Druhý diel Hiraxovho Šlabikára šťastia sa zameriava na sebapozorovanie ako spôsob spoznania a čistenia sa, vnímanie súvislostí pri veciach, ktoré sa nám neustále opakujú, začatie vnútorného dialógu, zbavenie sa zlozvykov a programov, ktoré nám škodia. Autor sa bude snažiť odpovedať, prečo sa človeku neplní to, po čom túži, ako urýchliť zámer (obetou a pokorou), prízvukuje dôležitosť vďačnosti, sebaodpustenia, zastavenia prehnaného ospravedlňovania a sebaobviňovania. Príde na riešenie následkov ohovárania, závisti, vzniku chorôb, skrytého pocitu viny s následkom karavany bolestí.
Kniha opisuje model a vznik "obete", tichého energetického upíra, dôvody nízkeho sebavedomia a narodenie strachov v človeku, model agresívneho energetického upíra, zrod opičej lásky. V kapitolách zameraných na vzťahy sa Baričák upriamil na dôležitosť komunikácie, eliminovanie sporov a hádok, pochopenie, prečo si človek priťahuje "zlého" partnera.
Kniha chce pozitívne motivovať k vykročeniu cesty sebapremeny a roztopenia duševných bôľov.
Určite si prečítajte túto knihu, ak máte pocit, že doba je z akéhokoľvek dôvodu zlá, alebo že niektorí ľudia sa k Vám správajú neúprimne, zle, alebo keď hľadáte čo i len trochu hodnôt, či sa potrebujete vymaniť zo zlej psychickej situácie alebo zbaviť zlozvykov.
Ako veľký priaznivec osobného rozvoja musím zložiť pánu Barićákovi veľkú poklonu za to, že dokázal napísať už druhú knihu na tému osobného (a hlavne duchovného) rozvoja v “bežnému Slovákovi prístupnej forme” v časoch, keď na trhu prevláda anglická alebo z angličtiny preložená literatúra, v ktorej bežný obyvateľ týchto končín nenájde správny kontext. Kniha spomína mnoho múdrostí, ktoré nájdete aj v iných starších neslovenských bestselleroch, no Baričák ponúka miestne reálie a príklady, čo podľa mňa napomáha lepšej absorpcii jej odkazu.
Na druhú stranu, tých príkladov je miestami na môj vkus veľa alebo zachádzajú do prílišného škatuľkovania ľudských stereotypov. Som veľmi pozitívne naladený človek a pri záverečných kapitolách o vzťahoch som zvažoval, že si dám na chvíľu od knihy pauzu, lebo moja duša sa cítila ako v Matrixe (nie tom Baričákovom ale vo filmovom), keď na ňu pália Ne-ne-ne (nerobte hento, nerobte tamto, pričom mi je to úplne cudzie) a ona sa každému prečítaného riadku musí uhýbať. Nebyť týchto výtiek, dal by som jej o hviezdičku naviac. Tak či tak, dávam veľký palec hore.