Všetko je v poriadku, všade je láska a pritom, zdá sa, že nič nie je v poriadku a láska rozhodne nie je všade.
.
Ak som mal doteraz vláčnejší postoj k poviedkovým knihám, z dôvodu, že poviedky sú často nevyvážené, alebo sú dobré len niektoré, tak toto poviedkové pásmo ma presvedčilo o opaku. Obsahuje trinásť poviedok a každá je dobrá.
Veľmi sa mi páčil meniaci sa naratív a rôzne štruktúry textov, ktoré boli zakaždým dômyselne vystavané, ako je Michalovi Tallovi príznačné z jeho básnickej tvorby.
.
Ako prepájaciu líniu vnímam navodzovaný pocit bezvýchodiskovosti a srbivého znepokojenia. Bezmenné postavy sú v príbehoch ako inštrumenty, ako anonymní nositelia informácií, chytení do sietí tvárnych alternatívnych realít. Tie sa javia ako zlé sny, ktorými sa tá skutočná realita o to viac zvýrazňuje.
Vo svojej ponurejšej pestrosti a rôznorodosti poviedky nabádajú k obrazotvornosti a núkajú interpretačnú voľnosť. Čítali sa mi s ľahkosťou a s pôžitkom a napriek tomu, že som si pomedzi ne robil malé pauzy, mal som ucelený atmosférický zážitok, ako pri kvalitných krátkometrážnych filmoch.
.
Prajem tejto knihe aby sa ocitla v budúcoročnej Anasoftlitera desiatke a ak by som predsa len mal vypichnúť niektoré poviedky, ktoré sa mi páčili väčšmi, boli by to: Zajtra alebo pozajtra vykročíš do ulíc, Jörmungandr, Domy iných tvorov a najmä skvelá poviedka Kosti, ktorú som zniesol aj ako celú samostatnú knihu.
.
Dajte si. 🖤