čítanie-turbulentný zážitok, prinieslo fúru nových vedomostí o prerodoch, prevlekoch a deľbách moci v dôležitom čase krajinky z perspektívy amerického konzula. tú perspektívu som doposiaľ nepoznala. čítanie pohľadu Paula Hackera mi navyše pripomenulo, že som politiku krajinky začala ako tak vnímať približne v čase, keď sme pokladníčku 5.A volali Brigita Schmognerová. kniha mi tak pomohla lepšie sa zorientovať v spoločenských dejoch ranného vývinu Táni eS, podnietila nachádzanie a vytváranie paralel v politických praktikách husáka, mečiara a ehm.. róberta fica a tiež mi ukázala ako sa rozumnejšie pýtať v otázke rozpadu československa. na záver veľké fuj kňažkovi, ktorého rok 2014 by ospravedlnila v mojich očiach iba kombinácia retrográdnej amnézie, absencie sebareflexie a straty sluchu. ale už pokojne vešiam fialové gule na vetvičky a od roku 2015 kým zarežem trikrát gúglim...