V rozohranej partii medzi Erichom a Lesiou pravda zmietla všetky figúrky zo šachovnice. Žiadne dohody už neplatia – zostali len dvaja hráči a ani jeden nie je ochotný ustúpiť. Puto medzi nimi je krehké, poznačené zradou a klamstvami a ani Nora ešte nepovedala posledné slovo. Obaja sa musia rozhodnúť, čo sú ochotní obetovať pre spoločnú budúcnosť. Koľko temnoty človek unesie, kým ho nenávratne zmení?
Adam Farkaš, viceprezident klubu Mesační jazdci, vie, že láska v jeho svete predstavuje zbraň v rukách nepriateľa. Napriek tomu sa oženil s Júliou a teraz je jeho manželka v ohrození. Aby ju ochránil, berie spravodlivosť do vlastných rúk a pátranie po odpovediach ho privádza k Erichovi.
Ericha a Adama spája spoločný cieľ, zatiaľ čo Lesiu a Júliu zväzuje neobvyklé priateľstvo. Rozhodnutie mužov ochrániť svoje partnerky bude v tejto hre rovnako dôležité ako odhodlanie žien nenechať sa zlomiť. Kto bude nakoniec určovať pravidlá?
Pravidlá hry sú pokračovaním knihy Bez pravidiel a zároveň voľným pokračovaním autorkinej debutovej série Na úteku.
Pravidlá hry sú knižným pokračovaním Bez pravidiel. Neoficiálne by som túto knihu označila aj ako pokračovanie príbehu z dilógie Na love. Pri tom pomere obsahu je to možno viac pokračovanie príbehu Adama a Júlie než Ericha a Lesie. Viem, že nie každému sadlo toto spojenie príbehov, ale mne sa veľmi páčilo na čo všetko chcela autorka vďaka postavám poukázať. Teda, aspoň čo ja som navnímala. Každopádne, každá postava dostala svoj priestor, svoju bolesť, svoje trápenie.
Pravidlá hry sa mi páčili omnoho viac ako predošlá časť. Aj keď mi Lesia v prvej časti nesadla, teraz som si ju obľúbila. Lesia nám ukázala, aký je dôležitý výber. Koho, čo si vybrať? Lásku? Život? Bola tak sakramentsky silná a odvážna. Erich. Ako som ho mala rada, tak potom už nie. Ani jeho autorka nešetrila. Aj on si musel vybrať. A aj si vybral, ale bude to stačiť? Júlia, ach Júlia. Vďaka Júlii si uvedomíte/pripomeniete, že s milovanou osobou sa treba lúčiť s láskou a v mieri. Že slová vedia veľmi zraniť, ale aj liečiť. Že ak by nemala Júlia Lesiu a Lesia Júliu neboli by také silné. Že ženy majú a musia držať spolu! Podporovať sa! Čerpať silu jedna z druhej. Byť tu jedna pre druhú. A Adam? Vlk? Preukázal veľké odhodlanie a obetu. Obetu svojej duše, seba samého za rodinu.
Aj keď prvých sto strán bolo všelijakých, zvyšok príbehu som si užila. Nie je to romantika. Sú to emócie, slzy, znechutenie, hnev a strach. Je to život. Život nie je rozprávka a o tom autorka písala.
*Určite odporúčam prečítať aj poznámku autorky na záver. A dilógiu Na love, ktorá rozpráva príbeh Adama a Júlie.
Kto čítal prvý diel Bez pravidiel, určite túto knihu netrpezlivo očakával. Lebo ten koniec bol 🤯 – úplne šialený a otvorený tak, že sa nedalo nechať to "len tak"(to sa mi teda fakt podarilo napísať...🤣🤔) A Pravidlá hry nás prenesú presne tam, kde nás Miška nechala v napätí stáť – s otvorenými ústami a očami 🤯😳a miliónom otázok.❔️❔️
Pokračovanie nám prináša nielen rozuzlenie príbehu Ericha a Lesie (ja som bola s koncom spokojná a snáď bude ďalšie pokračovanie🤭😇), ale zároveň nás hlbšie vťahuje do osudov ďalších postáv, ktoré som spomínala už v predošlej recenzii – Júlie a Adama. A teda, čakala som, že budú súčasťou deja, ale to, ako veľmi sa ich príbeh prelína s hlavnou dejovou líniou, ma prekvapilo.
Bola som veľmi zvedavá, ako sa vzťah Lesie a Ericha vyvinie po tom, čo sa na konci prvého dielu prevalilo 😱, a ešte viac ma zaujímalo, ako do toho zapadnú Júlia s Adamom. A teda...! Nebola to žiadna nevinná epizódka na pozadí, ale plnohodnotná linka, ktorá miestami zatienila aj ten pôvodný príbeh. No nebojte sa – neubralo to čitateľskom zážitku. ✍️📖
Ich osudy žiaľ nespojila žiadna párty ani príjemná udalosť, ale neskutočná dráma😔, ktorá otriasla všetkými – postavami aj čitateľmi (mnou teda určite). Rôzne pocity – strach, nenávisť, dojatie, zhnusenie – to všetko a ešte viac som prežívala spolu s nimi. Niektoré momenty ma doslova paralyzovali a nútili knihu zatvoriť, nadýchnuť sa… a hneď pokračovať📚💥.
Miška opäť ukázala, že jej silnou stránkou nie sú len vzťahy, ale najmä budovanie napätia a realistické vykreslenie ľudskej psychiky. Sila priateľstva, súdržnosť, tragédia, ktorá spojila hlavné ženské hrdinky, a pokus o záchranu, ktorý zas stmelil mužské postavy – to všetko vytvára príbeh, na ktorý len tak nezabudnete.
Ak ste si mysleli, že prvý diel a séria Na úteku boli emočná jazda, pripravte sa – Pravidlá hry idú ešte ďalej. Slzám sa nevyhnete.
Musím povedať, že už dlho som sa nebála pustiť do nejakej knihy tak ako do tejto. Nielen, že Bez pravidiel malo otvorený koniec, ale Miška mala na Pravidlá hry niekoľko narážok, podľa ktorých som očakávala, že nie všetko skončí tak, ako by som chcela (naozaj som mala v hlave niekoľko ,,hororových" scenárov, ktoré si pre nás mohla pripraviť). Ako to nakoniec dopadlo?
Zo začiatku sa príbeh niesol v duchu, ktorý nastolila jednotka... a zrazu bum, z erotického románu sme prešli do kriminálky, v ktorej nás Miška absolútne nešetrila. Boli tu momenty, kedy mi pri čítaní tiekli slzy a bolelo ma pri srdci, inokedy som zasa mala chuť nadávať a vyhodiť knihu von oknom. Ešte nejaký čas po dočítaní som nevedela, čo so sebou a musela som na knihu myslieť. Bola kniha napísaná skvelo? Áno! (Aj keď mám trochu problém použiť slovo ,,skvelý/úžasný" v spojitosti s témami, ktoré sa tu riešili). Mala som z niektorých vecí rozporuplné pocity? Tiež áno!
Keď Miška po prvýkrát povedala, že v príbehu sa objavia aj Adam s Júliou, potešila som sa, keďže sú to moji obľúbenci. Počas čítania som to však niekoľkokrát ,,oľutovala" a priala by som si, aby im Miška dala ,,pokoj" (vo všeobecnosti nemám veľmi rada, keď vyjde ďalší príbeh o postavách, ktoré už dostali svoj ,,šťastný koniec", pretože mi je jasné, že sa musí niečo pokaziť). Zároveň ale rozumiem, prečo si Miška vybrala práve ich.
Myslela som si, že budú vedľajšími postavami, no v skutočnosti by som povedala, že Pravidlá hry boli skôr pokračovaním ich príbehu, nie príbehu Lesie a Ericha. Erich ma v istom momente sklamal a s tým sa u mňa stratilo aj určité čaro ich vzťahu, ktoré som v jednotke zbožňovala (bolo mi to ľúto, ale jednoducho som si nevedela pomôcť). Zato Júlia a Adam mi len opätovne potvrdili, prečo ich tak milujem.
Lesia a Júlia boli z podobného cesta, obe mali podrezaný jazyk, bláznivú povahu, špecifický zmysel pre humor a ako ukázali, aj obrovskú vnútornú silu. V ťažkých časoch si boli veľkou oporou a vytvorilo sa medzi nimi hlboké puto.
Mne osobne prechod od erotického románu k povedzme kriminálke nevadil, mám rada spojenie romantiky a určitých akčných scén. Viaceré momenty boli drsné, kruté, surové, bolestivé, jednoducho emočne nabité a ja som Mišku neznášala za to, že nám to robí. Zároveň sem dokázala zakomponovať aj svoj povestný humor a tým určité situácie odľahčiť. Hoci by som si priala, aby sa určité veci nestali alebo sa stali inak, Miške sa nedá uprieť, že nám dopriala ďalšie kvalitné čítanie.
4,5* Jeden z dôvodov prečo mám rada autorkine knihy je to, že ich témami a ich spracovaním tne do živého. Pri čítaní si prejdete celou škálou emócií od smiechu a radosti cez hnev a beznádej až po smútok a slzy. Čítanie jej príbehov bolí. Emočne. A táto kniha teda bolela. Rozmýšľam, že či nebudem masochistka keď sa tak rada týram čítaním. Ale aj napriek tej bolesti tie príbehy stoja za to. Ide o naozaj silné príbehy a nájdete v nich množstvo krásnych a silných myšlienok.
.Stojí láska za príkoria, ktoré so sebou prináša? Dva páry, jeden príbeh. Erich s Lesiou rozohrali hru bez pravidiel. Každý do nej išiel z vlastným cieľom. On ju chcel získať a ona mu neplánovala nikdy podľahnúť. Lenže sa tak stalo. Pravda, ktorá vyplávala navrch však všetko zmenila. Ako to teraz s nimi bude? To čo medzi sebou mali ostalo krehké a narušené zradou a klamstvami. Musia sa teda rozhodnúť či chcú bojovať o spoločnú budúcnosť a čo jej sú ochotní obetovať. A ani tretia strana z trojuholníka neostáva byť ticho a nepovedala tak ešte posledné slovo. Vzťah Adama a Júlie si prešiel mnohými prekážkami kým našli svoje šťastie. Teraz však hrozí, že bude znova ohrozené. Po rokoch sa objavuje osoba, ktorú si obaja znepriatelili. Júlia zmizne a Adam prevráti aj celý svet, len preto aby ju zachránil. Jeho pátranie ho dovedie až k Erichovi. Zmizla totižto aj Lesia a všetko nasvedčuje tomu, že ich má jedna a tá istá osoba. Každú však uniesla z iných dôvodov. Vznikajú tak nečakané spojenectvá. Na jednej strane Adam s Erichom, ktorí sa snažia nájsť svoje partnerky a na druhej Júlia s Lesiou, ktoré v tejto situácií nachádzajú oporu jedna v druhej. Ako to celé dopadne? A zvládnu to oba vzťahy? Alebo sa zmenia?
Na autorkiných knihách sa mi páči to, že sú istým spôsobom prepojené a že sa vždy v príbehu mihnú postavy z iných kníh. Tentoraz sa to autorka rozhodla zobrať na novú úroveň a prepojiť jej dve série ešte viac. Predstavte si to ako keď sa jednotlivé marvelovky spoja do veľkej tímovky. Pravidlá hry sú pokračovaním knihy Bez pravidiel a zároveň pokračovaním prvej autorkine duológie Na úteku + Na love. Teda bolo jasné, že kým sa pustím do tejto knihy, tak si prečítam prvú sériu. Tu mám za sebou a tak som sa mohla pustiť do Pravidiel hry. Nevedela som čo čakať, resp. vedela som čo chcem aby som dostala ale vôbec som netušila akoby mohla autorka spojiť príbehy týchto dvoch dvojíc. Ako budú teda ich príbehy pokračovať?
Ešte predtým než som sa do knihy pustila sa ku mne dostali názory rôzneho druhu. Niektorí boli nadšení, iní zase sklamaní. Chápem, že nie každému môže vyhovovať smer, ktorým autorka posunula príbeh. Asi väčšina z nás čakala pokračovanie erotickej romance v takom duchu ako bolo Bez pravidiel. Áno, priznávam, že aj ja som čakala niečo podobného a teda smer, ktorým sa kniha vydala krátko po začiatku ma tak trochu prekvapil. Nečakala som to. Svoje dôvody však autorka vysvetlila na konci knihy a ja som pochopila prečo spravila to čo spravila. Dalo to však knihe a príbehu úplne nový rozmer. Z erotického románu sa tak po pár stranách stalo niečo iného. Bola to dráma, bol to triller, bol to príbeh dvoch vzťahov a ich sily. Nie každý vzťah vydrží všetko čomu je vystavený a niekedy naši hrdinovia neskončia spolu, aj keď to veľmi chceme.
Páčilo sa mi ako autorka v Adamovi a Júlii a Erichovi s Lesiou vytvorila dve diametrálne odlišné dvojice. Aj keď vzťahy oboch možno začali rovnako. Neverou. Každá z dvojíc sa k nej však postavila inak. Kým Adam s Júliou s ňou bojovali, trápilo ich to čo robili a jej dôsledkom postavili čelom a prijali ich. Nevera Ericha a Lesie mala úplne iný nádych. Tí dvaja vedeli čo robili. Hrali hru bez pravidiel. Oni dvaja sa dôsledkom toho čo urobili a z akých dôvodov musia ešte len postaviť. A vyrovnať sa s tým. Sú ale takí silný aby to zvládli?
Aj keď teda ich vzťahy majú možno spoločného menovateľa, sú úplne iné. Vzťah Ericha a Lesie bol iný ako ten Adamov a Juliin. Adam by pre svoju rodinu zabíjal. Erich tvrdil, že si vybral Lesiu ale bolo to naozaj tak? Vo chvíľach kedy mal pátrať po nej, prevracať celý svet hore nohami kvôli nej či byť pri nej tak tam proste len sedel a čakal. Tá jeho nečinnosť a neochota postaviť sa pravde ma štvala. Čakala som od neho viac. Skôr ako o ich vzťah bojoval so stratou predstáv o svojom svete, o ľuďoch, ktorých poznal a ktorým veril. On a Adam boli diametrálne odlišný. Adam bol Adamom. Občas som bola v šoku kam je až ochotný zájsť, čo všetko je ochotný urobiť. Niektoré veci mi tak neboli po chuti, ale on už bol proste taký. Nad tým čo urobil, však nemávol len tak rukou, ale bude si to niesť so sebou už po celý život.
Dosť o mužských postavách. Teraz o tých ženských. Pretože práve o ženskej sile, súdržnosti, spolupatričnosti a odvahe nevzdávať sa a bojovať je tento príbeh. Júlia s Lesiou boli síce rozdielne ale obe mali podrezaný jazyk, tvrdohlavú povahu a obrovskú vnútornú silu. A to ich spojilo. V tej malej a chladnej miestnosti sa spoznali a vzniklo medzi nimi silné puto a priateľstvo. Jedna druhej boli oporou a nedovolili si to vzdať. Lesia aj keď Júliu nepoznala, bojovala za ňu, za ne.
Zo začiatku ma možno štvalo to akým smerom sa príbeh uberá , že to nie je len o Lesii a Erichovi a o tom sexuálnom napätí medzi nimi. A to žáner erotických romancí nečítam, tak neviem čo som chcela z neho ďalšiu dávku. Možno preto, že autorka to dokáže napísať naozaj reálne, nič neprikrášľuje a neidealizuje. Svojím knihám a príbehom nedáva také konce akoby chceli čitatelia, ale také ako potrebujú. Možno nie vždy ružové a krásne, ale skutočné a reálne. Koniec má zamrzel pri oboch dvojiciach. Pri každej iným spôsobom. Kým láska Adama a Júlie bola silná, tá medzi Etichom a Lesiu bohužiaľ nie. Mrzelo ma to za oboch, aj keď teda musím povedať, že Erich si nezaslúžil takú ženu ako je Lesia. Niekedy však láska a vášeň nestačia a nie sú riešením na všetko. Nemôžeme vždy čakať slnkom zaliaty happyend, kde sa všetci pochutnajú šťastní za ruky a odídu do západu slnka. Život je bohužiaľ niekedy krutý a smutný.
Joj, nečakala som, že sa tak rozpíšem, ale pri Miškiných knihách, to už asi tak mám. Začnem písať a skončím až keď to zo seba všetko dostanem. Pravidlá hry nemusia sadnúť každému. Áno, sú iné ako Bez pravidiel, ale určite stoja za prečítanie. Namiesto erotickej romance, v ktorej hrdinovia so seba strhávajú šaty a majú väčšiu výdrž ako zajačik duracell, sme dostali príbeh, ktorý je niečím oveľa väčším. Je to dráma, je to triller, je to život. Bolo to temnejšie, surovejšie, plné napätia, akcie či nervy vypätých momentov. Ale zároveň je to príbeh o sile lásky, priateľstva, rodiny, našej vlastnej sile a odvahe ale aj príbeh o nenávisti, hneve, trápení, zrade. Proste o živote.
"Život je ťažký. Je toľko bojov, ktorým musíme čeliť. Prečo by sme mali bojovať ešte aj medzi sebou?"
Toto bolo...čo to bolo?! Ja som z tejto knihy úplne v riti.Toto so mnou dokáže spraviť len Miška( a čuduješ sa zakaždým, že máš svoju poličku)! Veľmi som bola zvedavá, ako bude pokračovať príbeh nášho milostného trojuholníka a ako sa do príbehu dostane Adam a Júlia. Ale takéto riešenie som vôbec nečakala!!! Vauu...
"Oklamali ma. Ja som mal dohodu s Norou. Nora sa dohodla s Lesiou."
Začnem s Norou...pýtam sa: čo si čakala cica?! Dáš manželovi na zlatom podnose milenku a ešte ty si urazená a nechápeš, ako sa do nej mohol zamilovať, keď ty si ako Miss ľadová socha?! Pche, vôbec som ju nevedela pochopiť, ani s ňou súcitiť. Podľa mňa, keď niečo nefunguje, netreba to siliť! Väčšinou si veci/osoby začneme vážiť, keď už ich stratíme, toto je smutná realita.
"Ohrdnutá žena je nebezpečná."
Ako sa Nora vyrovná s faktom, že ju Erich opustil kvôli milenke? A čo na to Lesia? Vyhovovalo jej byť tou druhou, alebo je šťastná, že už ho môže mať len pre seba?
Ericha a Lesiu by som prirovnala k dvom tínedžerom, ktorý nevedia čo od života skutočne chcú. Erich sa dostal medzi dve ženy, ktoré ho zradili a predsa sa nevedel rozhodnúť, ktorú chce. Manželku? S ktorou ho spája viac rokov, alebo milenku, ktorá v ňom zobudila takú vášeň, ktorú v živote nezažil a neveril, že ju je schopný zažiť? Ako sa Erich rozhodne? Neváhal s rozhodnutím dlho?
"Toto je najväčšia chyba v ich hre. Že mi dali Lesiu. Že nám dali jedna druhú."
A na "scénu" príde Adam s Júliou. Veľmi som sa potešila, keď som mohla vidieť, ako ich príbeh pokračuje. Lenže, keď ich minulosť dobehne, ich šťastná bublinka praskne. Najväčšiu facku od života dostaneme, keď ju nečakáme. Keď sa Adam dozvie, že jeho rodina je v ohrození, chce spraviť všetko aby ich ochránil. Lenže už je neskoro.... Júlia zmizne bez stopy.....
Kto sa im chce pomstiť? A prečo uniesli práve Júliu? Ako sa do tejto špinavej hry dostane aj Lesia, ktorú tiež uniesli a je uväznená spolu s Júliou?
"Zakričím na svet tam vonku. Na svet, ktorý už nevidím. Na svet, ktorý ma nepočuje."
Začína sa boj o život, Erich sa spojí s Adamom a začnú pátrať na vlastnú päsť. Nájdu svoje ženy?
Zlomilo sa mi srdce, plakala som kvôli tomu, čo všetko museli tie dve zažiť. Zobudiť sa v tmavej miestnosti, pripútané, nič netušiac čo sa deje okolo nich. Znásilnenie, týranie, neľudské zaobchádzanie...
"Konáre sú zlomené, ale korene sú pevné, kmeň je hrubý."
Je to príbeh o sile. O sile lásky a nenávisti, priateľstva a zrady, tiež o sile rodiny a priateľstva, ale hlavne o sile, ktorá je v každom z nás. Nájsť v sebe silu, keď všetko vyzerá že naša cesta na tomto svete skončila, je najťažšia vec! Vtedy sa ukáže, akým sme človekom! Júlia a Lesia našli svoju silu a našli aj silu priateľstva. Zo všetkých síl sa snažili prežiť, obetovať sa kvôli tej druhej, keď bolo treba. Toto je tá sila, ktorá ukáže, kto má aké dobré srdce!
Podarí sa Adamovi zachrániť Júliu a Lesiu? Aká je cena ich slobody? Dá sa cez takú traumu prejsť? Kto zostane s Erichom? A kto vlastne stojí za ich únosom?
"Keď niekoho ľúbiš, ľúbiš ho so všetkým - s tým dobrým, aj zlým. Ľúbiš aj to, čo sa ti na ňom nepáči."
Len ťažko sa mi hľadajú slová na túto knihu, pretože aj dva týždne po dočítaní o nej stále silno premýšľam.
Po konci jednotky som bola zvedavá, ako chce z tamtej prekérnej situácie autorka vykorčuľovať a čo si ešte pre postavy pripravila. Rovnako tak ma zaujímalo, ako do celého príbehu zapadnú Adam a Júlia.
V podstate mám pocit akoby som väčšinu čítala len o Adamovi a Júlii, zatiaľ čo Erich s Lesiou šli do poriadneho úzadia. Ich príbeh podľa mňa mohol bohato skončiť stranou 84, aj to pridanou do prvej časti, a bola by som spokojná, pretože takto mi kniha nesadla.
Obdivujem Mišku a milujem jej schopnosť dať do každej svojej knihy číre a surové emócie. Ako dobré, tak aj tie zlé. To, čím si prešli obe hrdinky bolo náročné, takže bolo len jasné, že ich to zmenilo, no dobré, že v sebe dokázali nájsť oporu, hoci sa predtým nepoznali. Bohužiaľ, keď sa na to pozerám s odstupom, mám pocit, akoby medzi sebou mali ony viac chémie než hrdinovia z jednotky. A to... neviem či som čakala niečo také.
Ťažko sa mi vyjadrujú pocity z tejto knihy, pretože sa cítim... oklamaná? Išla som do toho s otvorenou mysľou, s očakávaním ďalšieho zamotávania a mnohých Lesiiných sarkastických pripomienok či horúcich chvíľ medzi Vlkom a Júliou (priznám sa, že tie ich deti boli to najlepšie, čo ma držalo počas čítania). Namiesto toho som však dostala niečo úplne iné, čo vo svojej podstate nebolo zlé, no nebolo to pre mňa.
Možno je problém vo mne. V tom, že som si ani po dočítaní jednotky nevytvorila vzťah k postavám, a teda logicky, že to v dvojke už viac nekliklo. Keď sa potom motorkári chopili vedenia, tušila som, kam to bude smerovať, a predsa som čítala ďalej. Ale! Po dlhej dobe si môžem pogratulovať, že som o jednom twiste vedela už od prvej scény s Júliou a Adamom, a teda keď sa to prevalilo, ja som nechápala, ako to nikomu nedošlo.
Ako sa vraví, všetci sme strojcami svojho šťastia a každý nakoniec dostane to, čo si zaslúži. Ja im odporúčam akurát tak terapiu a Julke s Adamom už pokoj. A asi aj predčasný dôchodok.
Nič to však nemení na fakte, že si od Mišky istotne prečítam aj ďalšie knihy, pretože je to pani svojho remesla, ktorá do príbehov vkladá všetko svoje čaro a dokáže človeka primäť, aby nad nimi premýšľal ešte dlho po dočítaní.
V poradí už 10. knižné dieťa našej Mišky, ktoré je pokračovaním knihy ~Bez pravidiel~ a zároveň aj dilógie ~Na úteku~ Autorka tieto dva príbehy prepojila, Lesiu a Júliu nenávratne spojila a vytvorila niečo, čo čitateľky budú milovať a nenávidieť zároveň. Štyria ľudia, dva vzťahy, jeden príbeh.
Začalo to, ako erotický román a pokračuje to ako… no, budete si musieť prečítať sami. Ale prezradím vám, že dostanete dávku napätia. Pripravte sa na surové emócie. Pripravte sa na beznádej a na rany, ktoré sa len tak nezahoja. Pripravte sa na život, neprikrášlený, taký, aký si ako čitateľky a fanúšičky tvorby kráľovnej (fekálneho humoru), Mišky Ries, zaslúžime!
Milujem ju za to, že čitateľkám prináša konce, aké potrebujú, nie aké chcú. Milujem ju za to, že dáva okúsiť život, aký naozaj je, nezromantizovaný, ale skutočný, obyčajný, bolestný, ťažký, tŕnistý, ale aj krásny, plný nádeje, vďaky, uvedomenia, lásky, oddanosti, silných pút a priateľstiev.
Ja viem, že nie každému bude po chuti smer, akým príbeh Miška posunula, téma, akú si vybrala a jej spracovanie. Pri pesničke “potlač Bobi” sama sebe neostala nič dlžná, ale niekto to za takéto zľahčovanie kľudne môže ofrflať. Ja ju práve preto milujem, že postavám svieti na cestu takýmito poznámkami, takým odľahčením, tak, ako svojou tvorbou svieti na cestu nám a dáva nám krásne čitateľské zážitky.
Milujem ťa, Miška. Za to, že si a, že píšeš srdcom, dušou a niekedy aj hrubým črevom. ❤️
Na pokračovanie knihy Bez pravidiel som sa veľmi tešila. Miška ukončila prvú časť veľmi napínavo.
Mala som očakávania. Jasné boli aj nejaké nápady ako by príbeh mohol pokračovať. Splnilo sa mi to? Ale kďeže🫢 Miška ma prekvapila, rozbila a rozsekala.
V úvode som bola zmätená hovorila som si kto je Adam a Júlia? Načo nové postavy? Bili sa vo mňe protichodné emócie. Na jednej strane láska, iskrenie a na druhej ,,dráma,,. Myslela som si, že to nijak raz nebude ladiť ach ako som sa len mýlila. Čo viem s istotou povedať, že som ma tento príbeh nebola nachystaná. Nebola som nachystaná na nápor emócií a na zlomené srdce.
Po úvode plnom otázok som sa postupne vžila do deja, pochopila súvislosti, dozvedela všetko podstatné, som svoj svoj názor zmenila a príbeh si maximálne užila.
Čakala som príbeh plný napätia, lásky, chémie, iskrenia, ženského hašterenia a dostala som príbeh, ktorý ma zranil, ktorý ma prinútil počas čítania zatvoriť oči a situáciu rozdýchať🥹 Bolo to zraňujúce, silné, emotívne‼️ Nečakané‼️
Príbeh o nás ženách o našej sile o tom, že keď spojíme naše sily dokážeme viac ako si myslíme. O podpore, súcite o životných situáciach ktoré nás zraňujú, formujú🥹 O rodine, láske, priateľstve.
V konečnom dôsledku som knihu spracovávala ešte pár dní po dočítaní a s istotou viem napísať, že je to jeden nezabudnuteľný príbeh na, ktorý nikdy nezabudnem.
Práve som dočítala túto knihu a veľmi ťažko sa mi hľadajú slová,kt.by som opísala svoje pocity a myšlienky z nej… veľa sa toho vo mne mieša… kniha bola fascinujúca svojim spôsobom a nevedela som sa od nej odtrhnúť… zároveň však bola tak veľmi zlá,surová,deštruktívna,že to ani neviem opísať… kvalitne som si pri nej porevala… Pustila som sa do knihy s víziou pokračovania vtipného erotického románu… no zmenilo sa to na boj o život… autorka veľmi hodnoverne opisovalo zúfalstvo,strach a bolesť hrdiniek… sama som mala pred očami tie záležitosťami,kt.boli obe vystavené… prežívali beznádej,ale zároveň vďaka silnému púti,kt.si vytvorili nádej,nie že všetko dobre dopadne,lebo tak to nedopadlo,ale nadej,že prežijú…
Veľmi som obdivovala väzby,kt.spajali ich kluby,že to bola rodina,nie len priatelia…
Ešte asi nejakú dobu bude vo mne doznievat tato kniha a venujem jej ešte nejednu myšlienku…
Ďakujem ti, Miška, že tento knižný svet robíš lepším a krajším miestom, pretože si. . Začnem asi tým, že tento príbeh ma zničil na viacerých úrovniach. Citovo ma doslova vyžmýkal, dosť som aj plakala (ja citlivka), a nakoniec ma dokázal poskladať späť. Rezonuje vo mne dodnes a ešte dlho bude. Miška totiž dokáže aj brutálne veci napísať s takým citom, že nakoniec nemáte pocit, že čítate niečo odporné a zvrátené. Preto ju veľmi obdivujem. . Na pokračovanie Bez pravidiel som sa nesmierne tešila. Začíname presne tam, kde sme v jednotke prestali a ono sa môže zdať, že sa vyvíja presne podľa túžob a predpokladov, avšak len do momentu, kým sa na scéne neobjaví Adam - Vlk a Júlia zo série Na úteku. Miška nám ponúka totálnu zmenu žánru a u mňa to teda fungovalo parádne. Najprv som bola veľmi rada, že sa ukázali, no postupne som skôr začala tŕpnuť, prečo sú práve v tomto príbehu a čo doň vnesú. Nechcem sa tu o tom rozpisovať, pretože by som zbytočne spoilerovala, ale jedno dodám: na konci tohto príbehu som sa len utvrdila v tom, že ich naďalej zbožňujem. Plakala som kvôli nim? Áno. Nadávala som? Áno... ale tak isto som s nimi cítila obrovskú lásku a podporu. Čítalo sa to ťažko, veru, ale tak isto to malo skvelú dynamiku, ktorá je pre Mišku typická. . Môžem však napísať, že mi v tejto časti chýbalo viac interakcie Ericha a Lesie. Aj Gregora mohlo byť pokojne viac. Ale to by bol asi už aj iný príbeh. Bola som sklamaná z Ericha? Aj áno, trošku určite. Ale na druhú stranu som ho chápala, presne tak ako Gregor. Jednoducho som sa vedela vžiť aj do jeho postoja, jeho váhania, jeho presvedčenia, jeho konania. . Zároveň by som chcela vyzdvihnúť poznámku autorky na záver ❤
Nedýcham, popravde som nevedela čo čakať ale bolo to silné. Veľmi silný príbeh, ktorý poukazuje na silu a súdržnosť. Niekedy som sa až zamýšľala koľko toho Julia a Lesia vydržali boli fakt silné. Bolo to viac než neskutočné a musím sa priznať, že tento príbeh stojí za to a určite sa k nemu opäť vrátim.👌🫶
Kniha Pravidla hry je pokračovaním knihy Bez pravidel, ale zároveň aj pokračováním knihy Na love. A to sa mi na knihe veľmi páčilo. V knihe sme si mohli prečítať ako pokračuje príbeh Ericha s Lesiou a taktiež ako pokračuje príbeh Adama a Júlie.
Kniha nám prináša škálu rôznych pocitov. Autorka vie skvele spracovať všetky témy ktorých sa dotke. Pri čítaní príbehov od tejto autorky je dôležité čítať aj medzi riadkami a potom vám kniha dá toho omnoho viac ako ste čakali. V tejto knihe nájdete od romantiky cez erotiku až po detektívku. Autorka skvelé prepojila životy hlavných postáv a medzi Lesiou a Júliou vytvorila krásne puto. Adam opäť nesklamal, k všetkému sa postavil ako chlap a bojoval o svoju lásku. Pri Erichovi som už mala zmiešanejšie pocity a občas som mala chuť mu nakopať do … .
Táto kniha možno nesadné každému, no ja od tejto autorky mám rada všetky knihy ktoré som čítala a stále sa teším na to s čím príde autorka najbližšie.