What do you think?
Rate this book
Prokletý záliv
Slunce, hudba, rum a Bob Marley – Jamajka je rájem pro mladé lidi, kteří hledají zábavu. Hotely se otřásají pod rytmem reggae a diska, moře šumí a večírky nikdy nekončí. Až do chvíle, kdy cosi přichází z hlubin…
Lidé začínají mizet. A zůstává po nich krev. Policie věří, že jde o útoky divokého zvířete, ale místní si šeptají o něčem jiném. O stvoření z legend.
Je to jen povídačka, nebo se na ostrově opravdu probudila starodávná hrůza?
***
Přichází dvacátá první kniha ze série Zrnka temnoty, kterou nakladatelství Golden Dog chce na český trh dostat příběhy, jež standardně nemají rozsah, jenž by byl pro knížku nejvhodnější. Rozhodně ale nečekejte jen rychlé čtení.
Radoslav Kozák se zatím představil u Golden Dogu především jako povídkář a editor. Tentokrát ale přináší něco delšího. Podívejte se s ním na Jamajku, do jednoho na první pohled úplně obyčejného přístavu. Radek je prvním Slovákem, který se objevuje v Zrnkách temnoty. A rozhodně ne posledním.
Lidé začínají mizet. A zůstává po nich krev. Policie věří, že jde o útoky divokého zvířete, ale místní si šeptají o něčem jiném. O stvoření z legend.
Je to jen povídačka, nebo se na ostrově opravdu probudila starodávná hrůza?
***
Přichází dvacátá první kniha ze série Zrnka temnoty, kterou nakladatelství Golden Dog chce na český trh dostat příběhy, jež standardně nemají rozsah, jenž by byl pro knížku nejvhodnější. Rozhodně ale nečekejte jen rychlé čtení.
Radoslav Kozák se zatím představil u Golden Dogu především jako povídkář a editor. Tentokrát ale přináší něco delšího. Podívejte se s ním na Jamajku, do jednoho na první pohled úplně obyčejného přístavu. Radek je prvním Slovákem, který se objevuje v Zrnkách temnoty. A rozhodně ne posledním.
- GenresHorror
120 pages, Paperback
Published April 28, 2025
5 people want to read
Ratings & Reviews
Friends & Following
Create a free account to discover what your friends think of this book!
Community Reviews
Displaying 1 - 7 of 7 reviews
October 4, 2025
Napínavý príbeh o mýtickej bytosti sa odohráva na Jamajke. Bytosť sa preberie z odpočinku a začne svoju krvavú jazdu. Prečítal som to počas letu, tisícky metrov nad morom, a aj kvôli tomu to malo u mňa taký iný atmosférický punc.
Je tam krv, násilie, sex, psychodráma, ale žiaľ, miestami dosť kríva logika a konanie postáv, hoci aj to je možné zviesť na pôsobenie strigy.
Autor ma prinútil gúgliť si informácie o tej tajomnej entite.
Cit: „Ol´hige (alebo "Stará baba", "Ole Hige" či "Soucouyant") je nadprirodzená bytosť z karibského folklóru, ktorá sa v noci mení na guľu ohňa alebo sovu, aby pila krv (niekedy aj duše) ľudí, najradšej dojčatám. Vyskytuje sa po celom Karibiku a v Afrike, pričom sa spája so syndrómom spánkovou paralýzou.“
Rado si vzal koreň mýtu a autorsky ho kreatívne prestaval, čo je v pohode. Nebudem sa venovať biológii tajomnej Ol´hige, tak ako ju autor použil a zároveň som rád, že nešiel v nej viac do hĺbky, napriek tomu, že hlavná postava je morský zoológ.
No aj tak sa mi vynára viac otázok, ktoré príbeh stáli viacero hviezdičiek v hodnotení.
Ako prišli na to, že cyklus pri zvliekaní kože trvá presne päť dní?
Ako to, že policajti na Jamajke nie sú ozbrojení?
Šerif sa vyberie s nimi na more loviť strigu a nevezme si zbraň (myslím, že v aute majú minimálne brokovnicu, a na opasku pištoľ)?
Hrdinovia sa vyberú zabiť strigu a zoberú si na to až jednu harpúnu?
Finálna scéna s minutím výstrelu harpúnou – mi žiaľ prišla viacmennej groteskná ako hororovo napínavá (to asi nebol autorský zámer).
A to na lodi majú zviazaného šerifa – ktorého neodzbrojili? Síce, ak nemal zbraň ani predtým, čo nevieme, tak ho asi nebolo treba odzbrojiť.
Týmto príbeh, hoci napínavý mysteriózny, stráca na uveriteľnosti. Aj preto u mňa maximálne je to na tri hviezdy z piatich.
Je tam krv, násilie, sex, psychodráma, ale žiaľ, miestami dosť kríva logika a konanie postáv, hoci aj to je možné zviesť na pôsobenie strigy.
Autor ma prinútil gúgliť si informácie o tej tajomnej entite.
Cit: „Ol´hige (alebo "Stará baba", "Ole Hige" či "Soucouyant") je nadprirodzená bytosť z karibského folklóru, ktorá sa v noci mení na guľu ohňa alebo sovu, aby pila krv (niekedy aj duše) ľudí, najradšej dojčatám. Vyskytuje sa po celom Karibiku a v Afrike, pričom sa spája so syndrómom spánkovou paralýzou.“
Rado si vzal koreň mýtu a autorsky ho kreatívne prestaval, čo je v pohode. Nebudem sa venovať biológii tajomnej Ol´hige, tak ako ju autor použil a zároveň som rád, že nešiel v nej viac do hĺbky, napriek tomu, že hlavná postava je morský zoológ.
No aj tak sa mi vynára viac otázok, ktoré príbeh stáli viacero hviezdičiek v hodnotení.
Ako prišli na to, že cyklus pri zvliekaní kože trvá presne päť dní?
Ako to, že policajti na Jamajke nie sú ozbrojení?
Šerif sa vyberie s nimi na more loviť strigu a nevezme si zbraň (myslím, že v aute majú minimálne brokovnicu, a na opasku pištoľ)?
Hrdinovia sa vyberú zabiť strigu a zoberú si na to až jednu harpúnu?
Finálna scéna s minutím výstrelu harpúnou – mi žiaľ prišla viacmennej groteskná ako hororovo napínavá (to asi nebol autorský zámer).
A to na lodi majú zviazaného šerifa – ktorého neodzbrojili? Síce, ak nemal zbraň ani predtým, čo nevieme, tak ho asi nebolo treba odzbrojiť.
Týmto príbeh, hoci napínavý mysteriózny, stráca na uveriteľnosti. Aj preto u mňa maximálne je to na tri hviezdy z piatich.
September 10, 2025
Letní laskomina par excellance. Nemohl jsem si na závěr letního období vybrat vhodnější kandidáta. Kozák píše sebevědomě, atmosféricky a nebojí se sympatického gore. V rámci edice bych se Záliv nebál zařadit mezi to nejlepší.
Chybí vám Akta X? Ta echt kvalitní z první půle devadesátek? S Kozákem si přijdete na své!
Chybí vám Akta X? Ta echt kvalitní z první půle devadesátek? S Kozákem si přijdete na své!
November 29, 2025
Keď na Jamajke začnú miznúť ľudia a nezostane po nich ani mastný fľak, skôr krvavá stopa, obyvatelia začnú ľahko panikáriť. Policajti len mávnu rukou, že veď asi žralok, miestni obyvatelia však tušia, že pôjde o niečo celkom iné.
Zlo, ktoré roky driemalo, sa prebúdza, aby sa mohlo nasýtiť a rozmnožiť...Napriek tomu, že mi trvalo trochu dlhšie sa začítať (ale začínala som knihu čítať o piatej ráno vo vlaku cestou do roboty, tak nech vás to neodrádza), toto je prisámvačkunažuvačku masterpiece. Stranu za stranou, riadok za riadkom som čakala, odkiaľ čo na mňa vybafne. A keďže knižka je to útla, asi tušíte, že baf na seba nenechalo dlho čakať. Teda bola to Striga, alebo tiež Ol´Higue, ktorá síce mala telo bohyne a vlasy (ehm, neviem či sa to dá nazvať vlasmi) dokonalé aj bez toho, aby sedela hodiny u kaderníka, takže logicky z toho vyplýva že som na ňu pozerala ako na hnusnú mrchu.
Pri istej veľmi detailne popísanej scéne som si istá, že sa tak na ňu pozerá aj každý muž, ktorý túto knižku prečítal. Myslím, že každý jeden si dá odteraz pri hlbokej fajke poriadneho majzla. A mňa premkol zvláštny spolusúcit. No ale poďme nazad k deju. Keďže policajti si myslia, že všetko toto zlo pácha žralok, veci sa musí zasa raz chopiť prostý ľud, čiže Andras s Lesterom. Lester sa totiž na stretnutie s touto svojou starou známou pripravoval celé roky. Ak by som niekedy šla na Jamajku, určite by som hľadala nejaký kamenný monument s Andrasovým a Lesterovým menom, ale vlastne po tých hrôzach, čo sú opisované v knihe si uvedomujem, že aj doma je dobre.Mystika sto bodov, masaker sto bodov, dovolenkový vajb sto bodov. Tak čo, prenesiete sa aj vy na horúcu Jamajku a dáte príbehu šancu?
Zlo, ktoré roky driemalo, sa prebúdza, aby sa mohlo nasýtiť a rozmnožiť...Napriek tomu, že mi trvalo trochu dlhšie sa začítať (ale začínala som knihu čítať o piatej ráno vo vlaku cestou do roboty, tak nech vás to neodrádza), toto je prisámvačkunažuvačku masterpiece. Stranu za stranou, riadok za riadkom som čakala, odkiaľ čo na mňa vybafne. A keďže knižka je to útla, asi tušíte, že baf na seba nenechalo dlho čakať. Teda bola to Striga, alebo tiež Ol´Higue, ktorá síce mala telo bohyne a vlasy (ehm, neviem či sa to dá nazvať vlasmi) dokonalé aj bez toho, aby sedela hodiny u kaderníka, takže logicky z toho vyplýva že som na ňu pozerala ako na hnusnú mrchu.
Pri istej veľmi detailne popísanej scéne som si istá, že sa tak na ňu pozerá aj každý muž, ktorý túto knižku prečítal. Myslím, že každý jeden si dá odteraz pri hlbokej fajke poriadneho majzla. A mňa premkol zvláštny spolusúcit. No ale poďme nazad k deju. Keďže policajti si myslia, že všetko toto zlo pácha žralok, veci sa musí zasa raz chopiť prostý ľud, čiže Andras s Lesterom. Lester sa totiž na stretnutie s touto svojou starou známou pripravoval celé roky. Ak by som niekedy šla na Jamajku, určite by som hľadala nejaký kamenný monument s Andrasovým a Lesterovým menom, ale vlastne po tých hrôzach, čo sú opisované v knihe si uvedomujem, že aj doma je dobre.Mystika sto bodov, masaker sto bodov, dovolenkový vajb sto bodov. Tak čo, prenesiete sa aj vy na horúcu Jamajku a dáte príbehu šancu?
June 10, 2025
Prekliaty záliv má kostrbatý rozbeh. Kostrbatý v zmysle, že sa tam veľa vecí stane, ale kauzálne nedávajú zmysel. Napríklad keď Lester uvidí morskú strigu, zatiaľ čo sa Andras neďaleko potápa – ako je možné, že to prežili, keď len noc predtým nastal na mori masaker?
Rado vie vytvoriť uveriteľné a všestranné charaktery. Dokáže pracovať s atmosférou a mýtus o morskej strige robí zaujímavým a vo veľkej miere aj originálnym. Preto som tomu kostrbatému úvodu nerozumel. Hľadať si k tomu cestu mi zabralo nejaký čas a dokonca som sa pristihol, že ma to až tak nebaví.
Lenže potom príde koniec druhej kapitoly a koniec štvrtej kapitoly – a všetky veci začínajú dávať logiku a zapadať na svoje miesto. A to už Rado naplno rozohráva svoju temnú víziu plnú perverzností, krvi a násilia. A zrazu tam fungovalo všetko. Hlavné aj vedľajšie postavy spolu kooperujú a robia to nenásilne a uveriteľne. Mikropríbehy iných postáv dopĺňajú hrôzy, ktoré sa na Jamajke dejú, a finále vytvára správne napätie a prichádza aj s rozuzlením, ktoré sa dá v predstihu odhadnúť, ale zároveň v rámci príbehu dokonale funguje.
Možno to má béčkový nádych, ale to vôbec nevadí. Na konci dňa je Prekliata zátoka mytologickým zárezom v hororovom žánri, ktorý tu tak dlho chýbal. Možno je príbeh v niektorých scénach zbytočne uponáhľaný, no zároveň sa mu nedá uprieť premyslenosť s postupnou gradáciou, ktorá sa čitateľovi na konci dostatočne odmení.
Malý klenot, ktorý stojí za prečítanie. A ilustrácie v knihe sú skvelé.
Rado vie vytvoriť uveriteľné a všestranné charaktery. Dokáže pracovať s atmosférou a mýtus o morskej strige robí zaujímavým a vo veľkej miere aj originálnym. Preto som tomu kostrbatému úvodu nerozumel. Hľadať si k tomu cestu mi zabralo nejaký čas a dokonca som sa pristihol, že ma to až tak nebaví.
Lenže potom príde koniec druhej kapitoly a koniec štvrtej kapitoly – a všetky veci začínajú dávať logiku a zapadať na svoje miesto. A to už Rado naplno rozohráva svoju temnú víziu plnú perverzností, krvi a násilia. A zrazu tam fungovalo všetko. Hlavné aj vedľajšie postavy spolu kooperujú a robia to nenásilne a uveriteľne. Mikropríbehy iných postáv dopĺňajú hrôzy, ktoré sa na Jamajke dejú, a finále vytvára správne napätie a prichádza aj s rozuzlením, ktoré sa dá v predstihu odhadnúť, ale zároveň v rámci príbehu dokonale funguje.
Možno to má béčkový nádych, ale to vôbec nevadí. Na konci dňa je Prekliata zátoka mytologickým zárezom v hororovom žánri, ktorý tu tak dlho chýbal. Možno je príbeh v niektorých scénach zbytočne uponáhľaný, no zároveň sa mu nedá uprieť premyslenosť s postupnou gradáciou, ktorá sa čitateľovi na konci dostatočne odmení.
Malý klenot, ktorý stojí za prečítanie. A ilustrácie v knihe sú skvelé.
December 24, 2025
Jamajka. Ostrov rastafariánov, rumu a neviazanej zábavy v tónoch piesni Boba Marleyho. Svet dokonalej pohody. Napriek tomu i tu človek nájde desivé tajomstvá a krvilačných démonov.
Autor okolo miestnej legendy a jej túžbe po moci umne vystaval dej, ktorý nám dávkuje v správnom atmosferickom tempe. Jednotlivé scény sú logické vystavané a navzájom previazané, ich zobrazenie pripomína tak obľúbené oko kamery. Postavy majú výborné charaktery, nájdeme tu aj dávno pochované tajomstvá a zaujímavé zvraty, dialógy sú lahôdkou. Čo sa týka zápletky, je vynikajúca a poriadne premyslená aj so záverečným rozuzlením. Jedine čo by som vytkol je rozsah nebezpečenstva, ktorý by podľa mňa vyvolal väčši paniku a záujem poriadkových zložiek, ale v rámci štýlu je to akceptovateľné.
Moja prvá skúsenosť s týmto autorom dopadla nad očakávanie, už teraz sa teším na ďalšie knihy.
Autor okolo miestnej legendy a jej túžbe po moci umne vystaval dej, ktorý nám dávkuje v správnom atmosferickom tempe. Jednotlivé scény sú logické vystavané a navzájom previazané, ich zobrazenie pripomína tak obľúbené oko kamery. Postavy majú výborné charaktery, nájdeme tu aj dávno pochované tajomstvá a zaujímavé zvraty, dialógy sú lahôdkou. Čo sa týka zápletky, je vynikajúca a poriadne premyslená aj so záverečným rozuzlením. Jedine čo by som vytkol je rozsah nebezpečenstva, ktorý by podľa mňa vyvolal väčši paniku a záujem poriadkových zložiek, ale v rámci štýlu je to akceptovateľné.
Moja prvá skúsenosť s týmto autorom dopadla nad očakávanie, už teraz sa teším na ďalšie knihy.
June 12, 2025
Radovi sa vďaka výborne načasovaným scénam, postupnému budovaniu napätia, dávkovaniu informácií a krvavým scénam podarilo vytvoriť hutnú atmosféru ako more plné mŕtvol. Tá sa rozprestiera pomaly cez osudy drobných postáv (presne takto fungujú skvelé horory z osemdesiatych rokov) a ich drsné úmrtia. Čitateľ má neustále pocit, že zlo číha za každým odstavcom a vyskočí po každej vete.
Oceňujem exotické prostredie Jamajky. Rado tam strávil určitý čas a je to cítiť. Miesto pôsobí autenticky a celý čas som mal pocit, že som s hrdinami priamo na mieste. Bájna bytosť Ol’ Higue bola skvelý záporák. Nemilosrdná, hravá a schopná rozpútať krvavé orgie. Pre bežného čitateľa môže pôsobiť až béčkovo, ale mne to vôbec neprekážalo. Naopak, fungovalo to ešte lepšie, ako keby sa ju autor snažil skryť v náznakoch. Príbeh vďaka nej získava až dobrodružný nádych.
Často sa stáva, že v hororových príbehoch sa objavia postavy, ktoré pôsobia umelo alebo iritujúco. Autorovi sa však podarilo vytvoriť funkčné postavy s vlastnými vnútornými démonmi, ktoré zároveň dodali príbehu hĺbku.
Stále sa vraví, že dielo je „dobré na Slovensko“ – ale toto je svetová kvalita. A čo viac, zatiaľ ide o najlepšiu hororovú knihu, akú som tento rok čítal!
Oceňujem exotické prostredie Jamajky. Rado tam strávil určitý čas a je to cítiť. Miesto pôsobí autenticky a celý čas som mal pocit, že som s hrdinami priamo na mieste. Bájna bytosť Ol’ Higue bola skvelý záporák. Nemilosrdná, hravá a schopná rozpútať krvavé orgie. Pre bežného čitateľa môže pôsobiť až béčkovo, ale mne to vôbec neprekážalo. Naopak, fungovalo to ešte lepšie, ako keby sa ju autor snažil skryť v náznakoch. Príbeh vďaka nej získava až dobrodružný nádych.
Často sa stáva, že v hororových príbehoch sa objavia postavy, ktoré pôsobia umelo alebo iritujúco. Autorovi sa však podarilo vytvoriť funkčné postavy s vlastnými vnútornými démonmi, ktoré zároveň dodali príbehu hĺbku.
Stále sa vraví, že dielo je „dobré na Slovensko“ – ale toto je svetová kvalita. A čo viac, zatiaľ ide o najlepšiu hororovú knihu, akú som tento rok čítal!
October 11, 2025
Jamajka by pro mnohé mohla být rájem na zemi. Spousta zábavy, koktejly, dunící hudba a pálící slunce. Dokonalé synonymum pro místo snů. Až na to, že v místních vodách číhá zlo.
“Jen proto, že něčemu nerozumíme, nemůžeme to hned považovat za nadpřirozené.”
Lidé začínají mizet. Objevují se znetvořená těla, která vyplivne moře a místní se začínají bát. Policie věří, že jde o zvíře, ale někteří si šuškají, že jde o starodávné zlo, které se po letech probudilo.
V první řadě jsem ráda, že se po Naplaveninách objevil příběh se zlem z moře, který mě od samého začátku chytnul a bavil. Tady nemáme žádné zombie, ale prastaré zlo z legend, před kterým si žádný muž nemůže být jistý svým životem.
Autor skvěle vybudoval atmosféru, líbilo se mi zapojení legend a nadpřirozené bytosti, která znovu ožívá a přichází narušit bezstarostné dny. Příběh je navíc doplněn krásnými temnými ilustracemi od Lucii Martinkové, které dokonale vystihují atmosféru v knize a místy ji ještě umocňují.
“Nejjednodušší způsob, jak v člověku vyvolat paniku, je uvěznit ho v jeho vlastní hlavě.”
Další skvělé Zrnko temnoty, které můžu s čistým svědomím doporučit jak na horké letní dny tak na chmurné podzimní večery.
“Jen proto, že něčemu nerozumíme, nemůžeme to hned považovat za nadpřirozené.”
Lidé začínají mizet. Objevují se znetvořená těla, která vyplivne moře a místní se začínají bát. Policie věří, že jde o zvíře, ale někteří si šuškají, že jde o starodávné zlo, které se po letech probudilo.
V první řadě jsem ráda, že se po Naplaveninách objevil příběh se zlem z moře, který mě od samého začátku chytnul a bavil. Tady nemáme žádné zombie, ale prastaré zlo z legend, před kterým si žádný muž nemůže být jistý svým životem.
Autor skvěle vybudoval atmosféru, líbilo se mi zapojení legend a nadpřirozené bytosti, která znovu ožívá a přichází narušit bezstarostné dny. Příběh je navíc doplněn krásnými temnými ilustracemi od Lucii Martinkové, které dokonale vystihují atmosféru v knize a místy ji ještě umocňují.
“Nejjednodušší způsob, jak v člověku vyvolat paniku, je uvěznit ho v jeho vlastní hlavě.”
Další skvělé Zrnko temnoty, které můžu s čistým svědomím doporučit jak na horké letní dny tak na chmurné podzimní večery.
Displaying 1 - 7 of 7 reviews