W prowizorycznym studio podcastowym, zorganizowanym z tyłu kampera, były żołnierz i niedoszły policjant Markus Heger bada sprawy kryminalne. "Krzyk, którego nikt nie usłyszał" miał być cyklem audycji o siedmioletniej Leah Forsberg, która zaginęła w Fagernes 15 lat temu, jednak zakończył się już po jednym odcinku. Mimo że ciała nigdy nie odnaleziono, za winnego zabójstwa dziewczynki uznano jej ojca. Kiedy znika zainteresowana tematem młoda dziennikarka, Markus wraca do sprawy Leah, a nowe informacje każą mu zadać sobie pytanie: czy rzeczywiście właściwa osoba trafiła za kratki?
Zdarzenia nabierają tempa, a jednocześnie coraz silniej do głosu dochodzi przeszłość Markusa, o której próbował zapomnieć. Nieobecny w jego życiu ojciec pisze do niego z więzienia, prosząc o spotkanie. Być może rozmowa z ojcem nie tylko pomoże w odbudowaniu rodzinnej relacji, lecz rzuci także nowe światło na śledztwo.
Jan-Erik Fjell (født 20. oktober 1982 i Fredrikstad) er en norsk forfatter og radiovert.
Fjell debuterte i 2009 med romanen Pus,gitt ut på Fritt Forlag hvor leseren får komme på innsiden av en ung, narssistisk mann, og følger ham i en travel uke på jakt etter damer og seg selv. I 2010 kom hans første kriminalroman Tysteren, ut på Juritzen Forlag. Krimdebuten ble belønnet med Bokhandlerprisen 2010. Fjell var da den yngste forfatteren som noen gang har fått denne prisen.
Jan-Erik Fjell er en av to hovedprogramledere i radioprogrammet God kveld, med Staysman og Fjell som sendes på Radio Prime Halden.
Jan-Erik Fjell er sønn av skuespiller Jan Edgar Fjell.
Moja przygoda z Horstem trwa! Jeśli chodzi o jego książki dla dorosłych to przeczytałam już wszystko co zostało wydane po polsku. Ostatnio zabrałam się nawet za jego pozycje dla dzieci i świetnie się bawię podczas ich czytania.
Jeśli chodzi o "Krzyk" to jeszcze w trakcie lektury sprawdzałam, co napisał Jan-Erik Fjell, bo miałam ochotę sięgnąć po jego twórczość. Najlepiej od razu. Pierwszy tom nowej serii autorstwa tych dwóch panów bardzo przypadł mi do gustu. Zakończenie było dla mnie zaskakujące. Byłam przekonana, że ktoś inny jest sprawcą całego zamieszania!
Akcja była wciągająca. Trzymała mnie w napięciu przez większą część książki. Główny bohater może nie był moim ulubieńcem, ale chętnie poznam dalsze tomy tej serii, aby lepiej poznać także jego. Czekam z niecierpliwością!
Råspennende heie veien . Vanskelig å legge fra seg. Men noe hakkete til tider mellom kapitler og tidshopp . Det kan bare bli bedre . Jeg skal i alle fall følge serien videre .
Den bygget opp ganske sakte, men holdt likevel interessen. Faktiske utviklinger i mysteriet skjer relativt sent i boken, men når det først snur skjer det masse. Det er skrevet på en veldig bra måte hvor det er mange å mistenke basert på veldig løs informasjon, men løsningen kan man ikke gjette seg til.
Flott samarbeid mellom to krimforfattarar eg likar godt. Syns det å følge podcast-arbeidet gjer den veldig relevant. Hadde tenkt meg ut fleire endingar, men ikkje denne!
От епизодите на новия сезон на своя подкаст, Маркюс Хегер е записал само един - „Писъкък, който никой не чу“. В този епизод Маркюс запознава света с историята за изчезването на 7-годишната Леа Фошберг и историята за осъждането на баща ѝ. В края на цялата история обаче има обрат - Маркус обещава да разкаже на света кой наистина е отвлякъл момичето и да докаже невинността на баща ѝ.
Първоначално книгите започват избухливо и ви закачат интереса върху страниците, тази не е от тях. Първите 109 страници от общо 330 се запознавате с героите, без съспенс и никаква динамика. Малко след средата се раздвижва по отношение на предположения за извършител. Като цяло е много добре изобразена норвежката градска среда, автентичното изобразяване на методите на разследване, както и фона на отмъщение, злото и мрачните тайни. Но историята ми беше твърде скучна и изобщо не ме грабна да погледна през очите на героите и да разбера истината от цялото разследване.
Прекрасно попадение! Уникална атмосфера, изключително готин начин на водене на повествованието... абе накратко — не съжалявам, че заложих на тази книга, понеже алтернативата беше новият Несбьо (и до него ще стигна, спокойно 😂). Чудесен, жив, плавно леещ се превод на Ева Кънева... но това вече не ме изненадва :) Изненада е само защо името ѝ така и не се появява сред наградените за Преводач на годината, защото не виждам друг, който да го заслужава повече 🌞🌞🌞
3,5 stjerner. Spennende bok, syntes jeg, men er litt skuffet over slutten. Ikke over handlingen, i og for seg, men skulle ønske den hadde vært skildret litt bredere og fyldigere.
Żeby tak umieć zarówno w książki dla dzieci jak i kryminały … dla mnie naprawdę zacny powrót do dobrego norweskiego Noir kryminału ( noże może tego Noir tak dużo nie ma w tym przypadku), ale wszystko tu pasuje. A czyta się jak dobry scenariusz, no i ten wątek podcastowy 😍
Lier Horst a Fjell prinášajú skvelú zápletku, napätie, spletitý dej a fascinujúce postavy. Výborne vykreslené prostredie vidieka, autentické zobrazenie vyšetrovacích metód a na pozadí pomsta, zlo i temné tajomstvá.
Bývalý vojak a bývalý policajný študent Markus Heger vyšetruje staré aj nové kriminálne prípady z podcastového štúdia v zadnej časti svojho karavanu. Výkrik, ktorý nikto nepočul mal byť seriál o sedemročnej Leah Forsbergovej, ktorá zmizla pred pätnástimi rokmi cestou do školy...
„Keď v nordaurdalskej škole zazvonilo na prvú hodinu, učiteľ ani deti nepovažovali za čudné, že v druhom rade pri okne nikto nesedí. Leah v piatok pred víkendom chýbala, lebo mala horúčku, a učiteľ poznamenal, že je zrejme ešte stále chorá. To, čo sa stalo potom, síce nehralo rolu pri jej zmiznutí, ale zato bolo rozhodujúce pre pátranie po nej: došlo k nedorozumeniu medzi učiteľom a kanceláriou školy. Zle sa pochopili, keď sa rozprávali o tom, kto má zavolať mame a spýtať sa jej, či je dievčatko ešte stále choré. Nezatelefonoval jej nikto.
Hoci sa Leahino telo nikdy nenašlo, jej otec bol odsúdený za vraždu a neskôr si vo väzení vzal život.
Forsberg je jedným z mála ľudí, ktorých v Nórsku odsúdili za vraždu, hoci sa nenašlo telo obete. V podstate pred oboma súdmi nepredstavili ani žiaden jednoznačne usvedčujúci dôkaz, len dlhý rad nepriamych dôkazov a svedeckú výpoveď kamaráta, ktorá napokon zavážila najviac. Keď nahrávam túto časť, delí nás len pár dní od výročia Forsbergovej dobrovoľnej smrti za múrmi väznice v Haldene. Mnohí ste reagovali na môj podcast...
Keď zmizne ďalšie dievča, Markus je opäť vtiahnutý do prípadu a informácie z dôveryhodného zdroja ho nútia pochybovať, či sa za mreže dostal ten správny človek. Medzitým sa mu stále vynárajú na povrch veci z minulosti, ktoré sa zúfalo snažil vytesniť. Z väzenia mu napíše jeho otec, s ktorým nebol v kontakte od tínedžerských čias, a požiada ho o stretnutie. Môže mu otec pomôcť vyriešiť prípad a dokážu napraviť svoj narušený vzťah?
Markus Heger je skvelá postava – veterán z Afganistanu, ktorý je synom snáď najhoršieho vraha v Nórsku. Teraz sa vozí v obytnej dodávke a nahráva populárny podcast Krimcast. Nie je to vyšetrovateľ, ani policajt, no robí dobrý podcast o kriminálnych záhadách a odtiaľ je blízko k pátraniu... Musím priznať, že spočiatku som sa s ním akosi nevedel stotožniť, nesadol mi a pri dobrých knihách to je nevyhnutnosť...no postupne sa to zmenilo, zapáčil sa mi, držal som mu palce. Pekné, ako autori zakomponovali do príbehu krimi podcast, ktorý je čoraz obľúbenejší nielen vo svete, ale aj na Slovensku. K tomu si pridajte ponurú a chladnú atmosféru, hmlisté počasie, kde sa o pár metrov môže skrývať zlo... musíte byť stále v strehu. Je to pútavé, miestami nepredvídateľné, dostanete sa do slepých uličiek.
"Noor ja hakkamist täis ajakirjanik Mathilde Wold leiab internetist taskuhäälingu "Krimihääling", mida teeb amatöörraadioajakirjanik Markus Heger. Kurva ja omamoodi hukatusliku saatusega mees on oma noores elus kogenud nii korrakaitsja sinisilmset iha kaitsta ühiskonda kurjuse eest, kui ka sõduri rasket leiba kaugel maal relvapära eest hoidudes. Mathilde on sisse võetud mehe tegumoest ja oskusest lugusid rääkida. Oma taskuhäälingu uue hooaja osadest on Markus salvestanud vaid ühe - "Karje, mida keegi ei kuulnud". Selles osas tutvustab Markus maailmale 7-aastase Leah Forsbergi kadumise lugu ja tema isa süüdimõistmise saagat. Küll aga on kogu loo lõpus puänt - Markus lubab, et räägib maailmale, kes tegelikult tüdruku röövis ja tõestab tema isa süütust. Siis saabub aga eetrivaikus. Mathilde üritab Markusega kontakti saada, ning lõpuks saab temalt põikleva vastuse, et kunagi tulevikus räägivad nad asjast lähemalt. Kui loetud päevad peale nende kõnet kuuleb Markus raadiost, et leitud on noore ajakirjaniku Mathilde Woldi surnukeha tunneb ta end põhjusega üüratu sitapeana. Andes järele oma süümepiinadele otsustab Markus Heger, et uurib Mathilde surma põhjuseid. Talle ei tule üllatusena, et noor ajakirjanik asus uurima tema poolt välja reklaamitud uusi asitõendeid Leah Forsbergi juhtumiga seoses. Olles veendunud,et Mathilde jõudis tõele liiga lähedale on Markuse elus nüüd uus missioon - leida Mathilde Woldi tapja ja seeläbi rääkida tõde unustustehõlma vajunud väikese tüdruku kurvast saatusest." Markus Hegeri näol on tegu omamoodi kurva saatuse rüütliga. Temast oleks kasvanud välja suurepärane politseinik, kui ta poleks kaotanud enesevalitsust ja peaaegu tapnud perevägivallatsejast meest. Temast oleks saanud suurepärane sõdur, kui ta poleks käsku eirates järgnenud appi karjuvale naisele Afganistanis vaid selleks, et läbi turuplatsi temani jõudes leida tema hingevaakuv aumõrva ohvriks langenud keha. Nüüd on Markus Heger ema surma leinav mees, kes peab silmitsi seisma teadmisega, et tal tuleb ikkagi tegemist teha mehega, kes talle elu andis - oma kurikuulsast narkodiilerist isaga, kes kannab karistust topeltmõrva eest. Markus on võimekas ja julge mees. Aga ta on sama katki, kui pulmapeol jalge alla tallatud portselanserviis. Tema suurimaks vaaenlaseks on tema ise ja tal puudub igaugune sisemine soov hingehaavu ravida ... või nii ta arvas enne, kui oma hooletusest tõukas noore naise tema surma rüppe. Nüüd on mees valmis oma vigu parandama ja patte lunastama asuma. Ta teeb seda samapalju enda, kui noore naikse jaoks, kes õpetas talle, et ta võib elada. Markus Heger on saanud uue lahingülesande - selle andis talle elu. Tal on uus relv - mikrofon. Ja tal ei ole plaaniski peatuda!
Ян-Ерик Фиел и Йорн Лиер Хорщ са непознати за българските любители на скандинавските трилъри автори. „Писъкът” е първата книга, която изд.ЕМАС издават у нас и първа от поредицата на норвежкия тандем за Маркюс Хедер –бивш военен, бивш полицай и настоящ водещ на популярен в интернет криминален подкаст.
Разбира се, както се очаква от типичен скандинавски трилър, авторите ни запознават и с бекграунда на Маркюс. Научаваме не само детайли за неговото детство и травматични събития от неговото минало, но и подробности за настоящия му живот. Наскоро загубил майка си, той се занимава с ремонта на апартамента ѝ, когато с него се свързва журналистка от малко градче, където преди 15 години е изчезнало малко момиче, което никога не бива открито – нито живо, нито мъртво. Предполагаемият убиец е открит набързо, осъден и издъхнал в затвора. Повод за обаждането на напористата журналистка е стар епизод от подкаста на Маркюс, посветен на мистериозно изчезналото момиче и твърденията ѝ, че има някакви идеи по случая. Маркюс я отсвирва набързо, защото не му се занимава с нея и със стари случаи, по които едва ли ще има някакво развитие. Точно тогава обаче се случва нещо непредвидено – младата журналистка също изчезва...
От една страна книгата ми хареса и ще дам шанс на следващите от поредицата, но от друга стилът ми се стори малко спънат, действието вървеше малко мудно. Нямаше онзи силен заряд, точно силният „трилър” елемент, желанието да четеш на един дъх, познат ни от другите скандинавци.
Общо взето е приятен трилър, който ще се хареса на любителите на разследвания, тип „студени досиета”. Крайната ми оценка е 3,5*
Boka kjennes urealistisk, feks ved at hovedpersonen skal navngi flere vitner og at disse vitnene skal utgi sensitive opplysninger om navngitte personer i en podcast. Dette strider mot alle presseetiske vurderinger jeg har hørt i ulike seriøse podcaster om krimsaker tidligere. Derfor fremstår det urealistisk og useriøst. Synes også det er mange halvferdige og uengasjerende biroller. Flere sidespor som kjennes unødvendige, og som etter min mening ikke tilfører noe særlig til historien. Språket treffer heller ikke meg. Jeg forstår tvisten med at man får informasjon gjennom en podcast, men synes likevel det blir mer overforklarende og urealistisk enn engasjerende. Opplever også at det er forsøk på dramatiske avslutninger på kapitler, og flere «cliffhangers». Også disse oppleves for meg som overdramatiske og urealistiske. Det treffer rett og slett ikke meg.
Ang. slutten: Det er i og for seg en plot twist her, likevel opplever jeg den som forutsigbar og lite gjennomført. I tillegg synes jeg selve avsløringen igjen er useriøs og urealistisk. Kjenner ikke at jeg blir dratt med i handlingen, ender mer opp med å irritere meg over at det kjennes lite troverdig.
Vil legge til at jeg har lest hele Wisting-serien til Horst, og Blix/Ramm-serien av Horst og Enger. Begge disse seriene liker jeg godt. Hadde høye forventninger til denne serien også, men den traff dessverre ikke meg. Håper likevel den engasjerer andre!
This entire review has been hidden because of spoilers.
„Писъкът“ на „двама от най-обичаните норвежки криминални автори“ (според задната корица), Йорн Лиер Хорц и Ян-Ерик Фиел, е едва втората скандинавска книга, която хващам (след „Кестеновия човек“ на Свайструп). Това просто не е жанр, който ми е любопитен, затова обикновено без проблем го заобикалям. Е, очевидно невинаги.
За историята: От епизодите на новия сезон на своя подкаст Маркюс Хегер е записал само един – „Писъкът, който никой не чу“. В него той запознава света с изчезването на 7-годишната Леа Фошберг и историята за осъждането на баща ѝ за това престъпление. В края обаче има обрат: Маркюс обещава да разкаже кой наистина е отвлякъл момичето и да докаже невинността на бащата.
Моите впечатления: Обикновено тези книги започват с напрежение, което веднага буди интереса на читателя, но „Писъкът“ не е от тях. Първите стотина страници от общо 330 ни запознават с героите без никакво бързане и без никаква динамика. Едва след средата историята започва да се развива по отношение на предположенията за виновен по случая „Леа“.
Като цяло норвежката градска среда, автентичните методи на разследване и фонът от отмъщение и мрачни тайни са добре изобразени. Въпреки това историята ми беше твърде скучна и изобщо не ме грабна да погледна през очите на героите или да пожелая да разбера истината от разследването.
Moj prvy Horst. Zacinam od konca :D Trosku ma sklamalo, ze nevysiel moj prvotny pocit ako sa moze tato seria vyvijat co sa tyka hlavnych postav ale co uz. Matilde mala podla mna potencial a bavilo by ma spojenie s Hegerom. Tak som zvedava ci z neho bude nadalej vlk samotar...Dej bol rychly a svizny, nebolo vela hluchych miest akurat na konci som sa uz nejak stratila a nevedela sa zorientovat kto je vlastne vrah...Moj tip nevysiel takze autor si to vystaval velmi dobre, ked staru milovnicku severskeho krimi dokazal dobehnut...
Horsti krimilugusid olen lugenud varemgi, see raamat on kahe autori koostöö. Päevalehest lugesin, et kui Horst on oma kirjutamisstiililt asjalik ja kaine, siis Fjell lisab juurde vaimukuse ja huumori. Seda vaimukust ja huumorit oleksin küll tahtnud siit leida. Lugu ise keerleb krimitaskuhäälingu ümber, kusjuures on see mul juba kolmas krimiraamat, milles taskuhäälingu tegija peategelasena figureerib. Ja kolmandale kohale ma nende seast selle paigutaksin ka. Muidu kerge ja hea lugemine.
Horstovu tvorbu poznám, aj diela ktoré vznikli spoluprácou Horsta s Engerom. Preto som bol zvedavý na spojenie Horsta s Fjellom. Myslím si, že sa im to podarilo a sadli si. Dej je uvedený v popise knihy. Vývoj deja, stupňovanie napätia, postupné odkrývanie minulosti, otváranie starých rán a neraz aj klamlivé zavedenie čitateľa na nesprávneho páchateľa bolo perfektné. Dúfam, že sa čoskoro dočkám nejakého pokračovania série.
Aeglase algusega tegeleb see lugu "true crime" taskuhäälinguga, vana juhtumiga, ja peategelase varasema traumaga. Aga siis! Millised pöörded! Ja "red herring"ud! Lõpu poole oli mul kolm kahtlusalust ja poleks kunagi ära arvanud, kuidas asi päriselt läks. Väga põnev, soovitan ja juba ootan järgmist osa! Aitäh, Eesti Raamat, selle lugemiselamuse eest.
Mlada novinarka, na godišnjicu ubistva jedne devojčice (mada telo nikad nije pronađeno), pokušava da baci novo svetlo na taj stari slučaj. Kontaktiraće i podkastera, čije se emisije uvek bave zanimljivim slučajevima koje potresaju zemlju. Da li će novi pogled na slučaj doneti neki pomak? ok triler.