Śpiew syren. W głąb wojennej Ukrainy

by Tomáš Forró, Andrzej S. Jagodziński (Translator)

Śpiew syren to podróż w sam środek wojny – bez filtrów, bez patosu, bez propagandowych mitów. Tomáš Forró przemierza linię frontu od Donbasu po zrujnowane miasta południa Ukrainy, wchodzi do okopów, szpitali polowych, zbombardowanych bloków. Staje na linii ognia.

To nie jest kronika bitew ani katalog bohaterskich czynów. To zapis spotkań z ludźmi wciągniętymi w walkę – bojownikami i dezerterami, kolaborantami i patriotami, ofiarami bombardowań i szabrownikami. Forró pokazuje życie pod rosyjską okupacją, dylematy mieszkańców miast zamienionych w ruiny, ryzykowne akcje partyzantów działających głęboko za linią wroga.

W jego opowieści są głód, rozpacz i wściekłość, ale też okruchy wspólnoty i nadziei, która potrafi przetrwać nawet wśród ruin. Autor dociera do miejsc i historii, o których milczą media: śledzi tajemnicze działania rosyjskich generałów w radioaktywnych lasach Czarnobyla, tropi błędy rosyjskich służb w planowaniu inwazji, pyta, jak Rosja i Ukraina znalazły się na kursie tak destrukcyjnej konfrontacji – i jak wojna przekształca ukraińskie społeczeństwo od środka.

To książka, która nie pozwala patrzeć na wojnę z bezpiecznego dystansu. 

Genres: Nonfiction, Ukraine, Russia, Travel, History, War

664 pages, Paperback

First published May 16, 2024

About the author

Tomas Forro is a Slovak reporter covering crises and conflicts mostly in the regions of Central & Eastern Europe, Latin America and South Asia.
He is publishing mostly long-form reportages with investigative elements in various Central and Eastern European media such as Dennik N (Slovakia), Polityka (Poland) and others.
Tomas Forro is an author of a book Donbas: Wedding Apartment in the Hotel War (2019), he was twice shortlisted for the Czech Journalism Award and he is a holder of 3 Slovak Journalism Awards (2016)

Reviews

[Metod Rybár · Rating 5 out of 5]

Autor je oproti Hotelu vojna očividne vypísanejší a čítavosť je vynikajúca. Zároveň sa mu podaril priam husársky kúsok, kedy napísal v podstate subjektívnu knihu z jeho pohľadu a pohľadu jeho respondentov, ale zároveň je to najobjektívnejšie, čo som k téme čítal.

Miestami ma vyrušovali pasáže štýlu jedna pani povedala, ale v konečnom dôsledku výborne dokresľovali to, čo naozaj ľudia prežívajú a cítia.

Je až neuveriteľné, že nám na Slovensku vyrástol takýto autor - ako inak, svojpomocne. Svet nám môže Tomáša Forróa závidieť.

[Pali Jen · Rating 5 out of 5]

O najväčšom ozbrojenom konflikte našich čias som čítal so zatajeným dychom. Spev sirén ma omráčil a v mnohom obohatil.
.
Nová kniha nezávislého reportéra Tomáša Forróa nesie v štyroch obsažných častiach čerstvý náhľad na vojnu na Ukrajine. Čitateľovi ponúka možnosť zorientovať sa v problematike a taktiež uvedomiť si rôzne scenáre informačných realít vojny ako takej. Pri hrozivých obrazoch vojny zachádza hlbšie do detailov a nazerá tak do zákulisia jej medializovaných portrétov. Forróove kroky smerujú naprieč celou krajinou, od severu k juhu až na východ, od veľkomiest k mestečkám a dedinám spustošených nespočetnými bojovými frontami. Sú to kroky novinára a zároveň humanitárneho aktivistu, ktorým sa priebežne podľa potreby stáva. Objektívny novinársky odstup, ako autor sám priznáva, sa možno dostáva na inú koľaj, no čítajúc ním zachytenú mozaiku dianí, môžem povedať, že práve tieto jeho skúsenosti dodávajú knihe silnú autenticitu skľučujúcej reality vojny.
.
Reportáž cez historickú genézu premosťuje vojnu z roku 2014 s tou, akú vnímame od 24. februára 2022. Je sondou do mechanizmov vojenských jednotiek v priamom strete s vojnovými zverstvami. Súčasne je aj sondou do životov civilistov, do konkrétnych ľudských osudov a konkrétnych činov v kľúčových momentoch ich života. Je sondou do reality ovládnutých území ruskými vojskami, odzrkadľuje sily totalitnej propagandy a stalinistických praktík pri akomkoľvek náznaku proukrajinskosti v separatistických častiach. Kniha otvára oči pred prítomným zlom a terorom, od ktorého nás delia práve ukrajinské životy. Citlivo podnecuje empatiu voči vojnovým utečencom, ktorí musia čeliť psychickej záťaži a existenčným potrebám. Pomáha aktivovať obozretnosť voči agresorovi, redukovať nezáujem a nabádať k podpore napadnutej krajiny a tých, ktorí tam zostali.
.
Vojnové sirény neutíchli ani po dvoch rokoch bojov a ktovie, ako dlho ešte budú spievať. Všetko to, čo bolo samozrejmé, bežné a dostupné ako napríklad kúpa mlieka v obchode, či prechádzka ulicou, sa rozpadá v základoch a zdá sa byť na mnohých územiach ako niečo dávne.
Vojna na Ukrajine stále trvá, rozlieha sa k nám všetkým. Sú to temné časy. Znamenajú stratu slobody a stratu ľudskosti. Jednoducho stratu 21. storočia, v ktorom by vojny mali byť len smutnými spomienkami a výstrahami z minulosti, nie realitou dneška. Kým ja o nej skrz túto knihu z bezpečia domova "len" rozmýšľam, Ukrajinci vojnu stále zažívajú.
.
Podobne ako ostatné knihy Tomáša Forróa, aj táto je písaná spôsobom "page-turner". A hoci som ju ledva vedel odložiť, občas som si od váhy obsahu potreboval oddýchnuť. Spev sirén je jednoznačne skvelá reportáž z prvej ruky (podčiarkujem) a odporúčam si ju prečítať, aby ste ju aj vy mohli odporúčať ďalej.

[Peter Lipták · Rating 5 out of 5]

Skvelé. Veľmi osobný ale zároveň komplexný pohľad na vojnu v Ukrajine. Čím skôr treba preložiť do čo najviac jazykov.

[Markéta Forejtová · Rating 4 out of 5]

Výborně napsáno, citlivě a realisticky podané téma. Jen bych ocenila víc fotek, a hlavně víc map - včetně celkové mapy Ukrajiny, pro lepší orientaci. Pokud chcete poznat skutečnou válku na Ukrajině, tuhle knihu moc doporučuju!
4/5*

[Bea · Rating 5 out of 5]

Velmi sa mi paci, ze nevynechal ani temne, odvratene stranky, o ktorych sa nehovori, aj ked si ich kazdy mysli/kazdy o nich vie.

[Michala Cellerova · Rating 5 out of 5]

Toto je asi najlepšia reportážna kniha aku som kedy čítala. Hodnotny exportný artikel, lebo pochybujem, ze zapadne kníhkupectva majú takto extrémne kvalitnú knihu o tejto vojne. Neexistuje.

Nikdy som tak plasticky a realisticky necitala o vojne, o to viac, že ju mame za hranicami.

Z knihy mám len dve citácie, lebo som to hltala tak, že som si ani nepoznamkovala, ako zvyknem, ale myslím, že tieto dve citácie celkom vystihujú štýl pisania aj obsah myšlienky knihy.

Str. 386 v eknihe (o vojakoch zahrabaných v lese čakajúcich na povel útočiť na zákopy)
Sú najnižšou, najľahšie odpísateľnou položkou vojnových hier. … Hovoria o nich “mäso pre kanóny”. …
Na západ od Ukrajiny, v mierovej časti Európy, už takto žiť a bojovať nedokáže nikto.

Str. 628 v eknihe (na východnom fronte na území, kde sa bojuje o každý meter)
Skôr ako veliteľ vydá rozkaz na ústup, uprostred hustnúcej mínometnej paľby sa mi naskytne nereálny pohľad. Po ceste nás míňa staršia žena na bicykli. Mieri priamo do toho pekla, s igelitkou zavesenou na riadidlách.

[Zuzka Jakúbková · Rating 5 out of 5]

Kniha, akú treba čítať. Životy a osudy krajiny zmietanej vojnou.

[Mecino · Rating 5 out of 5]

Toto je asi najlepšia kniha akú som kedy čítal. Spája v sebe neskutočné a unikátne príbehy, ktoré je neraz náročné Tomášovi uveriť pre svoju absurdnosť či hrdinskosť. Akékoľvek by bolo maximálne hodnotenie, kniha si ho zaslúži vo všetkých aspektoch. Prečítal som ju jedným dychom. Ak by to bolo možné rád by som podporil aj anglickú verziu.

[Anett · Rating 5 out of 5]

Veľmi ťažké čitanie,zvlášt keď vieme že pri čitaní knihy zomierajú neustale ďalši a ďalši nevinni
Myslela som,že to čo sa sialo počas 2 svetovej vojny už svet nikdy nezažije mala som vieru že to už ľudia tejto doby nedopustia,ale dopustili…Obávala som sa či to nebude príliš “odborné”čitanie ale autor to písal ľudskou rečou,často som knihu musela zatvoriť vstrebať tie momenty.Ďakujem autorovi za túto knihu človek sa nielen veľa dozvie ale…nedá sa niekedy všetko povedať (napísať)slovami…

[Michal Schvalb · Rating 5 out of 5]

Okamžite preložiť do angličtiny!

[Michal · Rating 5 out of 5]

Toto by sa malo preložiť. Angličtina, nemčina (bohužiaľ aj) čeština. A čo najskôr.

[Michal Pivarči · Rating 5 out of 5]

„Analytikovo rozprávanie je plastickým opisom degenerácie administratívy v autokratickom systéme, ktorého vládcovia stratili kontakt s realitou. Svoje iluzórne predstavy a očakávania projektujú na celý mocenský systém – a tým ho znefunkčňujú. Každý takýto systém v nejakom zmysle znásilňuje pravdu a ohýba ju pre potreby udržania kontroly nad väčšinovou spoločnosťou. Keď však začne rovnaká logika platiť aj v jeho vnútri, je to začiatok jeho konca.

V momente, ako stovky ruských vozidiel a desaťtisíce vojakov prekročili ukrajinské hranice s úhľadne zloženými vychádzkovými uniformami, úlohou hľadať biologické laboratóriá a oslobodiť nadšený ukrajinský ľud trpiaci pod nacistickým útlakom, sa začal ich nerovný boj - nielen proti Ukrajine, ale v prvom rade proti empirickej realite.

Ten sa ešte nikomu nepodarilo vyhrať.“

--

Tuhle jsem na začátku roku vyhlížel jak úsvit pátého dne, protože když něco napíše Tomáš Forró, je to událost. Je neuvěřitelné, jakého reportéra světového formátu Slovensko zrodilo, resp. jakého ze sebe svojí tvrdou prací on sám udělal. Je to jeden badass motherfucker, který se po svých předchozích odvážných pobytech na druhé straně fronty (vizte knihu Donbas) tyhle poslední roky pohyboval snad po celé Ukrajině jako novinář, humanitární dobrovolník, ale taky jako účastník bojů.

O válce čtu denně a nevynechám snad jediný díl toho pořadu Ukraine: The Latest, který vůbec nechápu, jak britský Telegraph dokáže denně vyprodukovat. Přesto jsem byl na 600 stranách v úžasu – s takovým mistrovstvím a s takovou autentičností jsou napsané. A co je nejdůležitější, nechávají vás na věc nahlédnout ze všech stran, i z té odvrácené. Saša Duleba, který ví líp, než kdo jiný, to vyjádřil přesně: „Po prečítaní knihy sa mi vojna zvecnila, vidím ju bližšie. Nehovorím, že jej lepšie rozumiem, len ju vidím lepšie.“

Doporučuju vám sledovat i Tomášovy sítě a poslechnout si taky sérii „Za spevom sirén“ na podcastovém kanálu Absyntu, která vydání téhle knihy předcházela.

--

„To všetko je súčasťou prepracovanej a dômyselnej vojenskej stratégie, ktorá má svoje korene v Sovietskom zväze, no naplno bola rozvinutá až po jeho rozpade, keď si ruské velenie uvedomilo obmedzenia svojej armády. Jej podstatou je nekontaktný útok proti nepriateľskej kritickej infraštruktúre bez potreby nasadenia veľkých koncentrácií pozemných síl. Ako vysvetľuje americký profesor strategických štúdií Benjamin Jensen, je súčasťou ruskej donucovacej stratégie a manipulácie nepriateľa pomocou politického, ekonomického a vojenského nátlaku. „Jej logika je jednoduchá. Načo bojovať v zdĺhavom konflikte, keď môžete prinútiť nepriateľa vzdať sa pomocou zmesi strachu a pomsty?“

Táto doktrína sa v ruských učebniciach vojenstva nazýva SOPKVO, no vo svete je známa pod anglickým akronymom SODCIT. Doslova znamená, Strategické operácie na zničenie kriticky dôležitých cieľov a jej podstata spočíva v masových raketových útokoch, ktoré majú spôsobiť nepriateľovi také materiálne a psychologické škody, že ho prinútia zastaviť eskaláciu konfliktu na základe podmienok výhodných pre ruskú stranu. V teórii je pritom paradoxne jej súčasťou snaha minimalizovať civilné straty.

Keď však doktrínu SODCIT začali uvádzať do praxe ruskí generáli pred vojnou v Ukrajine napríklad v Sýrii, realita bola presne opačná. Ruské letecké útoky, koncentrované najmä na sýrske mesto Aleppo, sa zameriavali v prvom rade na civilnú infraštruktúru ako nemocnice, centrály mimovládnych organizácií a miesta, kde sa zdržiavalo čo najviac bežných obyvateľov.

V Ukrajine sleduje Rusko týmito útokmi podľa odborníkov najmä dva ciele: zničenie kritickej infraštruktúry na územiach, ktoré sa im nepodarilo dobyť, a rozpútanie takého teroru, že vede- nie krajiny stratí podporu decimovaného obyvateľstva a bude nútené kapitulovať.

Toto zbožné želanie v skutočnosti veľmi nefungovalo ani v prechádzajúcich konfliktoch a už vôbec nie v Ukrajine, ktorej spoločnosť sa od invázie zmobilizovala proti ruskej hrozbe významným spôsobom. Ruská kampaň teroru ich podporou nijako neotriasla - skôr naopak.

A tak sa počas mojich nasledujúcich ciest do Ukrajiny stanú rakety ničiace transformátory a motory samovražedných dronov vrčiace kdesi na oblohe neoddeliteľnou súčasťou tunajšej každodennosti. Hoci v menšej miere pokračujú dodnes, namiesto hromadnej paniky a povalenia svojej vlády si Ukrajinci jednoducho zvykli.“

[Veronika · Rating 5 out of 5]

Almost 600 pages of stories about the current invasion of Ukraine building up on Forró’s earlier book Donbas that I had read in 2019.

It’s a heavy reading, naturally, but it’s written in a way that makes it difficult to put down. Through the first hand accounts weaved together, the author brings you closer to the background of this huge armed conflict. He captures the war’s brutality in the trenches but also in the parallel battlefield of misinformation (the 15-year-old me reading Remarque’s All Quiet On The Western front wondered whether trenches still a thing today and I’m not sure if I am happy to have the answer). It’s also wild to be reading it now, knowing there are still people dying daily and seeing the direction where things are headed on a global scene after Trump’s re-election.

Forró has travelled across Ukraine for years, across its large cities and the countryside, west-east, north-south and built deep connections with people all walks of life. As a result, the conflict is therefore described as a mosaic of highly authentic testimonials. The book doesn’t just offer plain descriptions of events but allows getting insight into the minds of people that play a part, or at least get a closer understanding. And somehow, despite being built on personal stories Song of Sirens delivers an objective image, with hundreds of references to external sources that allow you to look up the facts.

The effort to remain objective is felt throughout the entire book as it does not offer the comfort of simplistic black-and-white, good-versus-bad depiction of the invasion. While being opposed to it, Forró still doesn’t overlook the internal failures. As he says himself, the heroism but also cowardice and base instincts are present in every society. Corruption or negligence are called out, not to undermine Ukraine’s fight, but to paint a sober, imperfect yet truthful picture of Ukraine during the wartime.

I wish there was a translation that would allow me to recommend this book to my non-slovak friends.

[Matúš Lamačka · Rating 5 out of 5]

Tomáš Forró je frajer. Má gule na to, aby išiel tam, kde sa väčšina z nás, zhýčkaných ľudí Západu, nemá odvahu pozrieť a má k tomu správne nastavené morálne hodnoty tak, aby ostal človekom aj vo víre nezmysleného utrpenia.
K tomu má neuveriteľný dar podať o tom pútavé a autentické svedectvo bez propagandy.
Veľakrát som sa pri čítaní za seba a svoje malicherné životné problémy hanbil a kniha ma donútila viac premýšľať o tom, čo by som mohol aj ja ako jednotlivec urobiť viac.
Ďakujem.

[Matej Mika · Rating 5 out of 5]

Čítal som niekoľko vojnových reportážnych kníh (svetových autorov), ale táto sa mi páčila určite najviac. Kvalita spracovania, pútavosť, ľudskosť príbehov a novinárska etika/profesionalita presne ako si to predstavujem. Gratulujem a ďakujem autorovi, že s nasadením života nám ponúka takýto otvárač očí a tonu podnetov na rozmýšľanie.

[Vojtech · Rating 5 out of 5]

Velmi důležitá a zároveň unikátní výpověď o konfliktu na Ukrajině. Kniha by si rozhodně zasloužila překlad minimálně do angličtiny a němčiny. Sám jsem se prokousal slovenským originálem, jakkoli to pro mě místy byla trochu výzva. Naučil jsem se nejedno slovíčko, o jehož významu jsem neměl ani potuchy.

[Jakub Lupták · Rating 5 out of 5]

A very hard book to read but an essential one.

[Tomáš Paulďuro · Rating 5 out of 5]

Jedna z najnáročnejších kníh, ktoré som kedy čítal. Približne v polovici som ju musel na mesiac odložiť, lebo som sa potreboval trochu rozptýliť niečím veselším. A to o vojne v Ukrajine čítam denne.
Nečakal som, že sa dozviem až tak veľa nového. Do popredia by som určite dal príbehy o pracovníkoch Černobyľskej jadrovej elektrárne alebo o elektrikároch pracujúcich na zapojení Ukrajiny do "našej" siete.

Veľmi oceňujem to, že autor rovno priznal, že už nedokáže robiť nezávislú žurnalistiku (niet sa čomu čudovať najmä po odkazoch, ktoré mu posielali jeho českí "kamaráti" z Donbasu) a že v knihe dal priestor aj svojím vlastným emóciam.

Nájdete tu všetko - nádej, hnev, rozčarovanie, smútok, prekvapenie, bezradnosť, silu, rozhorčenie, ľútosť, zábavu aj depresiu. Kniha je dlhá a náročná a každý by si mal priať, aby ju nemusel čítať (ešte viac aby nikdy vôbec nemusela byť napísaná), no považujem ju zatiaľ za najlepšiu knihu o vojne v Ukrajine. Inak pre trochu pozitíva odporúčam aj Ako Putin stratil Ukrajinu.

[Lori · Rating 5 out of 5]

Velmi ráda jsem podpořila a podpořím zas. Dvě věci - autor má kontakty a je tak schopen se dostat i tam, kde by úplně být neměl, a objektivita. Zatímco západní svět tleská pánovi v khaki tričku a šmahem všechny Ukrajince občas až glorifikuje, tady pěkně vidíme komplexní obraz včetně korupce, kolaboranství a dalších negativních věcí, které lidi v podobných situacích prostě dělají.

[Anna Sütőová · Rating 5 out of 5]

Na prechádzke zimnou krajinou s kamarátmi a našimi deťmi, keď, prechádzajúc okolo pokojných vinohradov a malebných pivničných domčekov, so smiechom zbiehali z vyšľapanej cesty a skúmali okolie, odolávala som nutkaniu ich okríknuť a vracať späť. Autorov pútavý štýl rozpávania ma do deja vtiahol tak, že som knihu takmer nepustila z rúk, kým som ju nedočítala a bol taký živý, že som si vedome musela na prechádzke pripomínať, že žijem v krajine, kde sa odskočenie do kríčkov netrestá stretom s mínou.

Podľa slov autora nejde byť nestraným pozorovateľom, konflikt sa týka aj nás. Je tam, rovnako ako v jeho predchádzajúcej knihe s touto tematikou, aj nenápadný návod, čo nerobiť, aby sme ako spoločnosť a krajina neskončili podobne.

Zatiaľ ideme presne opačným smerom. Podľa mňa by si túto knihu malo prečítať podstatne viac ľudí. A začať Donbasom. Ak už teda nie je neskoro.

Tomas Forro je pre mňa absolútne neuveriteľný. Vďaka za ľudí ako on. Napokon je tá kniha tuším paradoxne najobjektívnejším zdrojom, aký som o Ukrajine čítala. Asi to bude tým, že sa neuspokojí s jednou odpoveďou jedného respondenta, ale ide a pýta sa ďalej, nebojí sa klásť otázky a vie, kedy má radšej prestať a vycíti odpoveď aj v tichu. A komplexný obraz, ktorý si napokon vytvorí, sa nebojí surovo, no citlivo a so všetkou láskou, ktorú k Ukrajine za tie roky precítil, sprostredkovať aj nám.

Donbas bol u mňa za 5, tu by som dala aj 6, ak by sa dalo. Hlavne za vyzretejší štýl, vďaka ktorému sa kniha číta neuveriteľne dobre, hoci to čítanie naozaj nie je pekné. Nedá sa zložiť z rúk a večná škoda, že vlastne nemá koniec (a nie, toto nie je spoiler).

[Zuzana Švecová · Rating 5 out of 5]

Nesmierne ťažké čítanie (asi len Arendotovej Totalitarizmus sa mi čítal ťažšie), ktoré je čítaním o vojne vo všetkej jej surovosti, špinavosti a krutosti. Človek to ani nevládze čítať... a niekto v tom žije... Oceňujem autorovu snahu o zachytenie reality cez vlastné vnímanie i cez rozprávanie iných. A tiež to, že nikoho a nič neidealizuje, preto je možné čítať v knihe o odvahe vojakov nasadzovať vlastné životy, ale aj o korupcii na všetkých úrovniach či kšeftovaní s humanitárnou pomocou aj zbraňami. Spoznávame mestá na začiatku vojny a vidíme ich aj potom, ako ich to naplno zasiahlo... Vďaka Spevu sirén môžeme vojnu, ktorá sa odohráva za našimi hranicami, a jej možné dôsledky, spoznať oveľa hlbšie ako z krátkych neúplných správ.

[Oxana Ripela · Rating 5 out of 5]

Raz sa má kamarát spýtal ktorú knihu má prečítať na tému vojny v Ukrajine, nazvala som tuto. Ešte raz sa má spýtal s tým, že si hľada niečo objektívne a nestranne, ujistila som ho, že si má prečítať tuto knihu.
Je objektívna. Ako píše sám autor deje opísané v knihe si môžete ľahko overiť. Ľudí tak isto. Ale nie je to iba suché opisovanie faktov. Je to živý, komplexný a veľmi úprimný pohľad na situáciu aj očami ľudskej slabosti, ale aj odhodlanosti.

[Stanley · Rating 5 out of 5]

opat raz vy-ni-ka-ju-ce, instantna predobjednavka ked som nasiel v ponuke co prinieslo aj male vseobecne venovanie od autora :)
a co o knizke? zase raz cestovanie po krajine zmietanej vojnou, tento krat len na ukrajinskej strane ale za to stale pisane s nadhladom a bez cenzury, proste reportaze ako maju byt. k tomu este rychla historia politickeho vyvoja na ukrajine za poslednych 30 rokov.
najvacsi respekt ludom ktory tieto veci zazivaju a pisu o nich.

[Barbora · Rating 5 out of 5]

Jedna z najsilnejších kníh

[Samuel Kolesár · Rating 5 out of 5]

Keby sa dalo dať 6 hviezdičiek, dám. Absolútne unikátny pohľad do temnosti a márnosti vojny na Ukrajine, bez zbytočného pátosu. Oproti knihe Donbas literárne ešte o krok ďalej.

[Duda · Rating 5 out of 5]

V tejto knihe nejde len o popis udalostí, operácií a zločinov vojny na Ukrajine.....je tam ovela viac, je to predovšetkým popis zmeny spoločnosti a zmeny ľudských osobností pod tiažou vojnového konfliktu...hodnota knihy pre čitateľa spočíva v autentickosti....v tom, že autor od začiatku vojnového konfliktu bol na Ukrajine viac ako na Slovensku, brázdil ju všetkými smermi, presiel všetky fronty a vojnou zasiahnuté miesta....toto je fakt cenný obraz z prvej ruky od nezávislého novinára, neviem si vlastne ani predstaviť dôveryhodnejší zdroj informácií z tohto konfliktu....v knihe je celkom evidentné, ze Tomáš Forró sa snazí podávať informácie objektívne a hlavne nie čiernobielo...veľmi odporúčam...priam si myslím, že je to otázkou zodpovednosti si to prečítať, keďže ten konflikt je tak blízko a dotýka sa nás – zatiaľ teda minimálne cez imigračnú krízu.

[Piotr · Rating 5 out of 5]

Po prostu brak mi słów.
Dudni mi w głowie zakończenie książki, bardziej aktualne dzisiaj niż rok czy dwa lata temu.
To jest przygniatająca, porażająca lektura.
I wybitna.

[…] wczoraj wieczorem obejrzałem, całkiem przez przypadek, “Ludzi” (wklejam niżej linka do bardzo solidnej recenzji); dobrze, że tego wieczora byłem w domu sam. Jeśli ktokolwiek miałby po książce TF jakiekolwiek wątpliwości, niech zobaczy…

https://www.filmweb.pl/reviews/recenz...

[Kristína Chrenková · Rating 5 out of 5]

Skvelá kniha, výborne vysvetlená ukrajinská problematika a dejiny. Tomáš odviedol kus skvelej práce

[Marcel · Rating 5 out of 5]

Anotácia: Reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén predstavuje monumentálnu cestu do srdca ukrajinského konfliktu, ktorá sa vymyká bežnému mediálnemu obrazu tejto vojny. Podáva jej brutálne zemitý príbeh, ktorého ďalšie kapitoly sa píšu dodnes. Aj preto sa na ňu musíme začať pozerať inak. Bez ružových okuliarov, bez pátosu a mýtov, ktorými je opradená.
Tomáš Forró pracuje na celej šírke frontovej línie, v bombardovaných mestách, medzi vojakmi v zákopoch i hladujúcimi civilmi odkázanými na humanitárnu pomoc. Z novinára sa postupne zmenil na humanitárneho dobrovoľníka a neskôr – na priameho účastníka bojových operácií.
Kniha Spev sirén však nie je chronológiou bojov, ani výpočtom hrdinstiev či krutostí jednej či druhej bojujúcej strany.

Čo dodať k tejto knihe? Iba, že je fenomenálna. Autor opisuje svoje skutočné zážitky a stretáva sa so skutočnými ľuďmi, ktorých zasiahla vojna. Taktiež podáva kritický pohľad na rozhodnutia ktoré sa robili pred vojnou resp. počas.
Oceňujem detailný pohľad na osudy ľudí aj reálne popisy miest. Autorov štýl písania je neskutočne živý a veľmi čitateľný.
Celkovo samozrejme hodnotím 5 z 5.

[Mirka Grofova · Rating 4 out of 5]

Obsahovo na 5*, veľmi oceňujem vyváženosť knihy, autor nepodlieha nekritickej heroizácii Ukrajiny a jej administratívy. Venuje sa zdanlivo banálnym aspektom konfliktu, o ktorých málokto píše, ale vďaka ktorým sa človek môže lepšie vcítiť do kože Ukrajincov a Ukrajiniek. Knihe by sa však hodil silnejší editorský zásah. Opakujúce sa príbehy a pointy a pomerne veľa štylistických chýb (najmä podivný slovosled, opakovanie slov a fráz, klišé) zťažujú čítanie.