Zavrie sa mreža, zaklapne gáter a tým to končí. Príbehy spoza mreží nie sú určené pre verejnosť. A tak všetky predstavy, ktoré máme o väzniciach, pochádzajú z kníh, filmov či seriálov. Slovenská novinárka Veronika Cosculluela si však myslí, že svet za mrežami by sme mali poznať. Jej reportážna kniha Scvrknutý svet nám odhaľuje, ako vyzerajú všedné dni za múrmi slovenských väzníc.
Čo sa deje v hlave človeka, ktorý prichádza do väzenia, kde má stráviť niekoľko dlhých rokov? A čo v hlave väzňa, ktorý má zakrátko vyjsť von do sveta? Tuší vôbec ako sa veľmi sa ten svet zmenil, kým bol on zatvorený?
Slovenská novinárka Veronika Cosculluela nás vo svojej reportážnej knihe Scvrknutý svet pozýva na nezvyčajný výlet za mreže slovenských väzníc. Prostredníctvom príbehov väzňov, dozorcov, sudcu či lekára sa dostávame do miestností, do ktorých človek mimo systému nemá prístup. Ide o uzavretý svet, ale týka sa množstva ľudí – Zbor väzenskej a justičnej stráže zamestnáva okolo osemtisíc ľudí, za mrežami ich sedí okolo desaťtisíc, štyristo z nich prepustia každý mesiac na slobodu a to ešte nerátame rodiny, ktorých sa život za mrežami bytostne dotýka. O väzňoch sa v médiách píše nanajvýš na Vianoce, alebo pri odhalení nejakého škandálu či úteku. Pritom je tu množstvo otázok, na ktoré by sme radi poznali odpovede: Ako vyzerá život rodín, ktoré majú príbuzného vo väzení? Ako sa s tým vyrovnávajú vo svojom prostredí – v práci, v meste, na dedine? Aký je život bývalých väzňov na Slovensku? Akú šancu majú opäť sa začleniť do spoločnosti? Koho zatvárame za mreže a kto sú ľudia, ktorí na nich dozerajú? Odpovede hľadá Veronika Cosculluela vo svojej knihe Scvrknutý svet.
Veronika Cosculluela je slovenská novinárka. Vyrastala v Podkoniciach pri Banskej Bystrici. Vyštudovala žurnalistiku v Bratislave a politické vedy v Grenobli a v Belehrade. Desať rokov bola hlavne politickou redaktorkou pre rôzne slovenské médiá, naposledy v Plus 7 dní. Vždy, keď bola možnosť, namiesto rozhovorov s politikmi ju to ťahalo k reportážam. Tak sa dostala aj k téme väzenstva v čase, keď sa na Slovensku začalo počas covidovej pandémie veľa rozprávať o podmienkach ľudí vo väzniciach. Zaujímalo ju, ako rozmýšľajú o tejto téme ľudia, ktorí tento uzavretý systém tvoria. Scvrknutý svet (Absynt 2025) je jej debutovou knihou.
trosku som chcela viac kritiky, menej rozkuskovania. pan doktor z nitrianskej zenskej nemocnice vrcholne nesympaticky a povysenecky, ale asi aj o to ide. inak klasicky absyntovsky halda informacii, ktore clovek inde neziska, super napisane. a MILUJEM, ze sa objavil dusan “cinky” cinkota
je to skvelá kniha o téme slovenského väzenského systému, o ktorej som dohromady vedela tak figu borovú. bolo mi veľmi sympatické písanie autorky, ktorá čitateľstvo vlastne vedome sprevádzala, keď občas rozprávala aj zo svojej pozície. páčil by sa mi k tomu väčší kontext, možno aj historický alebo že ako to funguje v okolitých krajinách, ale tak zase by to bolo tisícmilión strán. trochu ma prekvapilo, že som po dočítaní mala taký pocit, že vlastne ten systém funguje celkom dobre, aj keď to vlastne tak nie je a v skutočnosti systém často zlyháva (väzni a väzenkyne dostávajú plat hraničiaci s vykorisťovaním, na mnohých miestach je nulové kultúrne alebo intelektuálne vzpruženie, úroveň stravovania) - možno by bolo dobré viac toto zvýrazniť? je strašne smutné, ako sú tie slabé podmienky vždy prepletené so sociálnou vrstvou (úroveň detských domovov, liečební, psychiatrických ústavov, je to vlastne to isté, ako väznice). príbeh bachara, ktorý sa stal sám väzňom bol fascinujúci, ľudská myseľ vie total vyskratovať. ostáva nám snažiť sa byť dobrými ľuďmi, ale ako autorka na konci povedala o odpovediach - nie sú jednoduché - tak ani to vždy nie je.
Pod názov Pohľad za múry slovenských väzníc ma veľmi zaujal a tak som sa do čítania pustila so zvedavosťou a záujmom. Začiatok bol pre mňa trošku mätúci a ťažko sa mi zvykol na tento štýl písania. Avšak postupne som sa do toho dostala. To sa týka aj osôb, ktoré si autorka vybrala na rozhovory. Najskôr som mala zmätok v tom kto je kto, neskôr sa to však napravilo. Aj keď, občas som bola ešte taka, že kto je to? Aha, vlastne už viem.. v tom bolo možno také mínus tejto knihy.
Ale čo sa týka zvyšku tak ja som veľmi spokojná. Preskúmala som nové neznáme prostredie a tému. A bolo to veľmi zaujímavo spracované. 📃
Navyše do knihy som sa tak začítala a vžila až som sa od nej nevedela odtrhnúť a keď sa tak aj stalo tak som sa tešila na návrat k nej. Tak dobre to bolo napísané. Bavilo ma nasávať nové informácie o tom ako väznice a celý náš systém fungujú. Babilo ma čítať o pohľade väzňov, o pohľade príslušníkov väzenia, o pohľade iných zúčastnených. Babilo ma ako mal každý iný prístup a iný pohľad voči tomu celému. Bolo to veľmi pestré a veľmi poučné. Niektoré slová boli silné, hlboké a pravdivé. 💡
Úžasná kniha, ktorú by som rada videla viac medzi ľuďmi. Takisto som narazila aj na podcast k tejto knihe a chcem si v najbližších dňoch vypočuť. 🎧
"Všetko sa musí riešiť hneď, lebo je tam skoncentrovaný celý svet. Väznica je scvrknutý svet. Svet v malom. Od múdrych až po hlúpych, od miernych až po zvieratá."
Zamysleli ste sa niekedy, ako by ste vedeli fungovať, ak by sa váš svet zmenšil len na 3,5m² (aktuálne už 4m²)? V rámci jednej takej miestnosti by ste mali všetko od spálne, obývačky až po toaletu a tento priestor by ste zdieľali s niekým, kto vám nie je sympatický, nerozumiete si a nemáte sa kam pred ním uchýliť. Určite mnohí z vás si povedia, že sa mali správať tak, aby sa do väzenia nedostali a nemuseli by riešiť také problémy, môžu si za to samy, poprípade, že si to zaslúžia. A práve najmä títo z davu, ktorí ukazujú prstom by si mali túto knihu prečítať a možno zmenia názor.
Scvrknutý svet je pohľad za múry slovenských väzníc, za ktoré nás medzi seba pustia väzni, dozorcovia, pedagógovia, sudcovia či psychológovia. Pre mňa bola, popri samotných väzňoch, najzaujímavejšia výpoveď práve posledných spomenutých. Psychológia je úžasná veda a tá, aplikovaná vo väzení musí byť extrémna namáhavá. Nie je väzeň ako väzeň a zločin ako zločin. Ich misiou je otvoriť problematické miesta, zmeniť im pohľad na svet a na seba samého a ukázať im iný smer. Dostať sa do "vnútra" väzňa a možno aj pochopiť dôvod, ktorý ho nútil k páchaniu zločinu. Táto kapitola ma asi najviac z celej knihy donútila zamyslieť sa nad osudmi týchto ľudí.
Táto reportáž poukazuje aj na diery v systéme, ktoré by mali prejsť reformou, vďaka ktorej by možno z väzenia vyšlo viac napravených väzňov, prinajmenšom by väzenia fungovali lepšie a jednoduchšie. Pri spomenutých "číslach", ako je stravná jednotka väzňa, pláci za vykonanú prácu atď. sa mi nechcelo veriť, že to takto môže fungovať a že sa to vôbec dá. Je plná zaujímavých faktov, o ktorých bežný človek netuší a robia knihu o to čítanejšou. Veľmi zaujímavým bodom bolo aj spomenutie pár známych mien a doplnenie pasáži o výpoveď D. Cinkotu, z ktorých je citeľné, že ho väzenie poznačilo a nebolo pionierským táborom a dodalo reportáži ešte viac na autenticite. Výborne spracovaná reportáž o téme, ktorá ostáva nepovšimnutá. Ja osobne by som prijala ešte viac strán, lebo táto téma je nekonečná a skutočne zaujímavá, ale rozumiem, že ak sa autorka chcela dotknúť témy z viacerých pohľadov, nebolo tam viac priestoru. Budem sa tešiť na prípadnú ďalšiu autorkinu reportáž. Čiastočne mi to vynahradila novinka v podobe podcastu, v ktorom sa autorka bude venovať tejto téme detailnejšie.
Knihe by prospel razantnejší editor, ktorý by zoškrtal rozsiahle citácie - miestami kniha pôsobila ako prepis rozhovoru s uvádzacími vetami. Veľa vaty a klišé. K sudcovi Šamkovi by sa navyše hodil ešte jeden respondent z radov sudcov alebo prokurátorov, ktorý ponúkne aj iný pohľad na vec.
Dobojované. Obsahovo zaujímavá kniha, výborný námet. Avšak štýl mi absolútne nesadol. Zvykala som si celú knihu, v poslednej tretine, ktorá bola pre mňa obsahovo najzaujímavejšia, som sa so štýlom iba zmierila. Najviac upútala kapitola Pracovisko. Vedeli ste, že väznice predávajú výrobky trestancov? Ja nie, a podľa mňa je to škoda. Kniha za prečítanie určite stojí, ale vopred varujem, že sa nečíta ľahko, a nie je to kvôli obsahu. 2.5/5 ⭐️
Dobré, ale chýbalo tomu niečo, čo by to povýšilo na výborné. Zatiaľ neviem pomenovať, čo to "niečo" má byť, ale chýbalo to tam od začiatku a nikdy sa neobjavilo.
“Teraz som prakticky najbohatší človek na svete. Viete prečo? Nemám čo stratiť. Stratil som všetko.”
Skvelá reportáž o ľuďoch, na ktorých častokrát zabúdame, respektíve si na nich spomenieme maximálne pri televíznych novinách. V akých podmienkach si odpykávajú tresty? Aké veľké sú cely? Koľko toaletného papiera majú na mesiac?
Výpovede odsúdených, referentov, pedagógov, väzenského lekára či psychologičky. Poukazujú na realitu, chyby v systéme, vyzdvihujú, čo sa zlepšilo a čo sa ešte musí zlepšiť.
Začiatok knihy bol pre mňa miestami opakujúci, akoby som čítala tie isté vety len inak povedané. Ale stojí za to, si knihu prečítať. Núti človeka zamyslieť sa. Aj nad sebou samým aj nad tými, ktorí žijú v scvrknutých svetoch za múrmi väzníc.
“Jeho život sa akosi postupne rúcal. Nebol v ňom jeden moment, keď sa to zvrhlo, ale celá séria minisituacií, minirán, malých, bolestivých, nevyriešených vecí, ktoré vás kvária a vy nemáte silu bojovať. Tak podľahnete.”
Zaujimava reportazna kniha o zivote slovenskych obvinenych a odsudenych. Pisana velmi putavo a faktograficky bez zbytocnych omacok. Knihu som v podstate zhltla. Kapitoly boli rozumne koncipovane aby sa pokryli rozne problematiky a rovnako aj vyber ludi, s ktorymi sa robili rozhovory bol velmi pestry.
Jednu hviezdicku davam dole len preto ze vo mne nevyvolala silny “vau” pocit, ze by som ju zaradila medzi knihy, ku ktorym sa chcem este vracat.
Z tejto knihy si odnášam zopár rozkúskovaných príbehov, XY autorkiných referencií na filmy o väzniciach (k úrvykom z kníh na začiatku každej kapitoly sa ani nevyjadrujem - oveľa radšej by som uvítala štatistiky, alebo niečo z odbornej literatúry namiesto citátov z Gróf Monte Christo), vôbec nemám pocit že by mi to poskytlo nejaký komplexný pohľad, alebo ukázalo, kde je priestor na zlepšenie, atď.