Nie každý má dar napísať o skutočných ľudských príbehoch tak skutočne a pravdivo, že aj "otrlý" redaktor odloží po pár stranách červené pero a príbeh ho úplne pohltí. Maruška to dokázala. Oživila ľudí, ktorých som nikdy nevidela a zrejme ani nikdy neuvidím, ale mám pocit, že som sa s nimi stretla. A nielen to. Ukazuje, že práca s mladými ľuďmi a úprimný a pravdivý život, nie sú ľahké, ale oplatia sa.
Kniha je rozdelená do dvoch častí napísaných v rôznych obdobiach života, v rôznych biotopoch. Je v nich cítiť postupné dospievanie, osobnostný rast, aj zmenu zmýšľania počas cesty. Prvá časť vám ponúkne nielen príbehy, ale aj návod k tomu, ako sa venovať mladým, druhá časť je svedectvom o živote, ktorý je svetlom a soľou. Hoci sú obidve časti písané v rozmedzí niekoľkých rokov, majú niečo spoločné. Maruškinu osobnosť. Schopnosť snívať, ale hlavne schopnosť premeniť sny na činy. A schopnosť inšpirovať ostatných, aby sme deti nenechávali nebezpečne blízko priepasti, aby sme si vyhrnuli rukávy a spolu chytali v žite.
Pre teba, kto vieš, že tu nejde len o teba. Pre teba, kto sa učíš nesúdiť a milovať bezpodmienečne. Pre teba, kto neúnavne chytáš v žite. Hrejivo krásne čítanie!
Je veľmi krásne čítať o tom ako sa žije osobná viera. Ako Pán vytvára spoločenstvá, pretvára nás i naše okolie svojou nesmiernou láskou. Používa ľudí z celého sveta aby robil zázraky. Veľmi inšpirujúca a potešujúca knižka plná krásnych a jedinečných príbehov a zamyslení. Ďakujeme Maruška 😌
Úžasná kniha plná skutočných príbehov, ktoré všetkým ľuďom zápasiacich v tejto krásnej službe môžu byť inšpiráciou. Príbeh plný požehnaní, bojov, lásky a dospievania, ktorý hovorí nádherné posolstvo o Božom Kráľovstve. O tom, že pre Neho sa oplatí mať i zlomené srdce. O tom, že Jeho vôľa je najlepšia. O tom, že služba - opravdivá služba - je krásny dar aj pre nás samých.
Maruškinu knihu som začal čítať ako každú inú - pomaly, pozorne, všímajúc si syntax aj štylistiku. Po siedmych stranách takéhoto čítania som kontroloval, kto knihu redigoval - a aj po dočítaní tvrdím, že redaktorka odviedla mizernú prácu. Ani v polovici knihy som sa nezbavil dojmu, že toto nie je dobrá literatúra a nahováral som si, že snáď ide o knihu pre insiderov, pre autorkin úzky (či široký) kruh. V poslednej štvrtine mi to zrazu došlo. Zvláštna nostalgia ukrytá v Kožlejovej (niekedy fakt neobratných) vetách spôsobila, že som mal pocit, že ju poznám, že som sa v jej úzkom (či širokom kruhu) nevdojak ocitol tiež. Ako chytať v žite možno nie je dobrou literatúrou, ide ale o fakt dobré príbehy.