Románové prvotiny legendárnej francúzskej spisovateľky mali vo svojom období obrovský úspech a je fajn, že vyšli opäť v novom vydaní. Sú to príbehy o láske, vášni, náklonnosti, ale aj nude a zvrátenosti...
V knihe Dobrý deň, smútok sledujeme príbeh 17-ročnej povrchnej a egoistickej študentky Cécile, ktorá trávi prázdniny so svojím prelietavým otcom Raymondom a jeho priateľkou Elsou. Už pätnásť rokov bol vdovcom a ženy menil skoro každý polrok. Všetko vyzeralo v pohode, leto plynulo, no problém nastáva, keď otec oznámi, že za nimi príde Anne Larsenová. Ich dávna rodinná priateľka, ku ktorej Cécile pociťovala obdiv...
„Vo svojich štyridsiatich dvoch rokoch to bola žena veľmi zvodná, veľmi pestovaná, s peknou, hrdou, unavenou a ľahostajnou tvárou. Všetko na nej hovorilo o pevnej vôli, o pokoji srdca, ktorý pôsobil stiesňujúco,“ popisuje ju Cécile.
Dobrý deň, smútok je príbeh o ľudskej ľahostajnosti, ktorá dokáže ublížiť najmä nevinným ľuďom. Cécile chce zvrátiť vzťah jej otca s inteligentnou Anne, a tak zmanipuluje okolie, až sa ich vzťah dostane k bolestivému a dramatickému koncu. Saganová výborne vystihla postavy, najmä ich prostoduchosť, plytkosť, prelietavosť, intrigánsku povahu. Neponúka len dobré, či zlé postavy, čierne alebo biele, ale skutočne komplexné, ako v reálnom živote. Zdanlivo jednoduchý príbeh však dokázala literárne spracovať naozaj na úrovni, a to mala v čase jeho písania len 19 rokov.
Akýsi úsmev z roku 1956 je príbeh krátkeho ľúbostného pomeru mladej intelektuálky Dominique, vnímavého a citlivého dievčaťa komplikovaného intelektuálskeho typu so starším ženatým mužom Lucom. To, čo je pre obidvoch spočiatku len nezáväzný flirt, sa postupne stáva mení na hlboké city. No ani jeden si ich nechce otvorene priznať.
Príbeh vás síce zavedie do čarovného Paríža, no autorka sa sústredila najmä na vzťah dvojice – starší, ženatý muž a mladá študentka Sorbonny v polovici 50.rokov 20.storočia. Ide o veľmi jednoduchý, niekto by povedal až banálny príbeh, ktorému však Saganová dokázala vdýchnuť ducha doby; pocítite sympatie s Dominiqou a to aj napriek jej častej pasivite a egocentrizmu. Vo vzduchu cítiť vtedajší existencializmus a v texte vycibrenosť i zručnosť mladučkej autorky.