Jednou nohou v hrobe

Naše mesto #20

by Dominik Dán

Každý nový prípad na oddelení vrážd sa začína tým, že nájdu rozstrieľanú alebo dobodanú mŕtvolu. Úlohou detektívov je ku každej mŕtvole vypátrať aspoň jedného možného páchateľa. Zvyčajne je to tak, ale v niektoré dni akoby sa celý svet pomiatol a všetko je naopak.

Detektívi nájdu na smetisku pohodenú nohu a chýba im nielen vrah, ale aj zvyšok tela. Kým sa rozbehnú po horúcej stope, musia nájsť odpovede na základné otázky: Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka – kde je zvyšok tela?

Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade – po vrahovi s krvavou pílkou v šope. Aby toho nebolo dosť, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil, chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. To zas bude na oddelení vrážd bláznivý týždeň...

Genres: Crime, Audiobook, Detective, Novels, Mystery, Fiction, Contemporary

344 pages, Hardcover

First published December 15, 2014

About the author

Dominik Dán je slovenský spisovateľ detektívnych románov. Píše pod pseudonymom, v skutočnosti nemá 56 rokov (aj keď tento údaj bol vytvorený celkom náhodne pri chybnom zadaní spisovateľovho dátumu narodenia pri vydávaní knihy) a v súčasnosti autorsky spolupracuje pri tvorbe nového slovenského seriálu Kriminálka Staré mesto.

Reviews

[Maťa · Rating 5 out of 5]

Tak toto bola moja prvá kniha od Dominika Dána a ja som veľmi príjemne prekvapená. Skvelé to bolo, autor bravúrne preplietol dve zápletky, ktoré napohľad nemajú nič spoločné. A netušila som, čo sa z toho vykľuje až do konca.
Akurát toľko alkoholu ako je v krimi zo slovenského prostredia nie je ani v zahraničnej knižke o alkoholizme.

[Zuzulivres · Rating 3 out of 5]

Počúvať Geišbergov hlas ma stále baví, zvyšuje úroveň každého Dánovho románu minimálne o 1*.

[Martin · Rating 2 out of 5]

Možno len pritakať názorom ostatných čitateľov, podľa ktorých je román Jednou nohou v hrobe „typický Dán“, so súhlasným prikývnutím sa však tisne na jazyk provokatívna otázka, či najpopulárnejší slovenský autor kriminálnych románov vôbec niekedy napísal prózu, ktorá by nebola kvintesenciálne „dánovská“. Dominik Dán píše za celú svoju kariéru stále tú istú knihu. Zrecenzovať jednu z nich tak znamená zrecenzovať ich všetky.

Opäť možno očakávať množstvo dialógov, minimum opisov, krátke kapitoly a svižné tempo rozprávania, vďaka ktorému sa stránky obracajú prakticky samy. Už vo svojom debute Popol všetkých zarovná pred desiatimi rokmi bola veľkou prednosťou autenticita jeho próz a zasvätené popisy policajnej práce (v najnovšej knihe napríklad detailná analýza videa z miesta činu alebo podrobný opis priebehu netradičnej pitvy), hoci vďaka strohému jazyku pôsobia ako odpísané z vyšetrovacieho spisu, stále patria k najzaujímavejším miestam románu. Jeho realistické zobrazenie analýzy stôp či vypočúvania podozrivých popiera zažitú popkultúrnu predstavu o všemocnej kriminalistike a aj po rokoch pôsobí originálne.

Žiaľ, len čo sa rozprávanie vzdiali od vyšetrovania, Dán opäť ukazuje svoju v tom lepšom prípade literárne populistickú, v horšom priamo vulgárnu stránku. Ku kriminálkam tak akosi patrí chlapská drsnosť a nevyberaný slovník, ale „mačovský“ nádych Dánových románov už neraz prekročil únosnú mieru. Detektívi Krauz (najskôr autorovo alter ego) a Fischer sú ultimátni alfasamci, ktorým žiadna žena neodolá, a ak v niektorej scéne nepijú tvrdý alkohol, tak iba preto, lebo ho budú piť v tej nasledujúcej.

V najnovšom románe však, našťastie, drží Dán tieto tendencie zväčša na uzde, aspoň na svoje pomery. "Vraždári" ani raz nenavštívia svoju obľúbenú krčmu u Jumba a Krauz dokonca ani nepodvádza svoju manželku. Čitateľ však aj tentoraz bude musieť pretrpieť množstvo vaty v podobe nespočetných scén bežnej pracovnej rutiny na oddelení vrážd, plných podpichovania a ošúchaných vtipov, aké pozná každý, kto strávil čo i len deň na akomkoľvek pracovisku:

„Tri nové vraždy,“ vzdychol Mayor.
„Štyri, chlapci,“ Krauz smutne zvesil plecia.
Mayora vystrelo na stoličke, prvé tri sekundy sa oňho pokúšal infarkt.
„Šty...ri?“ zastonal.
„No. Ja som na odchode zabil zubára...“ priznal sa Krauz.

Dánovi zrejme ide o čo najcivilnejšie poňatie policajtov, ktorých chce zobraziť ako bežných ľudí, no na to treba viac, než len sexistické narážky a humor z tretej cenovej. Nestačia ani autorove „fejtonistické“ pokusy o kritiku pomerov v policajnom zbore, či dokonca spoločenský presah. Prominenti sú, ako inak, nedotknuteľní, vedenie polície je ako vždy neschopné a poplatné tým hore, ministerskí úradníci žijú mimo reality a strpčujú život tvrdo pracujúcim policajtom, a ani tá demokracia nie je prechádzkou ružovým sadom, ako nám to sľubovali politici, no všetko to pripomína večné krčmové šomranie štamgasta, ktorý už ani len nebúcha päsťou po stole. Dánova zatrpknutosť, žlčovitosť a pohŕdanie vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi trčí z románu ako slama z topánok.

Ani po remeselnej stránke to nie je žiadna sláva. Dominik Dán má na slovenskej literárnej scéne svoje renomé, no aj jeho dvadsiaty román by zniesol prísnejšie korektorské oko, anachronizmy a jazykové lapsusy sa už pomaly stávajú Dánovou poznávacou značkou. Keď už nie Dán, aspoň jeho editor by mohol vedieť, že v slovenčine neškemráme, ale žobreme či prosíkame, výrobky sa v časopise nereklamujú, ale inzerujú alebo propagujú, a ak sa situácia obráti o tristošesťdesiat stupňov, vlastne sa nič nezmenilo. Pozornejší dohľad editora by možno pomohol odstrániť aj ďalšie Dánove zlozvyky, najmä jeho záľubu v info-dumpingu (vždy, keď sa na scéne objaví nová postava, rozprávač z rukáva na jeden nádych vysype jej celý životopis do najmenších podrobností) a tendenciu spájať v jednom románe nesúvisiace dejové línie a umelo tak nafukovať ich dĺžku.

Azda najväčšou slabinou Dánových próz však stále zostáva absencia akéhokoľvek literárneho štýlu. Najlepšie to nedávno vystihol iný slovenský autor bestsellerov (a neporovnateľne zručnejší spisovateľ) Juraj Červenák – Dánove knihy pôsobia, ako keby ich niekomu nadiktoval. Zvláštne, že slovenskí čitatelia zbožňujú brutálne severské kriminálky plné existenciálnej depresie, ale v domácej tvorbe sa uspokoja s mdlým a jednotvárnym rozprávaním bez väčších ambícii.

Denník Pravda nedávno oslovil viacero našich popredných prozaikov, aby čitateľom priblížili zákulisie svojej tvorby. Jedna otázka sa týkala dôležitosti prvej vety. Kým ostatní literáti vyzdvihovali jej význam (podľa Pavla Rankova „prvá veta rozhoduje o mnohom, prvá kapitola o všetkom“), Dominik Dán len utrúsil, že nemusí byť ničím zvláštna, stačí, aby na ňu logicky nadväzovala tá ďalšia. V tomto lakonickom tvrdení je vyjadrená celá Dánova autorská filozofia. Skutočný spisovateľ by takto nikdy neodpovedal. Romány nemožno písať metódou pásovej výroby podľa šablóny. Pokiaľ sa Dominik Dán nenaučí, že v románoch nie je dôležitý len príbeh, ale aj jazyk, štýl alebo atmosféra – slovom, nielen čo, ale aj ako – jeho knihy zostanú, aj napriek množstvu slov na stránkach, zvnútra prázdne.

[Kostiantyn · Rating 2 out of 5]

Dominik Dán probably entertained himself with puzzles when he got the idea to write this book. Otherwise, I cannot explain the crack about a separated leg and how the narrative lets you know the full picture while leaving out several pieces of the puzzle until the last page. This sustained mystery was genuinely fun. While the book is highly successful and delivers for Dán's true fans, more casual enthusiasts may find the narrative unduly weighted by the constant repetition of passages.

[Dzany · Rating 3 out of 5]

Jednou nohou v hrobe je Dánova v poradí už dvadsiata kniha, tak je logické, že už ani samého spisovateľa nemôžu baviť jednostaj rovnaké doberačky medzi detektívmi a dvojzmyselné narážky. Snaží sa to aspoň trochu posúvať inde a našťastie už nie sme svedkami neustáleho polievania zdochýnajúcich kvetín a Váňovo obžerstvo je potlačené na najnižšiu možnú mieru (dokonca s bonusom, ktorý nebudem prezrádzať). Napriek tomu v tejto oblasti drží sám so sebou krok. Horšia je už...
http://dzanyvontrouser.com/2-uncatego...

[Tomáš Ulej · Rating 3 out of 5]

V princípe sa na Dánovi takmer nič nezmenilo: stále ten relatívne dobre zmáknutý koktail akčnosti, ktorý až tak nenudí, stále tá istá atmosféra smradu policajných staníc a slovenskej reality celkovo, ale aj: stále tie isté priblbé až nezvládnuté dialógy, primitívny humor, zjednodušenia vo vykresleniach charakterov. Fajn na prečítanie za jednú noc, alebo keď sa človeku nechce až tak myslieť a potom vďaka, že ho máte len ako e-knihu, aby nezaberal miesto v poličke. Enjoy!

[Bezmenny · Rating 3 out of 5]

Klasický Dán: vtípky, akcia, spád, napätie, rodinné vzťahy, ktutá realita. Lenže tentokrát to má nejaké to ale- príbeh na pozadí o Zore? To už predsa bolo a dokonca dvakrát (s dejom v budúcnosti vzhľadom na túto knihu). Takže ak to nebolo pripravovanie si pôdy na veľké finále tejto kapitoly, tak neviem presne aký to malo zmysel. Uvidíme v ďalšej knihe...

[Maroš Kováč · Rating 4 out of 5]

Pán spisovateľ!

[Kahlan23 · Rating 5 out of 5]

Ďalší Dán za mnou a nemôžem byť spokojnejšia. Tak ako som sa bála, že mi tie jeho knihy nesadnú, tak som sa na ne za tieto tri knihy čo som zatiaľ prečítala, inak namotala. Celé mi to proste sadlo či už ide o to ako je vystavaná zápletka a ako ju autor pred čitateľom odhaľuje, či už sú to postavy, ktoré nejde neobľúbiť si (aj keď chlastajú prvú ligu vo veľkom) a ich humor alebo to, že sa autor nesnaží linky ukončiť za každú cenu chytením páchateľa a postavením ho pred spravodlivosť. Predsa len vieme ako to bohužiaľ niekedy reálne chodí.

Každý nový prípad na oddelení vrážd sa začína tým, že nájdu rozstrieľanú alebo dobodanú mŕtvolu. Úlohou detektívov je ku každej mŕtvole vypátrať aspoň jedného možného páchateľa. Zvyčajne je to tak, ale v niektoré dni akoby sa celý svet pomiatol a všetko je naopak. Detektívi nájdu na smetisku pohodenú nohu a chýba im nielen vrah, ale aj zvyšok tela. Kým sa rozbehnú po horúcej stope, musia nájsť odpovede na základné otázky: Je to ženská, alebo mužská noha? Odrezali ju z mŕtvoly, alebo zaživa? Odrezal ju odborník, alebo je to hrubá mäsiarčina? A nezodpovedaná je aj najdôležitejšia otázka – kde je zvyšok tela? Hľadanie odpovedí je drina a všetkých iba zdržuje od pátrania po tom najdôležitejšom v celom prípade – po vrahovi s krvavou pílkou v šope. Aby toho nebolo dosť, Krauza rozboleli zuby, Chosému sa pohli močové kamene, Váňa v kancelárii skolaboval, lebo chudne a drží prísnu diétu, a šéf sa zbláznil, chce zaviesť trojzmenný pracovný čas. To zas bude na oddelení vrážd bláznivý týždeň...

Autor pred čitateľom začne postupne rozvíjať ďalší príbeh a prípad vyšetrovateľov z dverí číslo 141. Príbeh ma mal aj tentoraz chytenú od prvej strany. Začíname hneď zhurta a to nálezom nohy. To je pekné, ale kde je telo? Je to mužská alebo ženská noha? A ako do toho zapadá prípad nezvestnej manželky, patrí nebodaj noha jej? A čo banková lúpež ku ktorej malo dôjsť pred pár mesiacmi? A súvisí toto všetko nejako spolu? Množstvo otázok, na ktoré dostávame odpovede ako príbeh postupuje ďalej. Moju pozornosť autor mal a tak som sa mohla pustiť do čítania aby som zistila ako sa veci majú a uspokojila svoju zvedavosť.

Musím povedať, že aj tentoraz išlo o zaujímavo premyslený a vystavaný prípad, resp. prípady. V hlave mi išlo postupne čoraz väčšie množstvo teórií ako sme sa v príbehu dostávali ďalej. Po celý čas som rozmýšľala či a ako autor tieto tri veci (nohu bez tela, nezvestnú ženu a lúpež) prepojí. Dlho som si myslela, že to spolu nebude nijak súvisieť a pôjde len o súbežne prebiehajúce prípady. Ako sme sa však dostávali bližšie k záveru, tak sa začali objavovať jednotlivé prepojenia a veci do seba začali pekne krásne zapadať. Aj ten najmenší detail odrazu dával zmysel. Autorovi sa teda znova podarilo výborne prepliesť zdanlivo nesúvisiace veci a prípady. Čo beriem ako plus bol návrat k istej záležitosti z predchádzajúcej časti, že autor to nenechal len tak. Ale čo už ma teší menej bolo jej ukončenie. Verím (dúfam) však, že na túto postavu ešte príde a všetko sa jej to vráti aj s úrokmi.

Som rada, že som konečne po toľkom odkladaní dala tejto sérií šancu. Zatiaľ teda neľutujem a už teraz sa teším na ďalšiu časť, ktoré ma čaká.

[Denisek (milovnici_knih) · Rating 3 out of 5]

Toto bola moja tretia "dánovka", nehovorím, že bola zlá, ale asi v porovnaní s ostatnými, ktoré mám už prečítané, mi prišla troška slabšia... Myslím si však, že autor si stále zachová ten svoj štandard, vždy si ho rada prečítam. Je to pre mňa oddychovka, trocha krimi a humor v jednej knižke.

[Lucia · Rating 4 out of 5]

Interesting till the end!

[Petr Čapek · Rating 4 out of 5]

http://www.schefikuvblog.eu/dominik-d...

[Shadow Darkness · Rating 3 out of 5]

Definitely worth the 7 hours of reading

[Karolina · Rating 3 out of 5]

Uz som citala aj zaujimavejsie knihy od Dominika Dana. Styl pisania sa nezmenil, no pribeh bol dost rozvlacny. Myslim, ze tie najzaujimavejsie pribehy z (cesko-)slovenskej kriminalistiky uz asi popisal. Poslednych 20% bolo zaujimavych, ked dochadzalo k rekapitulacii udalosti v suvislostiach ako sa stali a doslo k vyrieseniu pribehu. Ak ste fanusikovia DD, odporucam precitat; ak hladate napinavu detektivku, siahnite po niecom inom.

[Blanka Lednická · Rating 5 out of 5]

První Dánova detektivka, kterou jsem četla ve slovenštině. Ne, netrvalo mi to tak dlouho kvůli jazyku, v tom hrály roli jiné okolnosti. Nicméně jsem zjistila, kolik slovenských slov vlastně neznám. Slovní zásoba se mi tedy poměrně dost rozšířila, byť asi ne o slova, která by člověk použil v běžném rozhovoru. :)

[Tonka · Rating 4 out of 5]

Mala som od nej veľké očakávania a páčila sa mi menej ako som som si myslela,že sa mi bude páčiť,ale aj tak odporúčam,bolo to veľmi zaujímavé a napínavé čítanie :).
7/10

[Sofia · Rating 5 out of 5]

All the books are perfect for me, I like the humor, the stories and the way books follow each other.