Plachý dom

by Barbora Hrínová

Román Plachý dom spisovateľky Barbory Hrínovej, nositeľky ocenenia Anasoft litera 2021 za poviedkový debut Jednorožce, si vás dokonalo podmaní jemnosťou i vtipom. Hlavný hrdina Ambróz, starnúci láskavý muž, kontrabasista vyučujúci hru na klavír, manžel a otec, zberateľ básní, psičkár, možno na prvý pohľad pôsobí nekompatibilne s dnešnou rýchlou dobou túžiacou po zmenách.

Na druhý pohľad v ňom objavíme majstra obyčajného života, a ten býva, ako všetci dobre vieme, neraz najneobyčajnejší zo všetkých životov. Prejsť sa s Ambrózom po parku, vykloniť sa s ním z okna, pobudnúť s ním v triede či vrátiť sa s ním do minulosti znamená odfúknuť z dní modernú penu a ponoriť sa tam, kde sa odohrávajú ozajstné veci.

248 pages, Hardcover

First published March 18, 2025

Reviews

[Lukáš Cabala · Rating 5 out of 5]

Úplne skvelá, krásna a vtipná kniha. Povedal by som, že v prvom rade je o ľudskosti. Slovenské reálie pekne približujú našu bežnú realitu a ak by sa ma niekto zo zahraničia spýtal, čo z našej tvorby by si mal prečítať, určite by som mu odporučil Plachý dom. Získal by tak náhľad na veľkomesto i na dedinské prostredie

A ešte by som dodal, že hlavná postava Ambróz je naozaj sympaťák.

Odporúčam, odporúčam!

[Pavel Sibyla · Rating 5 out of 5]

Bol som už plne ponorený do čítania, keď som si uvedomil, že pri Plachom dome mám podobný zážitok, ako pri Vilikovskom. Podobný humor, rovnako dokonalý štýl, inteligentné metafory a postrehy, sebairónia, rozprávač, ktorý pred vami nenapína svaly, iba pozoruje, presne a trpezlivo. Hrínová na rozdiel od Vilikovského však vie svojom texte prejaviť istú citlivosť, pričom sa vyhýba pátosu či manipulovaniu s čitateľom. Momenty, kedy v knihe zahrá na city, prichádzajú znenazdajky, len na krátky okamih, len zriedka, ale stačí to, aby mal z toho človek zážitok. Všetky štyri hlavné postavy románu sú veľmi sympatické, takže pri poslednej strane mi prišlo trochu ľúto, že Hrínovej rozprávanie je na konci. A síce je to kniha (zrejme) dosť osobná, páčilo sa mi, že sa autorka odmietla vydať po tej najjednoduchšej (a pre mňa už dosť otrepanej) autofikčnej ceste a pohrala sa so striedaním rozprávačskej perspektívy. Oceňujem aj vydavateľa, že knihu vydal v tvrdej väzbe, lebo kvalitou textu si to plne zaslúži.

[Nina Marcineková · Rating 4 out of 5]

je to knižka o rodinnej jednotke, kde sú všetci postarší a rozdielni od seba a tak si spolu aj sami žijú v byte v Karlovke. také to bolo, ako keď sa slniečko cez naškrobené záclony odráža na podlahe u starkej v už nie úplne letnom auguste. že raz sa proste už nebude, už tam ani ja nebudem? príjemné čítanie, len mi z toho aj smutno trochu bolo, zároveň to však bolo dostatočne veselé, aby mi nebolo.

[Michaela · Rating 5 out of 5]

Chcela som mimoriadne láskavú knihu a aj som ju dostala. Pomaly plynúca pokojná atmosféra predmestia a dediny a jednej rodiny. Mama, otec a dospelá dcéra Naďa, ktorá sa k nim vrátila kvôli tomu, že prenajala svoj byt, kým splatí hypotéku. Vníma svojich rodičov a píše tak živo, že si ich predstavujem hned tu, vedľa. Ako susedov. Aj s rezňami a uhorkami, s kapustovou hlavou ako terčom, verným psíkom Elkom (ktorého mama bola vraj „bordel” kóliou - dala každému), či letnou - letmo zbúchanou stoličkou na pokraji lesa…
Starnúci učiteľ hudby Ambróz volá svojich žiakov podľa toho, na čo minie zarobené peniaze; Mliečne výrobky, Plyn, Pečivo, Pracie prášky, Káva… Radšej má hranie s dospelými, s kamošom si občas zadžemuje, pri deťoch samozrejme aj toleruje chyby a priviera oči (a občas si pritom aj zdriemne).
Má rád ustálené veci, pokoj a zbiera básne. Občas ich prepíše na písacom stroji a rozdáva. Jeho manželka Silvia chce častejšie zmenu, tam prerobiť priečku v byte, potom tu zas predať chalupu. Ich totem Am-Na-Si je silný a vydrží všetky zmeny. Trochu sa zakymácal pri jej diagnóze, ale stojí ďalej…

[Juraj Polakovič · Rating 4 out of 5]

Ak mám pripodobniť čitateľský zážitok k pôžitku z jedenia, poviem, že čítať Plachý dom bolo ako raňajkovať pri kúsku chleba a masla. Naproti mi sedí mama a otec, zhovárame sa o kadečom, a preto hoci sprvu maslo zdá sa byť tvrdé a nepoddajné, preryvmi našej konverzácie postupne mäkne, naberá sa na nôž ľahšie a ľahšie, až sa napokon rozteká po stole a obteká okolo prstov—o to chutnejšie, avšak už len sťažka uchopiteľne.

[Martina Berešíková · Rating 5 out of 5]

Skvelá kniha, ešte na ňu budem dlho myslieť. Na drobnosti zo života hlavných hrdinov, Elka s charakterom ale aj na atmosféru Strmých lúk (kde bývam) a Spiša (kde som nikdy nebola). Bolo osviežujúce vnímať svet očami Ambróza, v literatúre nie je veľa takýchto "hrdinov" ako je on.

[Dorota · Rating 4 out of 5]

A keď ťa ráno nikto nezobudí a nikto ťa v noci nečaká, keď môžeš robiť čo chceš, ako to voláš - sloboda alebo samota?

Pozeral som na ďatelinky pri ceste. Sú iné ako v našej záhrade. To sú naše ďatelinky.

[Tatiana J · Rating 5 out of 5]

Jedna z mojich top kníh za tento rok. Krásne a láskavé.

[Hallien · Rating 3 out of 5]

Románový debut Barbory Hrínovej má narozdiel od jej prechádzajúcej poviedkovej zbierky jednu nevýhodu, a tou je rozsah. Opäť raz sa ukazuje že priveľa slovenských "literárnych" autorov zabúda, že nosným prvkom dobrej knihy má byť okrem iného aj dej. Pri kratších poviedkach, úryvkoch zo života jeho absencia až tak veľmi nezamrzí, ak je pŕoza dobrá - a Hrínovej próza jednoznačne dobrá je. Lenže takáto kniha, nech sa už číta ktovieako skvelo, bez neho kríva na jednu nohu. Kniha sa nevyhraňuje ničím a necieli na nikoho, rozprávanie, ktoré podáva, môže byť terapeutické, lenže ako som už v niektorých recenziách povedal, také veci patria do šuplíka.
Emócie, ak nejaké mala vyvolať, sa na mňa nepreniesli. Miestami som sa však pousmial, kniha má zopár svetlých chvíľ a dobrých dialógov a monológov, či už tých vnútorných alebo klasických.
Za úplnú stratu času ju teda rozhodne nepovažujem, iba za premárnenú príležitosť. Kedy dostaneme skutočne silnú prózu v spojení s dobrým beletristickým príbehom? Keď to dokážu ostatní, prečo to nedokážu naši?

[Pali Jen · Rating 4 out of 5]

Plachý dom odhaľuje rodinné fragmenty, návraty do včerajškov, povšimnutia a detaily všedných dní, v ktorých sa môže ktokoľvek nájsť. Vo svojich izbách ukrýva intímne, úsmevné aj smutnejšie domáce zátišia.
Príbeh, vyrozprávaný dcérou Naďou, o mame Silvii, psovi Elkovi, starom dome na Spiši, no predovšetkým o otcovi Ambrózovi, pôsobí vrúcne a pravdivo.
Napriek tomu, že kniha má vo svojich štyroch častiach premenlivú štruktúru, rôzne miniúrivky či celistvé zápisky, dej je lineárny, plynie postupne, ako zaplnené strany v denníku a prirodzene, ako život sám.
.
Plachý dom sa mi páčil, bolo to dobré čítanie. Pekný dizajn a grafiku knihy dopĺňajú fotografie autorky, ktorá na jej uvedení potvrdila, že ju k námetu inšpiroval vlastný otec.

[Michaela Reid · Rating 5 out of 5]

Dávno som na svojich knižných potulkách nestretla takú plnokrvnú postavu akou je Ambróz z Plachého domu. Oheň, voda, zem, vzduch, Ambróz - pokojne by mohol byť piatym živlom. Nástojčivo ma vťahuje do svojho bytia, a ešte dlho necháva zasiahnutú atmosférou príbehov o túžbe po blízkosti, ale aj samote, živote, smrti a svojských podobách lásky… Humorná, dojímavá, nezabudnuteľná kniha, ktorej dávam päť z piatich a rozhodne ju odporúčam :)

[kristina zrncikova · Rating 4 out of 5]

„Odložila som všetky svoje obľúbené mentálne hračky. Rozmýšľanie, pozorovanie, hodnotenie, likes and dislikes, analyzovanie, pýtanie sa, spomínanie si, hľadanie spojitostí, zapisovanie si, fabulovanie. Zistila som, že mi otca v niečom približujú, ale tiež zastierajú.

Ten skutočný bol neuchopiteľný, ale keď som sa neusilovala pochopiť ho, cítila som sa s ním viac prepojená.“

[Csilla Dózsa · Rating 5 out of 5]

+ 50000 ⭐️

[N4no_O · Rating 5 out of 5]

Veľmi prijemné čítanie 💚

[Janka · Rating 4 out of 5]

Veľmi vydarená kniha. Nostalgická, pokojne plynúca, vtipná. Hlavný hrdina je veľmi ľudský, vedela som si ho dokonale predstaviť. Proste super.
Jediné, čo by som vytkla je zmena formátu uprostred. Za mňa by som to možno skrátila, niektoré časti mi prišli bezúčelové, strácala som líniu.

[Luči Kršiak Ponická · Rating 4 out of 5]

Toto bola tak pekná kniha. Už dlho som nečítala príbeh s takou lovable hlavnou postavou. Navyše mi Ambróz pripomínal starkého. Videla som ho v ňom. Pohladenie pre dušu.