Chopinova platňa

by Matej Rumanovský

Leonard žije svoje stereotypy. Počúva platňu Chopina, sleduje život spoza okna, túla sa po uliciach… Odrazu mu však do života vstúpia udalosti a situácie, ktoré si nevie logicky vysvetliť. Zrazu akoby už nič nedávalo zmysel – jeho realita získava stále novú podobu a tá zároveň popiera čokoľvek predtým.

No čo ak je práve to lekcia, ktorú sa má Leonard naučiť? Čo ak mu jeho spomienky a myšlienky bránili v tom, aby videl skutočný svet bez prívlastkov? A kde je vlastne ten „skutočný“ svet?

Chopinova platňa je román o snení, román o zabúdaní, ale asi zo všetkého najviac román o neustálom prebúdzaní a hľadaní podstaty vecí.

216 pages, Hardcover

Published July 16, 2025

About the author

Matej Rumanovský (born 1994) is a novelist and short story writer. He debuted with the novel Príbeh nekonečných koncov which came out in the Slovak publishing house Marenčin PT in 2022. For this novel he got Premium of the Ivan Krasko Award for the best debut in 2023. Together with his wife, he also wrote a book about creativity and creative habits Reborn Rebel.

He is a member of the art group Cult Creative, in which he also works as a marketing and project manager, and a freelance literary editor. In 2023 and 2024, he ran the literary magazine Romboid. He studied journalism at the Faculty of Arts of Comenius University in Bratislava.

Reviews

[Sabi · Rating 4 out of 5]

Táto kniha bola ako upadanie do snenia. Najprv máš pocit, že držíš realitu pevne v rukách, postavy a dej sú rozpoznateľné a konkrétne. No zrazu sa kontúry začnú rozmazávať, scény nadobúdajú zvláštnu mäkkosť, logika sa preklápa do nesúrodých zábleskov. Autorovi sa darí vystihnúť ten prchavý okamih, keď človek cíti, že jeho myseľ balansuje – ešte registruje realitu, ale už ju nedrží pevne, premieňa ju a prenáša do iných rovín.

Chopinova platňa pôsobí ako nočné preludium – začína nenápadne, akoby nič, a pritom pod povrchom stále rastie napätie. Dej má v sebe zvláštnu gradáciu: nie je to priamka, skôr jemné vrstvenie, zhusťovanie atmosféry. Najprv je to pokojné bdenie, potom pomalé skĺzavanie do snov a nakoniec úplné pohltenie, keď už čitateľ nevie, čo je spomienka, čo výmysel a čo reálny okamih.

Autor sa s tebou popritom pohráva
(,,A potom už nenasledovalo celkom nič."
*otočíš stránku*
,,Vlastne niečo predsa."
LAHÔDKA ‼️, úžasné, tento teasing v knihách milujem - bol to dokonca môj najobľúbenejší moment z tohto diela). Necháva čitateľa chvíľu v istote – myslíš si, že chápeš, čo sa deje – a vzápätí ťa vtiahne do nečakaného poryvu, kde logika prestáva platiť. Je to hra na hranici dôvery: ako keby ti autor podával ruku, viedol ťa tmavou chodbou a vždy v poslednej chvíli zmenil smer.

Táto kombinácia ospalého, snového rytmu s nenápadnou gradáciou robí knihu takou hypnotickou. Čitateľ nie je len pozorovateľom, ale účastníkom – jeho vlastné vnímanie sa stáva súčasťou hry. Chopinova platňa ti neservíruje hotový príbeh, ale pozýva ťa, aby si sa sám nechal unášať, balansoval, strácal istoty a znova ich nachádzal – presne tak, ako keď snívame a budíme sa.

[Klaudia · Rating 5 out of 5]

Najlepšia kniha, aká si ma v poslednom čase našla

Chopinova platňa sa začína celkom obyčajne, letom lístka, no veľmi rýchlo sa ukáže, že táto nenápadnosť je len rafinovaným klamom.

Najprv si vás získa autorov precízny jazyk, obraznosť a osobitý rytmus rozprávania. A potom sa s vami rozprávač začne pohrávať ako vietor s lístkom z prvej kapitoly. Prihovára sa vám priamo, vedie vás dejom, ktorý sa miestami mení na absurdnú, no inteligentnú a prekvapivo sympatickú „show“. Ocitáte sa v stave dezorientácie, podobnej tej, ktorú vyvoláva film Podoby láskavosti od Yorgosa Lanthimosa a v hlave sa vám dookola vynára otázka: čo sa to, dopekla, deje?

V jednej chvíli sa rozprávač zamýšľa nad neexistenciou lineárnosti času a v ďalšej kapitole tu lineárnosť jedinou vetou zruší! 🤯 (V bode, keď sa naozajstný vlčiak pred Leonardom hodil na chrbát, som s úžasom zatvorila knihu a rovno si objednala Príbeh nekonečných koncov).

Chopinova platňa mi v mnohom pripomenula jednu z mojich najobľúbenejších kníh The Peculiar Life of a Lonely Postman. Postava poštára Biloda je uväznená v rituáloch, ktoré sa v jednom momente rozpadnú a jeho život ovládne haiku a ensó – kruh ako symbol prítomnosti a cyklickosti života. Podobné „ensó“ sa objavuje aj v Leonardovom živote, no má podobu viacvrstvového sna, v ktorom sa hranica medzi bdelosťou a spánkom stáva znepokojivo nejasnou. Aj vy sa pristihnete pri otázke, či v skutočnosti bdiete, alebo snívate.

Chopinova platňa vo mne rozpútala priam búrku myšlienok a úvah. Často sa opakuje, aké je dôležité uvedomovať si smrteľnosť a žiť (nielen prežívať), no málokto sa zamýšľa nad sprítomnením a nad tým, čo naozaj znamená žiť v prítomnosti a v realite, tu a teraz.

Závidím každému, kto sa do nej bude púšťať prvýkrát.