Ženy, které zůstaly

by ​Magdaléna Rojo, Miroslav Zelinský (Translator)

Migrace neznamená jen odchod člověka do zahraničí. Neoddělitelnou součástí tohoto fenoménu jsou rodiny, které zůstaly doma – nejčastěji ženy a děti. Co se s nimi děje? Jaký je jejich každodenní život například v Mexiku, Senegalu, Etiopii, ale také v Rumunsku nebo na Slovensku? Jak čelí globálním výzvám, nutícím jejich muže, syny nebo otce k odchodu? O tom píše reportérka Magdaléna Rojo v knize Ženy, které zůstaly.

Je to kniha o migraci. Nebo spíše o mateřství? Dětství bez otců? Životě bez manželů? Stárnutí bez dětí? Všichni ti anonymní lidé, kteří hledají práci jinde než doma, mají své lidské tváře a příběhy. Jen se odehrávají mimo zájem velkého světa. Reportérka Magdaléna Rojo se na toto globální téma dívá z jiného úhlu – pohledem obyvatel míst, kde se rodí důvody k migraci, optikou žen, které zůstaly. Společně s ní se vydáváme nejen do Mexika, Senegalu, Etiopie nebo Indie, ale i do Evropy. Všude tam, kde žijí rodiny, které své členy vyprovázejí na delší i kratší cesty, aby jim na oplátku zabezpečili důstojné živobytí. Ženy a jejich děti zůstávají a musejí si poradit samy, čekat na návrat svých blízkých nebo na peníze, které posílají.

Magdalénu Rojo jejich osudy zajímaly a rozhodla se je zblízka poznat a pochopit. Výsledkem je sbírka citlivých, osobních reportáží. Díky své trpělivosti a zájmu nám odhaluje každodenní život rodin, který naplňuje čekání, nejistota a obavy. Zjišťujeme, že důvody migrace jsou vlastně v celém světě velmi podobné. A podobné jsou i starosti žen, které zůstaly. Nedostavěné domy. Stále cizejší tváře mužů na displejích telefonů. A každodenní, neměnné povinnosti.

Autorem fotografií v knize Ženy, které zůstaly je dokumentární fotograf Noel Rojo.

Genres: Nonfiction, Journalism

392 pages, Paperback

First published May 26, 2023

About the author

Magdaléna Rojo (rod. Vaculčiaková) je slovenská reportérka na voľnej nohe zaoberajúca sa predovšetkým globálnymi problémami ako sú migrácia či klimatická kríza a témami porušovania ľudských práv vo svete, predovšetkým práv žien a pôvodných obyvateľov. Svoje reportáže publikovala vo väčšine relevantných slovenských médií ako denník SME či Denník N, no spolupracuje aj so zahraničnými redakciami ako Deutsche Welle, Thomson Reuters Foundation, Mongabay, The New Humanitarian, Outriders, Southeast Asia Globe či iné.

Venuje sa pomalej žurnalistike, čo znamená, že v krajinách, o ktorých píše, dlhodobo žije, aby porozumela kontextu, v ktorom sa odohrávajú životy miestnych a zároveň si získala ich dôveru. Priniesla reportáže o tom, ako sa Mjanmarsko po zdanlivej zmene režimu otvára svetu; o životoch bývalých príslušníkov kolumbijských geríl, ktorí sa pokúšajú vrátiť do normálneho života; o pestovaní mexickej kávy a agáve v agroekologických systémoch či integrácii cudzincov v Brne; napísala long-form reportáže o živote Tibeťanov v exile, taxikárok v Indii či ľudí na úteku v gréckych squatoch. Za svoju reportáž o Kube bola v roku 2013 nominovaná na Novinársku cenu. Zaujíma ju žurnalistika orientovaná na riešenia, tzv. solutions-based journalism. Posledné štyri roky spolupracovala na výskumnom projekte Spiritual Exemplars Univerzity Južnej Kalifornie. V rámci neho priniesla príbehy žien, ktoré svojou prácou menia životy vylúčených skupín, zákony, či dokonca spoločenské vnímanie v Japonsku, Thajsku, Kolumbii a v Mexiku. Debutová kniha Ženy, ktoré zostali je výsledkom dlhoročnej spoločnej práce s jej manželom Noelom, ktorý fotografie z tohto projektu vystavoval v Bratislave a v Košiciach. Žijú spolu v mexickej Oaxace aj so synom Gaelom.

Reviews

[Pali Jen · Rating 5 out of 5]

Ženy, ktoré zostali, stelesňujú svedectvo o dopadoch migrácie v rôznych kútoch sveta. Tento citlivý reportážny dokument Magdalény Rojo sonduje príbehy žien, ktorých muži odchádzajú v snahe zabezpečiť rodine lepší život či v snahe o prežitie vôbec.
.
Prehlbovanie ekonomickej nerovnosti (nekontrolovaným globálnym kapitalizmom) smeruje k neustále rastúcej migrácii. Tá sa dedí a vetví s novými generáciami ako migračná tradícia.
.
Osud žien v patriarchálnej spoločnosti krajín s vysokou chudobou alebo populáciou (ako v knihe spomenuté Mexiko, Senegal, Etiópia či India), je neveselý.
Ženy sú ponechané napospas. Prežívajú z kompletnej závislosti od mužov, preberajú zodpovednosť za rodiny, pričom ich paradoxne takýto spôsob života trvalo udržiava v nerovnoprávnosti. Sú odkázané na vzťahy na diaľku, opustené na mesiace, roky a niekedy navždy.
.
Migrácia je častým javom aj vo vyspelejších krajinách a stačí k tomu existencia regionálnych rozdielov. Reportážny príklad nám autorka kladie rovno z pred nosa, ako je sťahovanie východu na západ v rámci Slovenska či pendlovanie za prácou v rámci EU.
Aj ja som príkladom migranta z východu, i keď v mojom prípade neboli pohnútkom peniaze či lepšie pracovné vyhliadky, ale láska. Taká, pre ktorú zatiaľ na východe nie je miesto, ale to je už iný príbeh alebo nie?
.
.
Táto výborná absyntovka sa mi čítala náramne dobre a rýchlo a dokumentárny zážitok znásobili krásne fotografie Noela Rojo.
.

[Martina · Rating 4 out of 5]

Migrácia, aneb fenomén s tvárou muža a tieňom ženy, na ktorú sa v patriarchálnej, odchodom a strádaním poznačenej spoločnosti akosi zabudlo...

Dlhodobé suchá, neúroda či nedostatok potravín, chudoba, vojny či absentujúce pracovné príležitosti..., a kdesi v diali vidina dostatku, lepšieho života. Dôvodov k migrácii, chcenému i nechcenému presídľovaniu, je skutočne veľa, preto sa nemožno čudovať, že mnohí sa príležitosti s nálepkou "svetlejších zajtrajškov" bez otáľania chopia, nesmieme však zabúdať, že každý "odídenec za šťastím" po sebe v rodnej krajine zároveň čosi zanechal.

Muži odchádzajú, ženy ostávajú bokom. Neraz opustené, osamelé, bez peňazí, kontaktov či nevyhnutných informácií, no predsa potrebné, predsa zodpovedné... Za rodinu či chod domácnosti, za výchovu, prežitie či čiastkový zárobok.

Práve na také ženy - ženy, ktoré ostali a v rodovo hierarchizovanej spoločnosti na svoje plecia prevzali aj povinnosti muža-otca, sa vo svojej reportáži zamerala slovenská novinárka Magdaléna Rojo. Pozorovala a spovedala, snažila sa pochopiť... Ten pocit zmätku a nedobrovoľnej samoty, tú únavu a vyčerpanie prameniace z nekonečných úloh hromadiacich sa počas tých najťažších i najvšednejších dní. Tú túžbu navrátiť deťom otca, sceliť rodinu.

"Medzi ženami, ktoré zostali, sme nestretli matku, ktorá by nehovorila o tom, aká náročná je starostlivosť o deti. Mnohé možno nečakali, že budú musieť aj niekoľkokrát za týždeň vysvetľovať svojim potomkom, že ocko ich ľúbi, aj keď je kdesi d'aleko."

Magdaléna Rojo však skrz citlivé, miestami tragické výpovede, respektíve príbehy opustených žien - dcér, matiek, sestier i manželiek - nepriniesla len dojemné svedectvo neľahkého života tých, ktorí zostali, ale poukázala aj na nezávideniahodnú spoločenskú či ekonomickú situáciu v menej i viac vyspelých kútoch sveta. Na situáciu, ktorá vyháňa otcov od detí, delí rodiny a na plecia matiek tak bez akýchkoľvek výčitiek hádže ďalší kríž.

Globalizácia či nezadržateľný nárast kapitalizmu, prehlbujúce sa spoločenské rozdiely či ekonomická nerovnosť..., a do toho všetkého sila žien, ktoré tomu chcene-nechcene zostali napospas.

Oplatí sa prečítať!

[Kristína Čižmáriková · Rating 5 out of 5]

Kniha Zeny, ktore zostali, otvara oci. Nikdy som sa nezamyslela nad tym, ze aj ja som tak trochu z rodiny migrantov. Nepremyslala som, ako sa citila mamka, ked pravidelne odchadzala od dvoch skolopovinnych deti za hranice a verila, ze sa zvladneme o seba postarat. Ako sa citil oco, ked bol v Taliansku polroka, v case, ked sme o mobiloch iba snivali.
Ake by to bolo teraz, keby som ako Luz Maria, nevidela svojho manzela 8 rokov.
,,Myslim, ze ked sa vrati, budeme sa musiet znovu zoznamovat.”
Ekonomicka situacia, nuti ludi po celom svete migrovat. Robia to pre rodinu, aj ked paradoxne, prave rodina trpi najviac.
,,Chybas, ked si prec!” - slova pani Lubice, ktore vystihuju pocity z tejto knihy.

[Monika Želasková · Rating 5 out of 5]

Mám také kategóriu absyntoviek, ktoré "nie sú až taká depka": to znamené žiadne vojny, politické prevraty, odopieranie práv, ale zároveň stále ponúkajú nahľad do pre mňa nepoznaného sveta či odhalenie javov, o ktorých sa veľa nehovorí. Ženy, ktoré zostali, túto kategóriu zastúpili naozaj skvelo - veľmi ľudský, ale zároveň objektívny pohľad reportérky, zaujímavo vyskladané príbehy a nahliadnutie za závoj toho, čo (možno) často nevidíme. Veľmi čítavé, veľmi dobre spracované, plusové body aj za fotky!

[Simona Hlavinkova · Rating 5 out of 5]

Toto je moja prvá kniha od Absyntu a hneď si idem kupovať ďalšiu.

Očakávania pred začiatkom čítania neboli nízko a aj napriek tomu som ostala veľmi milo prekvapená. Oceňujem, že autorka neskĺzla do rozprávania príbehov migrujúcich mužov osamotenými ženami. Táto kniha je skutočne o ženách, ktorých sa migrácia dotýka napriek tomu, že neprekročia hranicu obce. Veľmi sa mi páči reportážny formát, kvalita textu aj nádherné fotografie. Rozhodne odporúčam knihu úplne každému. Mne samej veľmi zmenila pohľad na migráciu, jej príčiny ale aj následky.

[Zuziku · Rating 5 out of 5]

Jedna z naj kníh, aké som kedy čítala, čo sa skutočných príbehov týka.

Kniha je zbierkou príbehov žien, ktoré zostali doma, po tom, čo ich manželia boli nútení vycestovať do zahraničia (teda migrovať) kvôli zlej ekonomickej situácii v ich krajine. Vo svojich krajinách na tom boli finančne dosť zle. Nielenže nemohli zabezpečiť deťom školy, postaviť pekný domček svojej rodine, niekedy nemali ani len na základné ľudské potreby, ako je (pre nás obyčajné a samozrejmé) jedlo. Je to z ich strany rozhodne obeta, opustiť svoj domov, svoje rodiny. Ale nie je to obeta len a len pre mužov, ktorí odchádzajú a musia absolvovať náročnú, mnohokrát až životne nebezpečnú, cestu za hranice. Je to veľká obeta aj pre ich manželky, ktoré zrazu ostanú na všetko samé a musia pri výchove svojich detí nahrádzať aj otca, plus musia popri starostlivosti o deti a domácnosť častokrát pracovať aj ony, nakoľko peniaze od muža nie vždy prídu načas, aby stihli poplatiť všetko potrebné.

Autorka zozbierala zaujímavé príbehy migrantov a žien migrantov z naozaj rôznych kútov sveta. Dozvedáme sa kam ľudia migrujú, prečo migrujú, ako migrujú (a ako potom ostávajú žiť "ženy, ktoré zostali") vo viacerých štátoch Mexika či Afriky, Indie, Rumunska, ale aj Východného Slovenska. Zároveň sa dozvedáme veľa informácií o kultúre, histórii či politickej situácii danej krajiny, ktoré sú práve častokrát prepojené s dôvodom migrácie jej obyvateľov. Migrácia síce prináša do rodín dostatočné financie (v tých lepších prípadoch), ale na druhej strane zas máva negatívny vplyv na výchovu detí alebo na partnerský vzťah rodičov týchto detí. A to nehovoriac o tom, že nie všetky prípady migrácie dopadnú šťastne. Veľakrát je prechod cez hranice tak nebezpečný, že otcovia alebo synovia sa už domov jednoducho nevrátia. Inokedy sa im v cudzine tak zapáči, že tam už ostanú, či dokonca si tam založia nové rodiny a k tým pôvodným v domovine sa už nikdy nevrátia. Každý prípad je iný.

Každopádne kniha je úžasným náhľadom do mnohých krajín sveta a pomáha nám lepšie chápať migrantov. Stalo sa mi, že ma niektoré príbehy až rozčúlili, keď som sa dozvedela, ako sa k migrantom alebo špeciálne k ženám správajú v niektorých krajinách, ako ich tam uberajú o ich základné práva a slobody. Nikde to nie je dokonalé, ale v mnohom som pri čítaní tejto knihy bola vďačná za to, že žijem tam, kde žijem.

Knihu rozhodne odporúčam prečítať každému, koho táto problematika migrácie zaujíma, kto rád číta o iných krajinách alebo rád číta reportážnu literatúru. Klobúk dole autorke za jej dlhoročnú prácu na tejto knihe i jej manželovi, ktorého fotografie ju krásne spestrili a ešte viac tak umocnili prežívanie životov hlavných hrdiniek príbehov.

[Denisa · Rating 5 out of 5]

Toľko silných osudov v jednej knihe. Vynikajúce.

[kristina · Rating 5 out of 5]

krasne a citlivo spracovane, naozaj roznorode pribehy. o zenach, ktore zostali aj takych co odisli a (ne)vratili sa; aj o migracii ako takej.

[Lori · Rating 2 out of 5]

Jednotlive pribehy a realie doplnene autorkou mi prisly fajn, ale zabily to uplne zbytecne popisy uplne zbytecnych veci. Kdyz manzelovi Rumunky naslibovali praci v zahranici a on skoncil zavreny kdesi ve sklepe, tak se to odbylo par vetami. Ale zato jsme se do detailu dozvedeli, co vsechno pri navsteve autorky jim navarili a napekli a nasmazili a jak tam vonel lekvar.

[Laura Bilíková · Rating 5 out of 5]

ak je muž v Kalifornii, ako mi pomôže robiť tortily?

[Lenka Kyselova · Rating 1 out of 5]

Nic nove, nic hlbsie, vela stran pre nic. Na absyntovku velke sklamanie. Hviezdicka za fotky.

[Jana Hronec Haraksim · Rating 5 out of 5]

Neskutočne skvele spracovaná téma a pútavo napísaná. Tejto knihe prajem aby bola preložená do iných jazykov.

[Ivana · Rating 4 out of 5]

Hlboko empatická kniha, ktorá prepája všetky migrujúce rodiny a ich príbehy, hľadá medzi nimi podobnosť. Podobne ako Vojta Boháč v Všechny cesty vedou k válce, aj Magda je ku svojej roli a pozícii reportérky reflexívna, proste pomenuje svoj ideál partnerskej lásky, keď jej ho život jej respondentiek spochybňuje a sama hľadá ako robiť svoju prácu. Nie je to literárna exhibícia, ale citlivo podané príbehy, ktoré oslovujú všetky zmysly.

[Adriána Henčeková · Rating 5 out of 5]

Skvelá kniha, ktorá otvára a približuje veľmi dôležitú, zato opomínanú, tému - situáciu žien, ktoré ostali doma samé, s deťmi, so starostlivosťou o domácnosť a partnermi v zahraničí s vidinou lepšieho zajtrajška. Naprieč kontinentami, nehľadiac na geografickú polohu, sa ženy zhodujú, že im chýba blízkosť, rozdelenie si povinností a prítomnosť manžela, ktorú nenahradí ani nový dvojpodlažný dom. Určite odporúčam, i keď to nie je vždy ľahké čítanie. Zároveň to vo mne posilnilo vďačnosť z vyrastania v kompletnej rodine, prítomnosti oboch rodičov a stabilného finančného zázemia.

[Tomáš Paulďuro · Rating 5 out of 5]

Veľmi zaujímavá kniha. Vytknúť môžem asi len to, že tie príbehy, ktoré ma bavili najviac (Senegal, Slovensko), boli najkratšie a Mexiku, ktoré ma akosi bavilo najmenej, sa autorka venovala najviac (čo je ale teda pochopiteľne, keďže tam žije). Ale inak je to napísané pekne, pútavo a bolo zaujímavé sa dozvedieť ako to v takej imigrantskej rodine "funguje".

[Alzbeta Simovicova · Rating 5 out of 5]

Toto bolo krásne. A smutné zároveň

[Nathaly · Rating 4 out of 5]

Ako prežívajú neľahkú situáciu ženy, ktoré zostali samy bez mužov? Odpovedať na túto otázku nie je jednoduché, pretože veľkú rolu v tom zohráva kultúra, v ktorej vyrastali. Magdaléna nás zobrala na výlet a spolu s ňou sme zisťovali, ako sa vníma migrácia v rôznych častiach sveta. Príbehy sú všelijaké. Raz ma rozcítili, inokedy nahnevali.

Z ľudí sa až príliš rýchlo stali čísla.
str. –

Muž musí zarábať a žena sa má starať o deti a domácnosť. Tento starý model rozdelenia úloh je v niektorých kútoch ešte stále prítomný. Rojo nám vysvetľuje prečo. Odkrýva nám tiež históriu štátov, aby sme pochopili, prečo na danom území k migrácii vlastne dochádza a aké sú ekonomické a sociálne činitele, ktoré ju podporujú a umocňujú. Tieto časti som mala najradšej. Celá kniha je úžasná, no niekedy ma rozhovory trošku sklamali, lebo som dúfala, že Magdaléna sa bude pýtať viac. No svoj záujem nestavala nad empatiu, a to bolo sympatické. Možno to bol dôvod, prečo sa niekedy rozprávanie neuberalo takým smerom, aký by si čitateľ prial. Nechávala ľudí povedať to, čo sami chceli.

Migráciu jedného člena prežíva napokon celá rodina. S dôsledkami neľahkého rozhodnutia sa vyrovnávajú pri každodenných činnostiach aj pri veľkých životných udalostiach.
str. –

Pri čítaní sa ocitnete v Mexiku, Afrike, Indii, Rumunsku, aj na našom Slovensku, takže táto kniha je multikultúrna. Každý príbeh reprezentuje silu ľudského ducha (hlavne toho ženského) a prispôsobenie sa zložitej situácii, v ktorej sa ľudia zo dňa na deň ocitli, vôbec netušiac, čo im budúcnosť pripraví. No človek musí žiť ďalej, aj keď osud nerozdal práve tie najlepšie karty. Po tejto absyntovke budem určite viac vyhľadávať slovenskú reportážnu literatúru. Toto dielo bolo právom vydané v Absynte. Ponúka nám svetovú kvalitu - čo sa týka textu a aj fotografií.

[Ema · Rating 5 out of 5]

"Je však možné naplánovať si svoj príbeh až do poslednej bodky? Nikdy naše príbehy nepíšeme sami. K ich tvorbe pozývame aj iných, ktorí neraz rozhodnú o tom, akým smerom povedie naša cesta."
Silná a krásna kniha. Veľa a často som pri nej plakala. Od hnevu, od smútku. Najčastejšie od dojatia. Ani neviem, ako som ju prečítala. Plynie ako pokojná rieka. Nádherný text, plný obrazov, textúr a vôní.
Najviac sa mi na tejto knihe páči, ako autorka konfrotuje svoje vlastné predstavy o živote a láske s realitou iných žien. Je to neštandardné a dojemné.

[Eidam289 · Rating 4 out of 5]

Je velmi jednoduche vydedukovat dovod nejakej cinnosti cez optiku Europanky zo strednej triedy. A ake fascinujuce je neskor zistit, ze mnohe veci miestny vnimaju inak a ziju celkom inak. Tieto rozpory medzi mojim vnimanim a realitou maju svoje miesto aj v mojich poznamkovych blokoch. Su to zaznamy o tom ze zivot je ovela farebnejsi a ze vsetko moze byt celkom inaksie, nez ake to poznam

Konecne sa mi podarilo splnit si kniznu vyzvu, ze novu knihu precitam v roku kedy vysla. Uz je to par rokov (mozno aj desatrocie), odkedy sa mi to podarilo naposledy. Tuto prvotinu od Magdaleny Rojo som vsak registrovala uz od momentu vydania vdaka novinam a aj neskorsiemu clanku v NotaBene. Konecne reportaz od Slovenky v Absynte :) to si nemozem nechat ujst :)

Nasa pritomnost sposobi, ze zaznamenavanie skutocnych zivotov Indov a Indiek sa stava vyzvou, lebo ich do istej miery prisposobuju nam. V skutocnosti neviem, ci by si nasa hostitelka po popoludnajsom caji sadla so svojimi detmi do izby a spolocne sa hrali, ako to robila pocas nasej pritomnosti.

Autorka zije striedavo v Mexiku a na Slovensku, ale reportáže su aj z Afriky, Indie a Rumunska. Az pri citani knihy som si uvedomila, ze si vybrala velmi narocnu temu. Spovedanie zien z tychto krajin je velmi zlozite...neovladaju cudzie jazyky, obecne maju malo vlastnej agendy a voci cudzincom su prirodzene podozrievave, pripadne sa az privelmi prisposobuju hostitelom, ci uz skutkami alebo slovami. Obecne, prisposobovat sa situacii a nevytvarat konflikty je disciplina v ktorej sa zeny vsetkych kultur snazia excelovat.

Autorka nie je moralistka. Knihu otvara konstatovanim, ze svet ktory pozna je na druhej strane uplne iny a tieto dve reality (alebo predstavy?) treba konfrontovat. Velmi sa tiez pacilo, ze problemy sa snazila davat do sirsieho kontexu, ci uz s klimatickou krizou, nizkou vzdelanostou ale aj ludskou chantivostou a nepokojnostou. V mnohych situaciach som medzi riadkami citila ze s konanim alebo sposobom zmyslania obyvatelov nesuhlasi ale snazila sa nechat na citatelovi, co si z toho vytiahne.

Rastliny agave, z ktorych v Mexiku vyrabaju svetoznamy alkohol mezcal alebo sirupy, ci kaktusy, ktore varia na ranajky s vajickami, tu rastu celkom nedotknuto, miestni z kaktusov oberaju len zrele ovocie

Velmi sa tiez pacilo ze sa nesnazila predavat Africanou a hlavne africke zeny, ako vecne stastne a bezstarostne obyvatelsko, ked su stale vo vojne a hrozi im hladomor a vykoristovanie.

Ked sa clovek rozhodne hladat miesta, odkial ludia odchadzaju do sveta, sterotypny obraz z krajin subsaharskej Afriky, ktory miestnych prezentuje ako vecne tancujucich, by casto hladal marne. Aspon nas v ziadnej dedine nevitali roztancovani Senegalcania, ktori su stastni, hoci maju malo alebo nic.

Autorka sa v prvej casti zaobera hlavne temou nelegalnej migracie z Afriky. V danej oblasti komunikovala aj s roznymi organizaciami, ktore sa jej snazia predchadzat. Bolo zaujimave dozvediet sa viac o celkom procese alebo dovodoch, ktore za nelgalnou migracou stoja. Najviac ma prekvapili tvrdenia, kde pracujuci muz v Spanielsku dokazal manzelke poslat maximalne 60 eur za 3 mesiace. Ona sama pritom zarabala 10 eur za den v Afrike. Velmi ma prekvapilo, ze migracia do Europy je v tychto krajinach skor otazkou prestize, ako realnom zlepseni ekonomickej situacie, vzhladom na tom, ze taketo "dobrodruztvo" je pekelne drahe a muz a cela jeho rodina sa musia velmi zadlzit.

Aidara priznava, ze jednym zo sposobov, ako sa snazia neregularnu migraciu zredukovat, je, ze ukazuju mladym ludom a ich rodinam hrozostrasne obrazky mrtvych migrantov v Libyi ci na lodiach. Nestaci to.........Podla neho sposob, akym teraz mladi Senegalcania vyhodnocuju rizika migracie, suvisi aj s nizkym vzdelanim. "Mali by sme sa uistit, ze mladi zostavaju v skolach a ziskavaju vzdelanie, ktore ich vedie k inemu premyslaniu, aby dokazali robit informovane rozhodnutia".

Koniec knihy sa skor venuje dopadu migracie na rodinny zivot. Tato cast je hlavne zamerana na rodiny z Mexika, Slovenska a Rumunska, kde migruju nielen muzi, ale velmi casto aj zeny. Autorka skuma, aky ma absencia rodicov dopad na deti. Bolo smutne, aj ked nie velmi prekvapive, ze mnoho rodin sa pocas rokov intenzivnej migracie rozpadlo a v novych domoch byvali clenovia rodiny osamote. V inych rodinach to ale predsa len viedlo k prehlbeniu vztahov, zlepseniu zivota a aj lepsej akceptacii cudzincov :)

"Nemame tu zaplavy ani tajfuny. Kolki ludia ziju na miestach, kde kedykolvek moze prist silny vietor. Aku silu maju, ked tak dokazu zit. Tu len zafuka vietor a uz sa bojime. Ako vtedy, ked u nas strechy pobralo!. Najviac sa bojim ked si prec a sme doma s Kristinkou samy. Co ak sa nieco stane?" Na chvilu zmlkne a potom sa obrati na Petra: "Chybas, ked si prec!"

[Denisa Ballová · Rating 4 out of 5]

Na začiatku bola náhoda. Keď sa pred siedmimi rokmi Magdaléne Rojo počas letu z Latinskej Ameriky do Európy prihovoril jeden Kubánec, priznal sa jej, že do Bruselu cestuje za prácou a v rodnej krajine nechal svoju manželku a dcéru. Nemal na výber, hovoril, bola to jediná možnosť, ako sa postarať o svoju rodinu.

Slovenská novinárka tak začala premýšľať o tom, ako asi žijú ženy, ktoré zostali. Nasledujúce roky zozbierala príbehy rodín, ktoré rozdelila práca za hranicami a hlavne túžba dostavať dom či snaha poslať deti na lepšiu školu.

Kniha Ženy, ktoré zostali približuje situáciu žien z Mexika, zo Senegalu, z Etiópie, Indie, ale aj z Rumunska a zo Slovenska. Odlišuje ich úroveň vzdelania, náboženské presvedčenie, finančné možnosti. Rojo však hľadá to, čo všetky tieto ženy spája - ako prežívajú odlúčenie, nové povinnosti, to, že sú samé na výchovu detí.

“Mnohé pragmatické riešenia ma prekvapili, nevedela som si predstaviť, že ženy môžu premýšľať tak, že si musia zobrať niekoho, kto má dom alebo je zabezpečený. Moja predstava o romantickej láske bola veľmi silná a zrazu som pracovala v iných kultúrnych kontextoch,” povedala mi Rojo počas nášho rozhovoru. Opísala mi tiež, ako tieto ženy našla, ako sa s nimi rozprávala, ako si od nich nechcela udržať odstup. Takisto priznala, na čo sa tieto ženy nespýtala. Jej kniha, ktorú dopĺňajú fotky jej manžela Noela, prináša dôležité svedectvo o tom, aké dokážu byť ženy silné, obetavé a mnohé tiež večne čakajúce. Veľmi vám ju odporúčam.

Rozhovor tu - https://dennikn.sk/3543721/verila-som...

[Alexandra Sisková · Rating 4 out of 5]

Ženy, ktoré zostali je kniha plná silných príbehov žien, ktoré museli zostať doma, zatiaľ čo ich muži odišli za prácou do zahraničia. Táto situácia ich stavia pred ťažkú dilemu – čo je dôležitejšie? Láska, rodina, a to, aby boli spolu, alebo ekonomická stabilita, ktorá im umožní prežiť?

Aj my na Slovensku túto realitu dobre poznáme. Muži stále odchádzajú za lepšími príležitosťami, aby finančne zabezpečili svoje rodiny, a ženy ostávajú na všetko samy. Starostlivosť o deti, domácnosť, všetka zodpovednosť leží na ich pleciach, a pritom sa musia vyrovnávať s pocitom samoty, keď ich najbližší nie sú pri nich.

Často sa migrácia vníma ako problém niekde ďaleko, ale táto kniha pripomína, že nezáleží, či je to Mexiko, Senegal, alebo Slovensko – ženy všade čelia tej istej výzve. Túžia po rodinnom spojení, no zároveň chápu, že bez peňazí zo zahraničia by ich rodiny neprežili. Migrácia prináša peniaze, no ničí vzťahy a vytvára obrovské diery v srdciach tých, čo zostávajú doma.

Ten pocit, "chýbaš, keď si preč" poznajú asi všetky ženy, ktoré na svojich milovaných každý deň čakajú.

[Katarina · Rating 5 out of 5]

Krasna kniha ktora dava priestor nazriet do niekolkych osudov rodin v roznych kulturach, prepojenych jednym menovatelom - migraciou. Kazdy pribeh je osobity a nesmierne putavy. Magdalena velmi citlivo opisuje prakticke aspekty a starosti ktore migracia prinasa do zivota zien, muzov a celych rodiny v roznych komunitach aj vzhladom na miestne zvyky. Kazda jedna kapitola, kazdy jeden pribeh ma absolutne vtiahli do diania vdaka hlbavemu opisu prostredia - aj vdaka tomu sa dokaze clovek vcitit do pribehov ktore cita a navnimat aspon zcasti co migracia znamena.

Zaradila by som medzi povinne citanie pre ludi, kt. nemaju maju vyhraneny nazor o migracii. Prave tieto pribehy poukazuju na rozne formy migracie, nielen taku kt. velka cast Slovakov pozna z titulkov televiznych novin a casto sa jej obava.

[zuz.kovi · Rating 4 out of 5]

"Absyntovky" sú už nejaký ten čas moja srdcovka, pretože ma buď oboznámia s niečím novým, alebo mi prinesú nový pohľad na niečo, s čím už akú takú skúsenosť mám. A táto kniha je príkladom oboch prípadov.

Netradičný pohľad na migráciu a jej vplyv na osudy obyčajných ľudí z rôznych krajín sveta, špeciálne žien. Opis toho, ako v patriarchálnej spoločnosti na seba preberajú rolu matky aj otca, starostlivosť o rodinu, často aj o komunitu. A napriek týmto superhrdinským schopnostiam sa im nedostáva spoločenského docenenia. Aj keď pri čítaní týchto príbehov som pociťovala veľkú vďačnosť, že som sa narodila práve v Európe, bolo veľmi príjemné čítať aj pohľad z domácej perspektívy. Pretože som si nikdy neuvedomila, že aj "týždňovky" našich otcov sú vlastne formou migrácie.

Veľmi dobré. Prekvapilo ma, že kniha ešte nie je preložená do iných jazykov, zaslúži si byť videná aj vo svete.

[Stela · Rating 4 out of 5]

Nie taká typická Absyntovka plná depresie. Len tak mierne.
To však nič nemení na tom, že autorka si vybrala veľmi silnú a aktuálnu tému na prerozprávanie. Veľmi sa mi páčil jazyk knihy. Je písaný s ľudskosťou na nie práve ľahkú tému a problematiku, ktorej možno nečelil každý z nás osobne, ale vďaka tejto knihe môže čitateľ aspoň trocha pochopiť čo prežívajú ženy, muži a celé rodiny keď otázka peňazí a vidina lepšej budúcnosti zvíťazí nad tým zostať. Lebo niekedy nemožno inak...

[Hana Pollak · Rating 5 out of 5]

Svadba ešte pred dovŕšením plnolestosti, negrammostnosť, úloha poslúchať na slovo svojho muža…toto nie je obraz z dávnej minulosti ale z krutej súčasnosti mnohých žien na tomto svete. Dojemný a zároveň silný príbeh o ženách, ktoré prekonávajú tieto prekážky a mnohé ďalšie. Ich životné príbehy však jedno spoločné - žijú odtrhnuté od svojich mužov, ktorí odišli od rodín v dôsledku migrácie. Táto kniha stelesňujú svedectvo o dopadoch migrácie v rôznych kútoch sveta na životy žien, ktoré zostali.

[Janaszone · Rating 4 out of 5]

Jedna z lepších absyntoviek, spočiatku mi prisla príbehovo veľmi opakujúca sa a podobná, ale ako sa presúvala autorka k iným oblastiam sveta, tak sa menili mierne aj príbehy. Pacil sa mi najmä záver a myslím si, že by stalo za to sa zamerať viac na európske príbehy žien ktoré zostali doma, zatialco ich manželia a synovia migrovali do zahraničia.
Obzvlášť sympatické mi bolo že autorka je zo Slovenska a preto mi jej pohľad a spôsob písania prišli blízke a zaujali má

[Bibiana Dear · Rating 4 out of 5]

Some parts were hard to read as the situation for some of the people in Africa and India was truly dire. I had to put the book down a few times. Otherwise, it felt nice to be able to peek into lives of ordinary people on the other side of the world, especially in such an intimate manner.

[Kristína · Rating 5 out of 5]

Výborné! Teším sa, že aj na Slovensku vychádzajú SLOVENSKÉ reportáže.

[Lili · Rating 5 out of 5]

Úžasné

[Monči Šalgóová · Rating 4 out of 5]

4.5