Alica v reťaziach

by Lina Franková

Ste pripravení na slobodu? Tak skočte!

V blízkej budúcnosti existujú dva svety. Svet „hore“ a svet Alíc ukrytý hlboko v zemi. Čo chcú títo rebeli v zajačích maskách? Túžia iba po slobode, vášni a zničení nudy? Mirón objaví v izbe králičiu noru a skočí do neznáma. Penelopa zasa stretne záhadného mladíka od Alíc, ktorý ju magicky priťahuje. Obaja podľahnú čaru krajiny zázrakov, z ktorej možno nie je cesta von...

352 pages, Hardcover

First published October 31, 2025

About the author

Lina Franková žije v Bratislave . Prešla si pestrou škálou koníčkov, ktorú stále rozširuje - jej jediné stálice sú však čítanie všetkého, čo jej príde pod ruku, ľadové korčuľovanie a zbieranie starožitných šálok na jej najobľúbenejší nápoj – kávu. Pestrosť a fakt, že sa niekedy cíti ako staromódna duša, sa pretavili aj do jej tvorby. Jej prvotinou bola v roku 2018 kuchárska kniha vo vintage štýle Magické cupcaky a mafiny (Ikar), do ktorej sa pustila so spoluautorkou a manželom (fotografom a grafikom). Magická séria pokračovala v roku 2019 Magickými bábovkami (Maxim). Publikuje ich pod svojim celým menom. Beletristicky sa venuje sérii pre ženy, tzv. „neogotickým románom“ s prvkami mágie, o tajomnom rode von Barevanson, moderných aristokratoch a ich boju s rodinnými kliatbami. Sériu otvára v roku 2020 kniha Hadí zámok (Maxim) a pokračuje v roku 2021 Vlčím zámkom (Maxim). Pri tejto sérii sa rozhodne mieni zdržať.

Reviews

[crashy · Rating 5 out of 5]

Som milo prekvapená aj keď mi rozbeh dosť dlho trval .... tak som to už nevedela neskor pustiť z rúk. Pekne vyskladanie tejto podivuhodnej tlupy ma bavilo :)
Si výborná Polly ako vždy :D

[Fandom SK]

Recenziu pre Fandom.sk napísala Martina Urbanová. Úryvok z recenzie:

Dejová linka je budovaná s ohľadom na túto atmosféru a tak, aby ju ešte umocnila. Franková v kapitolách navyše preskakuje v niekoľkých časových líniách. Z prítomnosti sa presúva do rôzne vzdialenej minulosti. Vďaka tomu graduje napätie a po častiach dávkuje niektoré odpovede a tiež vysvetlenia. Ako funguje spoločnosť Alíc alebo za akým účelom vôbec vznikla. Nehovoriac o naznačení budúceho smerovania, ktoré sledujeme takpovediac v priamom prenose.

Toto všetko z knihy robí pomerne špecifický kúsok. Forma v mnohých momentoch prevláda nad obsahom. Dôležitejšia než fakty je atmosféra a nutnosť precítiť postavy. Hlavne to druhé je miestami náročnejšie. Aktérov síce od seba odlišujú naozaj nápadité mená, avšak ich uvažovanie sa v mnohom zhoduje. Na pozadí udalostí však vynikne aj mnoho zamyslení a presahov. Tie najvýraznejšie sa venujú práve potrebe nájsť nielen sám seba, ale vytvoriť si priestor, v ktorom každého jedinca bezo zvyšku prijmú. A to je téma, ktorá akiste neosloví len mladšie publikum...


Celú recenziu Martiny Urbanovej nájdete na Fandom.sk https://www.fandom.sk/clanok/recenzia...

[lili.darknight · Rating 4 out of 5]

Keď inakosť bojuje proti fádnosti. Asi to som si pomyslela, keď som zazrela najnovšiu knihu Liny Frankovej. Viac som o nej v podstate ani nezisťovala, pretože som vopred vedela, že ma bude baviť minimálne svojou atmosférou. A presne tú som dostala hlavne zo začiatku. Plná nevšednej pochmúrnosti, istej obscénnosti a otvorenej výstrednosti, a to nielen v menách. Ak by sa ma niekto požiadal o vysvetlenie dekadencie, asi by som ukázala práve na túto knihu. V ktorej je ľudstvo zviazané pravidlami a očakávaniami a každý úsmev navyše oproti naplánovanej kvóte je previneným prerastajúcim do vzbury. Systému, hodnotám, samotnému životu.

Veru, to prostredie nie je práve najpozitívnejšie. A to na mňa dýchalo zo stránok. Tá nevôľa mladých. Bezmocnosť, že to nedokážu zmeniť. Možno ak tak sami pre seba, keď utečú do náručia tajnej spoločnosti. Kde každý môže byť sám sebou – za istých pravidiel. Práve kvôli vykresleniu tohto prostredia je začiatok pozvoľný a tajomný. Plný atmosféry a podivne otvorených a pritom záhadných scén a okamihov. Poháňala ma len zvedavosť, či to niekam celé môže smerovať. Alebo sa postavy nakoniec budú musieť zmieriť s tým, čo prináša dospelosť.

A zisťovala som to len postupne. Cez náznaky, neúplné poznámky, záblesky akoby náhodne objavené v zrkadle. Kde má každý dobrý skutok tŕne a neprajnosť zvláštne hladí. Kde v istých momentoch forma prevládla nad obsahom a ja som čítala len pre tie nevšedné obrazy.

Takže áno, je to pomerne špecifický kúsok. Ale zároveň má v sebe veľa klasických posolstiev. Podsunuté pomerne neklasickými spôsobmi. Cez medzi rečou naznačené myšlienky. Cez obrazy ukryté za výstrednými menami a ešte výstrednejšími výčinmi. Aby napokon všetko zapadlo na svoje miesto. Ale až na konci, ako skutočná odmena.