Konfrontácia s ťažkou chorobou najbližšieho človeka na sklonku života je skúškou a zároveň konfrontáciou s vlastnou výdržou, vynaliezavosťou a empatiou. Autorka opisuje tento proces s citom, ale aj humorom sebe vlastným. V tomto finálne bez pravidiel, v ktorom je konečný smer jasne definovaný, sa striedajú ťažké chvíle s neočakávane krásnymi. Láska a nádej nikdy nezomierajú.
„Tak by to malo byť na svete zariadené – ak niekto nevládze a nechce, nech mu je dovolené odísť. Jednoducho a ľahko. Prečo je človeku súdené sledovať, ako mu postupne odchádzajú orgány, znefunkčnieva telo, hlava, prichádzajú bolesti? Či naozaj musí ľudská bytosť odísť z tohto sveta ako troska, ako kalika, v mukách? Ako pomätenec? Či naozaj musí ešte aj o to bojovať, aby zomrel?“
Matkin čas je nádherná kniha o odchádzaní, ktorá je napriek svojej ťaživej téme prekvapivo plná humoru a nadhľadu. Príbeh zasadený do covidových čias vo mne oživil veľa ťaživých pocitov a neistoty, no autorka dokáže aj o takýchto momentoch písať s ľahkosťou. Často som sa pousmiala pomedzi slzy. Veľmi univerzálna kniha o téme, ktorá sa raz dotkne každého z nás a zatrasie naším bytím. O to viac ma mrzí, že sa o nej po nominácii na Anasoft Litera 2025 hovorilo tak málo, za mňa je to kniha európskeho formátu a zaslúžila by si preklad do ďalších jazykov.
Čítala som aj predošlé knihy autorky a hoci som konštatovala, ze píše inteligentne a kultivovane, nechytilo ma to. Táto kniha však bola iná. Možno som sa ja niekam posunula, možno autorka, alebo ma proste chytila téma, ale toto bolo výborné. Pribeh o odchádzaní rodiča, o všetkých ťažkostiach, ktoré to sprevádzajú, ale písané nesentimentálne a bez emočného vydierania. Výborné.
Presne o takejto skrytej láskavosti a neviditeľnej obetavosti je dobré čítať. Áno, dá sa to. Byť veľkým skrze žitie každodenných radostí i bojov - lebo to nie je vždy ľahké. Som veľmi vďačná za túto útlu knihu s veľkým srdcom.