Duchamornosť

by Pavol Kuspan

Jedenásť poviedok plných radosti zo života, jemného humoru a opatrného optimizmu. Ibaže by to bolo úplne inak, ibaže by to bola horská dráha, z ktorej môžete vypadnúť na hociktorom mieste a asi by ste aj mali. Ak sa však udržíte, čaká vás tour de force duševnými poruchami, alkoholizmom a samovraždami podaná jazykom namočeným v omáčke z Caroliny Reaper.

152 pages, Hardcover

Published August 31, 2024

Reviews

[Vierka · Rating 5 out of 5]

,,Tak som sa postavil, aj životu, aj tak všeobecne , a skočil. Lebo kedy, keď nie teraz. Jasné mohol by som si podrezal žily a skurviť si tak kerku alebo sa naládovať liekmi, ale na stránke s prekrásnym názvom lostallhope.com písali podrobné návody, len im to potom asi zakázali, a hovorili, že lieky a rezanie žíl nie sú veľmi spoľahlivé metódy, že to sú len také výkriky do tmy , a ja nechcem kričať do tmy, ja rád robím veci poriadne a za vidna.”
Poviedkové knihy nemusím, ale táto stala za to.
Vtipné, drsno-absurdný humor, ktorý vôbec nie je lacný. Práve naopak… je to taký neprechlastaný inteligentný Bukowski a novodobý Pišťánek… prosím si ďalšie také.

[Viera Némethová · Rating 3 out of 5]

Fajn poviedková jazda, zbierka ktorá zabaví a rozosmeje.
Príjemne ma prekvapili niektoré originálne slovné spojenia a hlášky.
Najlepšie hodnotím poviedku Insomnia.

[Citatelkatami · Rating 3 out of 5]

„Okrem vyriešenia záhady, či veľryby vypľúvajú alebo prehĺtajú, som totiž zistil ešte čosi iné. Spievajú zjavne aj samice. Niekedy sa však stane taká vec, že hudobnú dokonalosť pokazí odfláknutý text. Došlo mi, že rozumieť zvieracej reči môže človeka pripraviť o pár ilúzií. To len ja môžem mať takú smolu. Celý život som bol hrdý na svoj hudobný vkus a nakoniec ma prehltne No Name medzi veľrybami.”
3.5⭐️, úsmevné

[Matúš S. · Rating 4 out of 5]

V situácii kedy by sa vás niekto opýtal:„Čo čítaš?“ a vy by ste mu nevedeli s úprimnosťou vysloviť jediné slovo, pravdepodobne by ste mali v rukách Duchamornosť od Pavola Kuspana. Poviedková zbierka ktorej poviedky tvoria jednu ucelenú realitu na hranici s fikciou.

Od začiatku ma kniha bavila čítať, autor píše veľmi hravo. Čo však zážitok môže pokaziť tak niektoré pasáže poviedok alebo aj niekedy poviedky celé indisponujú uspokojujúcim plynutím deja.
Humor v tejto knihe sa môže niekomu zdať subjektívny a možno príliš vulgárny (nie len kvôli použitým vulgarizmom ale aj kvôli váhe jednotlivých narážok a tomu komu sú mierené). Nebol tam však žiadny ktorý by ma donútil položiť knihu a už sa jej nedotknúť. Vulgarizmy autor profesionálne dávkuje a za mňa ich na žiadnej strane knihy nebolo veľa či naopak málo.
Nebol som na začiatku fanúšikom toho že hlavnou postavou viacerých poviedok je sám autor, som viac fanúšikom 100%-ného fikčného sveta v knihe. Avšak príbehy ktoré sa autorovi mohli kľudne stať v kombinácii s absurdným dejom iných poviedok už od prvej vety tvoria celok ktorý by som nečakal že sa mi bude až takto páčiť. Možno to ani nebol autorov zámer no mňa si tým jeho kniha získala.
Ak by som mal zhrnúť poviedky ako také, pri niektorých som mal pocit že majú myšlienku totožnú s predošlou či pocit že ma po prevrátení ďalšej strany nič zaujímavé nečaká. Kniha však obsahuje aj poviedky ktoré pre seba hodnotím ako jedny z najobľúbenejších čo som čítal.
Taktiež text oplýva všemožné referencie na literatúru, verejné dianie a Let’s Dance.

Táto kniha je zvláštna. Je skvelá a miestami veľmi kvalitná, špeciálne pri posledných poviedkach.
ALE… *viď v texte vyššie*

[Juro Bakoš · Rating 4 out of 5]

Kuspan si ma nezískal hneď. Taká tá silená póza, do ktorej sa autor tlačí v prvej polovici zbierky, ma takmer odradila od čítania. Takto som, kurva, písal aj ja, keď som mal dvadsať, hovoril som si. Nepísal, ale vieme, čo myslím. Kuspan má vďakabohu a iste aj vďaka redaktorke vycibrený štýl, a tak zabaví čitateľa aj svojimi slabšími kusmi. A trpezlivý čitateľ sa dočká odmeny v druhej polovici, resp. pri posledných štyroch poviedkach, kde tak ako už pred ním Ježiš Kristus na random svadbe aj Pavol Kuspan ponúkne v svojej knihe to najlepšie víno na záver. Keby to malo význam, tak si aj tipnem, že sú poviedky v zbierke radené antichronologicky, od najnovších po tie najskôr napísané. To by ale znamenalo, že sa Kuspan miesto postupného kultivovania úspornosti v písaní odklonil vo svojich neskorších rokoch ku grafománii. Rád sa budem mýliť a veriť, že sa autor s časom disciplinuje. Nech už je to ale akokoľvek, celkový dojem z knihy je nad očakávania dobrý a už teraz som ako na ihlách, ktorú z mojich teórií o jeho písaní Kuspan ďalšou knihou potvrdí.