a ani Niekto sa nájde nebola výnimka. Ako som si k nej sadla, tak som sa od nej nepostavila. Zakaždým som si povedala, že už len jednu kapitolu, mám predsa aj iné povinnosti, ale postavy ma k sebe neustále lákali a ja som im nevládala odolať.
Mimoriadne príjemné čítanie plné spoločného smiechu a životných príbehov, v ktorom si len ťažko nájdete obľúbenca, keďže všetci sú absolútne nezabudnuteľní. Dušo Martinčok stavil všetko práve na charaktery postáv a ozaj sa mu to vyplatilo. Vyhral sa s ich osobnosťami, každému jednému dal históriu, cieľ a v jeho knihe sa vďaka tomu nenašla jediná dvojrozmerná osoba. Nesmierne ma bavilo prelúskavať sa príbehom jednej bytovky, bližšie spoznávať jej obyvateľov a ponárať sa do tajomstiev uväznených medzi štyrmi stenami.
Toto si nutne musíte dať, útla knižôčka v sebe ukrýva oveľa viac, ako sa na prvý pohľad zdá.
"Tú vetu vyslovil prvý raz. On, Samuel Bodnár, ročník 1950, v byte na Kalinovej ulici prvý raz v živote pred vyplašenou finančnou poradkyňou vyhlásil, že miloval muža, s ktorým dvadsať rokov žil. Mladá žena sa zamyslela, či to správne pochopila. - To akože už vtedy existovalo? - Myslíte lásku? Ale áno, tá vraj existuje od nepamäti."
Okolie ma často žiada (am I an influencer yet?), nech odporučím nejakú knihu. Absurdná požiadavka, ako keby ma niekto, koho chute nepoznám, poprosil, nech odporučím nejaké jedlo. Raz za čas však narazím na knihu, ktorú sa neštítim odporúčať univerzálne. Minulý rok to bol Etgar Keret či Elizabeth Strout, tento rok je to Dušo Martinčok.
Poviedková kniha, v ktorej sa každá kapitola točí okolo inej postavy, spája ich však bytovka, v ktorej žijú či ktorú navštevujú. Podľa opisu (Staré mesto, starý dom, záhrada vo vnútrobloku) by to mohla byť pokojne bytovka, v ktorej žijem ja. Dokonca ešte aj príhoda s výťahom, ktorý nestojí na každom poschodí, ale len tam, kde na jeho konštrukciu prispeli, je true story. Len tá ledžendary knižná scéna z bytovej schôdze nás ešte len čaká (fingers crossed).
Páči sa mi dejová prepletenosť, kde hlavná postava jednej poviedky sa mihne ako vedľajšia v inej a na konci to celé zapadne do seba. Žánrovo sú si podobné až na jednu scifi výnimku s alternatívnymi realitami. Každému bude sympatická a nesympatická iná postava, podľa vašej aktuálnej životnej situácie. Moje drsňácke srcco zlomil príbeh seniora Samuela, nevyoutovaného gaya zatrpknutého na celý svet. Museli by ste mať EQ level Anna Andrejuvová (nech furt nedžubem len tú známejšiu zákernú Annu), aby ste po prečítaní takéhoto príbehu povedali "veď nech si doma robia, čo chcú, len nech sa nepretŕčajú na ulici".
Anasoft Literu asi nezíska, tiež mám v sebe akýsi predsudok, že feel good kniha napísaná čítavým, neexperimentálnym štýlom, nie je "vysokou literatúrou". Absolútne jej to však neuberá na hodnote. Keď vbehnete do kníhkupectva zháňajúc darček pre človeka, ktorého literárny vkus nepoznáte, kniha Niekto sa nájde by mohla sadnúť.
Je nanajvýš zrejmÉ, že Duško Martinčok do tejto knihy vložil Dušu. Bolo to cítiť z každej strany a čítanie tak sprevádzal kontinuálny pocit príjemna. Na príbehu mi bolo sympatické hádam všetko. Mozajkový kolorit postáv, prítomná nostalgia detailov, vzájomná ľudskosť, veľkosť malých činov všednodní a najmä neodškriepiteľná všímavosť voči starším ľuďom. . . Veľmi pekná kniha, ktorá okrieva a vravím si, aspoň jednu takú pani Milku do každého domu, dvora či susedstva.
Slovenským autorom sa až na jednu svetlu výnimku vyhýbam oblúkom. Som ale neskutočne šťastná, že som tu urobila výnimku. Pretože toto co bolo 🙈 Čistá láska na prvé prečítanie ❤️Veľmi citlivo, pravdivo a reálne opísaný život obyvateľov jednej bratislavskej bytovky. Ani neviem povedať, že ktora poviedka sa mi páčila najviac, pretože každa bola čímsi výnimočná, každá mala svoje malé posolstvo. Milujem takéto knihy a táto sa stala hneď mojou naj. No a ta obálka od Dominiky Zakovej, už len umocnila tento výnimočný čitateľský zážitok.
ani neviem čo povedať. this book has been here while I went through the toughest breakup, plunged myself into a myriad of activities, started an amazing job, started my PhD, released a podcast, nearly ruined my body, quit my PhD, and also found blissful joy and life-changing friendships. and somehow this book felt equally real.
to ako vnímavo je to napísané mi strašne pripomína ako sa pozerám na veci ja. then I found out the book is written by a queer man, and I feel like ive always been a queer man (if men were a thing)? i guess we perceive things the same way.
oh and I got this book from my ex, when he wasnt an ex, for xmas. it was a really good gift.
4.5* Príjemné čítanie plné človečenstva. Tešia ma takéto knihy o bežnom živote a jeho zákrutách a o ešte o čosi viac ma teší, že táto je od slovenského autora.
Určite každý, kto býva v paneláku, rozmýšľal nad tým, akí vlastne sú jeho susedia. S veľa z nich len prejdete okolo seba s pozdravom, s niektorými možno prehodíte pár slov a niektorí z nich sú možno Vašimi priateľmi. V každom vchode je to iné, ale predsa len ich niečo spája. Či už sú to príbehy za zatvorenými dverami alebo vchodové problémy, ktoré nevyriešia ani opakované schôdze. Pár z nich nám autor vďaka Oliverovi priblížil.
A bolo to niečo neskutočné. Postavy boli vykreslené tak, že ste si ich s úplnou ľahkosťou vedeli predstaviť a možno aj priradiť k tým svojim vlastným susedom, pretože presne takých nájdete v nejednej bytovke. Možno nie všetkých, ale minimálne jedného určite. Chcete ich zrazu spoznať a zistiť niečo viac. Nedalo mi to a hneď som si začala predstavovať, kto vlastne u nás vo vchode žije. Veľa susedov mám dosť podobných s tými Oliverovými, aspoň teda navonok a teraz sa na nich pozerám úplne inými očami.
Slovenských autorov nevyhľadávam, no som rada, že som pri tejto knihe spravila výnimku, pretože toto bola veľmi kvalitná oddychovka a určite sa rada k nej budem vracať.
Po prečítaní prvých pár poviedok som sa začal báť, že to bude také slaďunké rozprávanie o osudoch obyvateľov jednej bratislavskej bytovky. Obavy sa začali strácať od poviedky Kosatce po nasledovných vetách: "Prudko sa otočil a vztiahol k nej ruky. Na chvíľu kratšiu ako myšlienka sa preľakla, že ju chce objať. Muž ju chytil za plecia a sotil." Postupne (aj s tým, ako Oliver vyrástol a ten milý do kníh zaborený chlapec sa zmenil) som prišiel na to, že Niekto sa nájde je vážna kniha. Hovorí o dôležitých veciach hlboko v nás a to spôsobom, ktorý dokáže osloviť pracovníka Slovenskej akadémie vied, aj pani pracujúcu za pultom, čo je v našich zemepisných šírkach jav zriedkavý (a preto výnimočný) a kritikmi nedoceňovaný. Bonus knihy je, že v človeku po jej prečítaní nezostane "mrchavá hnusoba", ako to nazýva moja kolegyňa, čo knihe budú niektorí ľudia vyčítať. Ale kto povedal, že cynizmus a pesimizmus je jediný správny a realitu odrážajúci postoj k životu?
Tak ako sa nájde pre každú starú ponožku stará topánka, tak sa aj pre čitateľov nájde tá ich pravá kniha. A môže to byť aj táto. V starom bratislavskom dome sa striedajú ľudia, ako plynú roky, niektorí ostávajú, iní sa sťahujú, nedávajú si menovky, len pavučina vysoko v rohu ostáva. O malú záhradku sa stará milá pani Milka, chlapec si na schodisku číta, sused nahlas počúva hudbu. Poviedky rozprávajú príbehy o susedovcoch, každý je iný, niektoré sú vtipné, iné dojímavé, také zo života. Mojou najobľúbenejšou postavou hneď po Oliverovi je Samuel. Poviedka s dvomi cestami o Zoji a kachličke (Zoja sa vracia) sa mi štýlom páčila asi najviac. Má možnosť vybrať si svoju cestu a veci sa azda udejú inak. Šetrila som si túto knihu plnú ľudskosti na posledný deň v roku. Najlepšia bodka za prečítaným rokom.
Po prečítaní môžem potvrdiť, že výborné recenzie, kvôli ktorým som po tejto knihe siahla, sú opodstatnené. Našla som v nej pestré panoptikum obyvateľov jednej starej bytovky s modernou nadstavbou, ktorú obýva zvedavý Oliver so svojím otcom. Oliver je spojivkom, ktoré spája príbehy susedov, pozoruje ich a prostredníctvom neho ich spoznávame aj my. A nielen ich, ale aj našu slovenskú náturu, a teda aj sami seba... Toto je tak krásne vyrozprávaná séria príbehov ľudí, ktorí žijú svoje vlastné individuálne životy, nezaujíma ich ten druhý za inými dverami, ale zároveň ich spája susedstvo, dostávajú sa do vzájomných vzťahov, aj keď zdanlivo nechcú, sú prepojení spleťou pavučín v bytovke (doslovne), na ktoré sa neustále sťažujú na domových schôdzach... Susedia... Nezávislí, uzatvorení vo svojich bublinách, a nakoniec si aj tak uvedomíme, že máme toho toľko spoločného a ak niekto odíde, chýbame si... Výborné, odporúčam.
„S lúčeniami treba zaobchádzať opatrne... do každého, aj úplne banálneho rozlúčenia pred odchodom do obchodu, treba vložiť toľko lásky a nehy, koľko sa len dá. Jedno z nich totiž bude posledné, a ty nikdy nevieš ktoré.“
„Spieva sa tam, že každú starú ponožku niekde čaká stará topánka.“ ...„A čo to znamená?“ „Asi, že pre každého niekde niekto je. Že sa vždy niekto nájde.“
Je to strašne krásne a láskavé a také, ako to všetci poznáme. Viete, máloktorá kniha si ma vie takto získať, s máloktorou sa viem takto zžiť. A budete sa aj vy, to vám teda sľubujem. Lebo Niekto sa vždy nájde v sebe okrem obyčajnosti každodennosti skrýva aj jej krásu.
Vôňa čokolády alebo šumenie listov lipy boli ako teplá deka v ktorej sa kedykoľvek môžte doma schúliť a bude vám proste pekne.
taka fajnova kniha, autor vie velmi melancholicky pisat, citit to takmer v kazdej vete. velmi ma to pozitivne prekvapilo a odporucam ak chcete nieco z modernej slovenskej prozy:)
Desať na oko samostatných poviedok o súkromných životoch obyvateľov jednej bratislavskej bytovky so škaredou modernou nadstavbou. Poviedky sa však niekedy prelínajú, susedia sa kamarátia alebo na seba (občas aj bezdôvodne) zazerajú a plynúce roky posúvajú osobný príbeh 6 ročného zvedavého chlapca vpred.
Ľudsky a láskavo napísané dielo na mňa dýchalo zvláštnou melanchóliou a chytila ma za srdce. Prežívala som všetky osobné tragédie aj víťazstvá protagonistov, a tak nejako som im všetkým v hĺbke duše rozumela a obľúbila si ich. Okrem iného dej odohrávajúci sa prevažne v mojej milovanej Bratislave ma nesmierne tešil, priam som videla Zoju a jej rodinu ako majú piknik na Gotku (Nám. slobody), bola som so Samuelom na jeho prechádzkach Horským parkom a zbadala som aj policajta vchádzať do kníhkupectva na Kozej.
Zase raz som sa presvedčila, že slovenskí autori stoja za to, a že ich chcem čítať viac. A to je mimochodom významný obrat v mojej čitateľskej osobnosti, ktorý sa deje postupne, presne vďaka knihám ako je táto.
jedna z najlepších kníh súčasnej slovenskej tvorby. veľmi ľudské a pekné, 4,5 hviezdičky. pol hviezdičky navyše za autentické komunitné (a mnou obľúbené) prostredie Žilinskej, ďalšia pol hviezdička navyše za obálku od Dominiky Žákovej.
edit: re-reading po dvoch rokoch, čo sa mi pri sk autoroch nestáva! zostávam pri 5* 🫶🏼
I loved this book to no end! The stories are so authentic and relatable, I couldn't get enough! I read this book in one sitting! I am looking forward to the next books from Duso and buying more copies for my friends!
Do čítania tejto knihy som šla bez akýchkoľvek podrobnejších informácií. Ani neviem, kde som zachytila, že ide o príbehy ľudí z jednej bratislavskej bytovky a že kniha je dobrá, to je asi tak všetko. Na moju hanbu teraz priznávam, že som na základe takto zostručnenej anotácie od nej ani nemala veľké očakávania. Ale som naozaj rada, že som sa mýlila a ešte ako veľmi.
Nevnímam ju ako súbor príbehov obyvateľov istého domu. To vyznieva trochu ako “povesti a báje slovenských hradov”, if you know what I mean. Tu ide o oveľa viac. Autorovi sa podarilo prirodzeným spôsobom, nenútene, organicky, nežne a vtipne vystihnúť mnoho podôb toho krehkého, dysfunkčného, či nevypovedaného, čo v našej spoločnosti tvorí medziľudské vzťahy aj vnútorné svety mnohých z nás. Veľká vďaka za to.