Během poloprázdného nočního letu z Edinburghu do Bratislavy si k čerstvým snoubencům přisedne mladík s temným tajemstvím. Povypráví jim děsivou příhodu a prozradí něco, kvůli čemu se let změní v noční můru plnou ryzí hrůzy… Mysteriózní thriller od mistra strachu Jozefa Kariky se zabývá veskrze neuchopitelným a děsivým tématem spánkové paralýzy. Ta není dodnes pořádně prozkoumaná, a to i přesto, že při každém usnutí vám během ní hrozí smrtelné nebezpečí. Stejně jako hrdinům románu Pád.
Slovenský experimentálny spisovateľ a publicista. Vyštudoval históriu a filozofiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na širšiu scénu vstúpil v roku 2001 ako kmeňový autor internetových stránok G.O.M.. Pracuje ako historik-kurátor a televízny redaktor. Získal Cenu literárneho fondu za publicistiku. Jeho reportáž Kontroverzná tabuľa získala prvé miesto v kategórii publicistika a Cenu diváka na celoslovenskej prehliadke tvorby lokálnych televízií Workshop 2008. Vyhrala aj prvé miesto v kategórii publicistika na česko - slovenskej filmovej prehliadke KAFKA 2008. V máji 2007 Karika prednášal o mágii v postmodernizme na Prírodovedeckej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. V jeseni 2007 na objednávku Žilinského samosprávneho kraja vytvoril textovo-grafickú výstavu Sto rokov od tragédie v Černovej. Bola vystavená v Bruseli a Národnej Rade Slovenskej Republiky. V desiatich exemplároch sa pod záštitou Matice Slovenskej stala aj celoslovenskou školskou výstavou. Je autorom stálej expozície Život a dielo Andreja Hlinku v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Vo vydavateľstve Vodnář publikoval knihy Slovanská magie (2003), Zóny stínu (2005), Magie peněz (2008) a Brány meonu (2009). Vo vydavateľstve Ikar mu vyšli knihy Mágia peňazí (2007) a K.P.M.P.Z. (2007). Prispieva do amerického Konton Magazine, britského Chaos International Magazine a nemeckého Instrumentum. Niektoré jeho texty boli vybraté a publikované v knižnej antológii The Best of Konton amerického vydavateľstva Konton Publishing a v britsko-americkej antológii Manifesting Prosperity. Svojimi textami prispel tiež do viacerých kníh Josefa Veselého. Venuje sa aj próze - poviedky mu vyšli v časopisoch RAK a Fantázia. Zameriava sa na vytváranie postmodernistických textových koláží zlučujúcich inak nezlúčiteľné a nesúmerateľné diskurzy a prístupy. Vedľa seba kladie prísne metodické postupy a poznatky rôznych vedeckých disciplín, spolu s výrazným momentom iracionálna, snových rozmerov bytia a intuicionizmu. Nevyhýba sa pri tom ani inšpirácii z obskúrnejších zdrojov, akými sú napríklad rôzne duchovné tradície minulosti, či tvorba autorov ako Howard P. Lovecraft, Aleister Crowley, Carlos Castaneda, Kenneth Grant, William S. Burroughs, Terry Pratchett… Filozofickými východiskami sú mu prevažne diela existencialistov (Sartre, Camus, Heidegger), Nietzsche a postmodernistická filozofia (Foucault, Derrida). Sám sa hlási predovšetkým k odkazu experimentálnych mysliteľov akými sú Ramsey Dukes, Peter J. Carroll, Robert A. Wilson, Hakim Bey a ďalší. Druhú oblasť jeho tvorby predstavujú experimentálne knihy a texty zamerané na hľadanie a rozvíjanie sviežich, alternatívnych a nekonformných praktických prístupov k rôznym životným oblastiam, problémom a situáciám. Vo svojom experimentovaní s významom textu v postmodernej spoločnosti používa techniky striedania paradigiem, rôzne alter-egá, postupy textovej liberácie, dočasnej viery, mystifikáciu a prvky výstrižkovej metódy.
Voči Karikovi mám zvláštny vzťah; každá jeho kniha je horšia ako tá predošlá, ale napriek tomu si ich všetky prečítam. Je to asi tým, že keď som mal štrnásť, prečítal som v priebehu týždňa jeho román “Strach”, ktorý ma ozaj vydesil a posledných sedem rokov hľadám niečo, čo by vo mne podobné pocity vyvolalo. Ani som nejako nedúfal, že to táto kniha napraví. A nebolo prečo. Kým koncept bol pomerne obstojný, jeho prevedenie do čitateľnej podoby bolo nanič. Sčasti to pripomínalo ripoff filmov ako Triangle a Red Eye, no zväčša to bol nesúrodý balast, ktorý by sa spokojne zmestil do rozsahu dvadsiatich strán. To, že by postavy neboli sympatické, by nebol problém, nebyť toho, že postavy boli úplne ploché a nezáživné a čitateľ nemal nikoho, komu by mohol fandiť. Jediné podnetné, čo sa v priebehu knihy dozvieme, je to, že jeden protagonista nemá rád imigrantov, ďalší protagonista má chorého otca, a naša protagonistka sa považuje za silnú, emancipovanú ženu, ale nie je feministka. Toto by bolo celkom v poriadku, pochopiteľné a okej, keby ich povahy boli rozvinuté ďalej a keby sa nazrie hlbšie než tri milimetre pod hladinu ich zmýšľania. Čo sa deja samotného týka, koncept je zaujímavý a pútavý, a cením, že si Karika konečne odpustil päťdesiat strán filozofických žvástov na konci knihy, ktoré nedávajú zmysel ani čitateľovi, ani autorovi, a ktoré z výborného konceptu v minulých prípadoch spravili totálne somariny (viď romány Smršť alebo Hlbina). Aby som teda zhrnul, hoci Karika prichádza s relatívne podnetným a originálnym konceptom, pri jeho vyobrazení - neprekvapivo - pohorel. 3/10
Chýbali mi v knihe lesy, tie primordiálne utočištia našich pravekých ja, ktoré jožko tak dobre v minulosti zvládol, tie hlbiny z ktorých sa dodnes naše amygdaly a hypothalamusy a hippocampusy nedokázali vymäniť, tie nerozčeriteľné čierňavy zvislých predkov, v ktorých sme napáchali toľko zverstiev a ktorých reminiscencie mi dokážu vždy tak spoľahlivo navodiť bytostnú úzkosť. Tu sa to žiaľ nepodarilo, latku nepreskočil (nepreletel, hihi), stále však obstojná jednohubka.
Co to miało być??? Ta książka jest tak źle napisana, że nie chce mi się wierzyć, że napisał ją autor "Strachu" czy "Szczeliny". Już od pierwszego rozdziału, który jest z POV kobiety, byłam w absolutnym szoku. Miałam wrażenie, że czytam wypociny, jak 12-latek wyobraża sobie, że myśli dorosła kobieta. "Podniecała mnie jego siła, potrzebowałam jej, choć uważam się za kobietę niezależną. Jedno nie wyklucza drugiego, nie przemawia do mnie modna fala woke, odrzucająca wszystko, co męskie." Przepraszam, że co? To brzmi tak boomersko i szowinistycznie, że miałam ochotę zrobić DNF już po pierwszym rozdziale. Ale z pomocą alkoholu i jakiegoś dziwnego masochizmu, który czasami każe mi kończyć książki, które doprowadzają mnie do szału, brnęłam dalej. Mamy 3 POV i każde jest napisane równie koszmarnie, kolokwialnym, pełnym przekleństw językiem. "Wgryza mi się w udo. Tym razem na całego, bardzo mocno. Zęby rozrywają skórę, wnikają w mięso. Głęboko, aż do kości. Masakra." MASAKRA??????? Siedzimy w jego głowie! Kto, obgryzany do kości, myśli "masakra"???????????? sdjbvSULIBFVUIEBHVENY%$%&&%^& No dobrze. Idźmy dalej. Randomowe zmiany czasu w obrębie akapitów a nawet zdań. DLACZEGO? Starałam się, naprawdę, starałam się znaleźć sens, że niby Motyw pandemii... Po co? Jest przedstawiony równie okropnie w każdym POV, bez żadnych niuansów. A do tego jest absolutnie zbędny. Pewnie miał wyjaśniać, czemu samolot jest w połowie pusty, ale to tyle. Nie wnosi nic do fabuły, oprócz mojego zgrzytania zębami, za każdym razem, kiedy jest wspomniany. Elementy horroru... Może robiłyby wrażenie, gdyby we wszystkich 3 POV rozdział po rozdziale nie zostały opisane w dokładnie taki sam sposób. Do tego, przez to, że skaczemy też w czasie, nie ma żadnego suspensu, autor sam siebie spojleruje. Tajemnica jest wyjaśniona właściwie w pierwszej połowie książki. Gdybym miała w rękach książkę papierową, to prawdopodobnie bym ją podarła. Ponieważ mam ebooka, mogę go skasować i udawać, że nigdy nie istniał.
Tak toto bolo veľmi slabé, a to aj napriek nevysokým očakávaniam. Autor vystúpil zo svojej komfortnej zóny a pustil sa do rozprávania príbehu z pohľadu viacerých postáv, pričom sa v jednotlivých vstupoch posúvajú aj časové roviny. Výsledkom však nebolo to, pre čo sa takýto spôsob podania príbehu využíva, a síce budovanie tajomstva, keďže prerušíme niť v tom najnapínavejšom a preskočíme niekde inde, aby sme si od danej linky oddýchli, ale práve naopak - vyspoilovanie istých častí príbehu inými časťami príbehu. Následkom toho sa z napínavých situácií stali situácie nenapínavé a keď mi v trištvrťke knihy došlo, že sa vlastne k reálnemu boju o život ani nedostaneme a celé je to vlastne jedna veľká "ako keby retrospektíva", tak som dávala pozor viac na čísla strán než na dej.
Pád (v ktorom aj táto "téma" bola trochu lámaná cez koleno, aby autor vedel dostatočne mystifikovať, o aký pád sa tu jedná - mikro spoiler alert - nebol to nominatív :D) je teda knihou, kde fabula značne predčí sujet, čo je veľká škoda. Viem si predstaviť, že ak by identický námet s identickým dejom chytil do ruky napr. taký Stephen King, neodtrhla by som sa od toho od začiatku po koniec. Lebo ono to tam niekde je, až na to, že tentokrát (ako už viackrát predtým) autora viac lákalo experimentovať, než napísať slušný horor. No a nakoniec ani na ten triler to nevydalo, keďže sme z iných dejových liniek vedeli presne kto a ako zomrie. Nuž. Menej pokusov a viac návratu k tomu, čo zdobilo knihy Strach či Trhlina. Taká tá Kingovčina trošku, a menej filozofovania - aj keď tu to, oproti tomu, ako sa to zvykne vyskytovať, až v takej miere nebolo. Alebo bola celá kniha jedno veľké filozofické zamyslenie, teraz sa neviem rozhodnúť. :D
Naozaj mi chýba ten starý Karika, ktorého som rada čítala. Jeho posledné knihy idu z kopca, ale dala som mu ďalšiu šancu. A další krat som oľutovala peniaze, čas aj nádej, ktoré som tento knihe obetovala 🙏🏻
First time left disappointed by Karika, the mystery that normally drives his stories was revealed right in the beginning. We knew immediately what was the source of all problems and it made the plot pointless and leading to the end that was easy to foresee by anyone who read his books before. It won’t discourage me from reading anything he writes tho.
U autora s toľkými zárezmi by som očakával, že bude viac rozpísaný. Dej je riedky, dialógov minimum, väčšinu textu tvoria myšlienkové pochody postáv, ktoré smerujú k nejakej akcii alebo udalosti. Štylistika je strohá, postavy okrem vulgarizmov rozprávajú/premýšľajú rovnako a odlišujú sa len menami a zopár stereotypmi. Žena premýšľa o mužnosti tela svojho muža. Muž miluje svoju ženu. Slovenský brigádnik fetuje, kradne a nadáva. A čokoľvek, čo by tomu mohlo dať hĺbku a vytvoriť k postave kladný alebo záporný vzťah, nikdy nepríde. Info dumpom chýba dramaturgia a načasovanie. Twisty vlastne nie sú – keď riešime lásku dvoch postáv, vždy jedna umrie a keď jednu udalosť sledujeme z dvoch pohľadov, ešte to nie je plot twist. Napätie napokon úplne zmizne od momentu, keď všetko môže byť len sen a vás tie postavy vôbec nezaujímajú.
„Život je ako neustále sa krútiaci kaleidoskop – stačí malá zmena a všetky vzory sa preskupia.“
Anna s Richardom nastupujú do večerného letu z Edinburghu do Bratislavy. Ako čerstvo zasnúbení majú dôvod na radosť, no tá sa rýchlo vytratí, keď si k nim napriek poloprázdnemu lietadlu, prisadne záhadný mladík, ktorý sa s nimi dá do reči. Nevinný rozhovor sa mení na zlovestné zneistenie a čoskoro aj na nočnú moru. A to na sebe nemá ani žltú bundu! Čitatelia Hladu a Smädu vedia na čo narážam.
V najnovšom mysterióznom románe Karika spracúva tému spánkovej paralýzy a pracuje s motívom zvláštneho kaleidoskopu, detskej hračky, do ktorej je v tomto prípade lepšie nepozerať. Z pohľadov troch rozprávačov autor postupne skladá obraz udalostí pred získaním kaleidoskopu aj strašidelných dôsledkov, ktoré jeho prítomnosť a vlastníctvo spôsobí.
Striedanie časových rovín a miest od úzkostlivého priestoru lietadla až po uličky Edinburghu dodáva príbehu dynamiku a umocňuje atmosféru, v ktorej sa neustále prechádza medzi snom a realitou. Karika opäť stavia na svojej charakteristickej atmosfére temnoty, paranoje a dezorientácie, pričom čitateľ nemá istotu, čo je skutočné a čo je len prelud.
Niektoré filozofické a odborné odbočky pôsobia pomalšie, hoci príbehu pridávajú zaujímavé vrstvy. Autor sa odvoláva na rôzne pramene a názory, čo môže časť čitateľov zaujať, no iným naruší tempo. Možno nie všetkým budú vyhovovať ani explicitnejšie momenty a celková pochmúrnosť, ktorá sa nad postavami vznáša prakticky nepretržite.
Napriek tomu ide o silný a typicky „karikovský“ napätý a psychologicky hutný mysteriózny román. Pád pre mňa Trhlinu neprekonal, no určite patrí k tým lepším knihám od autora. Ak máte radi temné príbehy, pri ktorých si nie ste istí, či vidíte realitu alebo len prelud, tento kaleidoskopový zážitok vás určite zaujme. A ak sa chystáte čítať knihu v lietadle, dobre si to rozmyslite.
Jozef Karika má svůj jedinečný styl, který určitě není pro každého, ale já osobně to mám fakt moc ráda. Jeho Trhlinu vždy a všude chválím a naprosto tu knížku zbožňuju.
U Pádu byl velmi slibný začátek. Zamilovaný a čerstvě zasnoubený pár se v letadle náhodou přimotá do něčeho nepředstavitelného, temného a děsivého. Líbí se mi prolínání příběhů Douga, Erika, Anny. Kdy to do sebe postupně všechno hezky zapadá a dává to smysl.
Co mě moc nebavilo - časové smyčky. Ty jsem si užila už v Hlad/Žízeň a už tam jsem trochu trpěla. Tady ten zmatek, kdy nevíte co je představa, co je realita, co je minulost a co se děje teď? To nebude očividně nic pro mě.
Stejně tak jsem jsem si celou dobu říkala, že jsem se spíš těšila na další příběh z Tribeče nebo něco na ten způsob, tím mě Karika okouzlil a tohle já od jeho knih chci. Ne, že by mi Edinburgh a prokletý kaleidoskop vadili, ale nebyl to asi úplně můj šálek kávy.
A celkově mi u téhle knihy přišlo, že se autor opakuje. Že z jeho knih začínám mít pocit, že nečtu nic nového, nic překvapivého nebo šokujícího. Při čtení Pádu mi prostě chyběla husí kůže s mrazivý pocit, jaký jsem měla u jeho prvních knih.
Nočné mory, záhadný cudzinec, temnota, strach, hrôza, neistota, to všetko pospájané do zvláštnej slučky, z ktorej len tak ľahko človek neunikne. Kde končí sen a kde začína realita?
Priznám sa, do knihy som sa púšťala s malou dušičkou aj napriek sľubnej anotácií. Bála som sa, že to u mňa skončí podobne ako predošlá kniha. Chvalabohu sa tak nestalo a autor znova ukázal, že dokáže vyvolať tú správnu dávku napätia, strachu a úzkosti. Príbeh bol relatívne jednoduchý, zato veľmi pútavo napísaný a skvele doplnený nepríjemnou až hrozivou atmosférou. Kniha sa doslova čítala sama, a aj napriek zimomriavkam ju ťažko človek dal z ruky preč.
Páčili sa mi opisy prostredia a celkovo atmosféry, ktoré mi prinášali pocity ako keby som tam naozaj bola a všetko prežívala na vlastnej koži. A to nehovorím len o samotnom meste Edinburgh. To sychravé počasie, dážď a chlad, prenikajúci priamo ku kostiam; stiesnené prostredie lietadla, ktoré vyvoláva klaustrofóbiu a zvláštne temná postava, ktorá vás neustále sleduje.
Psychika postáv, ich prepletené osudy, boli zvládnuté si myslím dokonale. Obzvlášť musím vyzdvihnúť spracovanie témy spánkovej paralýzy, s ktorej doslova mrazilo. Osobne som ju nezažila, ale poznám ľudí ktorí áno a už len z ich rozprávania mi nebolo práve všetko jedno. Myslím, že touto knihou sa mi odomkol nový strach...
Ak máte chuť na kvalitný triler až horor, určite po knihe siahnite. Myslím, že vás príjemne prekvapí.
Jedine čo môžem knihe vytknúť boli krátke, niekedy opakujúce vety/frázy, ktoré čím ďalej som čítala, tým viac mi prišli otravné.
Gdyby początkowy poziom tej książki utrzymał się dłużej... byłaby to... inna lektura. Mimo ciekawego początku dalej jest tylko nudniej i nudniej, i nieciekawie. Tytułowa pętla, zdaje się, dopadła zarówno bohaterów, jak i Autora. A szkoda, gdyż starsze książki Kariki były (i są) naprawdę dobre. Tymczasem tu... zabrakło nie tylko tego czegoś, ale też chociażby wstrząsającego punktu zwrotnego, tej chwili, która sprawia, że czytelnik nawet mimo monotonności akcji wnętrza książki stwierdza: "Warto było dobrnąć w to miejsce; i jeszcze to zakończenie!" - lecz to byłaby... inna lektura. Niestety.
Námet nie zlý, rozprávanie z pohľadu rôznych ľudí tiež okej. Kým sa dej vyvíjal a boli tam i dialógy, bolo to ešte celkom zaujímavé… ale hneď ako to prestalo, keď to bolo o pocitoch a vnútorných hlasoch a myšlienkach, v ten moment to začalo byť nezaujímavé, preskakovala som riadky.. Prvé knihy boli výborné, mám ale pocit, že každá ďalšia je slabšia… ale to je môj pocit a mnohí so mnou určite nebude súhlasiť
Poprzednie książki tego autora wciągnęły mnie bez reszty, czego nie mogę powiedzieć o "Pętli". Wymęczyłam ją, bo miałam nadzieję, że może w końcu coś się wydarzy... ale nie. Do tego sposób napisania "Pętli" zupełnie odbiega od innych książek. Taki egzystencjalny bełkot ze słownictwem i w stylistyce wypowiedzi niezbyt rozgarniętego nastolatka. Może to taki eksperyment czy ludzie się zorientują, że to nie Karika jest autorem tego czegoś? :)
Mam rada, ked sa pri knihach od Kariku bojim. Pri Pade som sa nebala vobec. Nebol to uplny pruser ako Hlbina, v zasade sa to dalo citat, aj to odsypalo...Ono sa tazko hlada nieco nove, neotrele v ramci zanru, najma ked meisterstück je uz na svete.
Nenapadá mě žádný jiný autor, jehož knihy by měly tak sestupnou tendenci. A přesto je pořád čtu. Proč? Sama nevím. Asi doufám, že se stane zázrak a kvalita Strachu nebo Trhliny se jednou vrátí.
Jozef Karika a horor. Či triler? Autor síce tvrdí, že píše trilery, no ja nesúhlasím. Najlepšie si to ukážeme na jeho novinke "Pád". Námet pripomína "Nočnú moru z Elm Street", trochu Kingovu "Izbu 1408", ale aj Lovecraftove "Sny v čarodejníckom dome", čiže čistokrvné hororové diela. V trileri dominuje napätie, ktoré v tejto knihe síce je, ale funguje skôr ako doplnok. Hlavné husle tu hrajú prvky hororu — atmosféra, nabaľujúca sa temnota, drsnosť a nadprirodzeno.
O čom je Pád? Anna sedí v lietadle so snúbencom. Vracia sa z dovolenky a vo svete práve prepuká pandémia covidu. Vedľa nej si prisadne záhadný Erik a keď snúbenec zaspí, podá Anne kaleidoskop, aby sa doň pozrela…
Súbežne sledujeme Douga, strážnika v škótskom zámku, ktorý ukradne kaleidoskop s okultnou minulosťou.
Karika opäť nastražil šikovný háčik, ktorý ma okamžite chytil. Stránky sa obracali samy. Krátke, úderné vety vytvárajú dynamiku, akoby sa stále niečo dialo a príbeh uháňal vpred.
Porovnanie a atmosféra Zo všetkých jeho kníh má Pád najbližšie k Smršti. Namiesto Veternice však tentoraz prichádza temná bytosť zo snov. Atmosféra funguje od prvej strany a verím, že mnohým čitateľom spôsobí zimomriavky.
Slabšie miesto Posledných približne 70 strán som mal pocit, že sa síce stále niečo deje, no príbeh sa už neposúva. Námet sa žmýka, ale kvapky originality začnú dopadať čoraz menej. Nie som si istý, či bol tento námet ideálny pre román, novela alebo dlhšia poviedka by mu možno sadla lepšie. V románovej podobe sem-tam trpí na natiahnutie.
A záver? Došlo na tradičný únik do alternatívnych dimenzií či filozofické rozjímania? Tentoraz nie. Dej ostáva kompaktný a uzavrie sa priamo, bez metafyzických oblúčikov.
Verdikt Ak máte radi Karikovu hororovú tvár, budete spokojní. Atmosféra, temnota a nepríjemné napätie dominujú. Pád je nepochybne horor, nie triler, síce ku koncu trochu stratí dych, no zážitok je intenzívny.
Otázka, či námet unesie románovú dĺžku, ostáva na vás. Ja som sa bavil, aj keď s výhradou.