Všechno je v pořádku, všude je láska

by Michal Tallo

Dvě velmi odlišné ženy, které se seznámily na internetu, společně vyrážejí do lázní na dovolenou. Do opuštěné osady daleko od civilizace přichází dokumentaristka. Po celém městě se uprostřed noci zničehonic zjeví záhadné stavby. Pár se v malém bytě stará o zvláštní tělo. V cukrárně na předměstí pravidelně pláčou muži.

Uznávaný slovenský básník a překladatel Michal Tallo ve svém prozaickém debutu, jenž se stal na Slovensku literární událostí, sepsal příběhy unavených anonymních lidí kdesi na pomezí reality a horečnatých snů – příběhy o neschopnosti uniknout z míst, která si nosíme všude s sebou.

Genres: Short Stories, LGBT, Fiction

152 pages, Paperback

Published October 13, 2025

About the author

Michal Tallo (1993) je spisovateľ, prekladateľ a publicista. Vydal básnické zbierky Antimita (2016, Drewo a srd), Δ (2018, Drewo a srd) a Kniha tmy (2022, Literárna bašta). V roku 2024 mu vyšla prozaická kniha Všetko je v poriadku, všade je láska (Literárna bašta), za ktorú získal Cenu Nadácie Tatra banky za umenie. Organizačne spolupracuje s niekoľkými filmovými a literárnymi festivalmi, pôsobí ako koordinátor súťaže Básne SK/CZ, vo vydavateľstve BRAK spoluvedie a rediguje básnickú edíciu Lentikular. Jeho tvorba bola preložená do mnohých jazykov a publikovaná v niekoľkých zahraničných antológiách; ukrajinský preklad zbierky Antimita vyšiel v roku 2018 vo vydavateľstve Krok. V roku 2020 bol nominovaný na medzinárodnú Cenu Václava Buriana. Pravidelne moderuje autorské čítania, diskusie o súčasnej literatúre či filme a reláciu Rádia Devín Ars litera. Knižne mu tiež vyšli preklady Andrewa McMillana či Seána Hewitta.

Reviews

[Pali Jen]

Všetko je v poriadku, všade je láska a pritom, zdá sa, že nič nie je v poriadku a láska rozhodne nie je všade.
.
Ak som mal doteraz vláčnejší postoj k poviedkovým knihám, z dôvodu, že poviedky sú často nevyvážené, alebo sú dobré len niektoré, tak toto poviedkové pásmo ma presvedčilo o opaku. Obsahuje trinásť poviedok a každá je dobrá.
Veľmi sa mi páčil meniaci sa naratív a rôzne štruktúry textov, ktoré boli zakaždým dômyselne vystavané, ako je Michalovi Tallovi príznačné z jeho básnickej tvorby.
.
Ako prepájaciu líniu vnímam navodzovaný pocit bezvýchodiskovosti a srbivého znepokojenia. Bezmenné postavy sú v príbehoch ako inštrumenty, ako anonymní nositelia informácií, chytení do sietí tvárnych alternatívnych realít. Tie sa javia ako zlé sny, ktorými sa tá skutočná realita o to viac zvýrazňuje.
Vo svojej ponurejšej pestrosti a rôznorodosti poviedky nabádajú k obrazotvornosti a núkajú interpretačnú voľnosť. Čítali sa mi s ľahkosťou a s pôžitkom a napriek tomu, že som si pomedzi ne robil malé pauzy, mal som ucelený atmosférický zážitok, ako pri kvalitných krátkometrážnych filmoch.
.
Prajem tejto knihe aby sa ocitla v budúcoročnej Anasoftlitera desiatke a ak by som predsa len mal vypichnúť niektoré poviedky, ktoré sa mi páčili väčšmi, boli by to: Zajtra alebo pozajtra vykročíš do ulíc, Jörmungandr, Domy iných tvorov a najmä skvelá poviedka Kosti, ktorú som zniesol aj ako celú samostatnú knihu.
.
Dajte si. 🖤

[Kristián]

Ako moje sny, keby som si ich niekedy pamätal.

[Lukáš Cabala]

Spomenul som si na knihu Cestujúci jednej zimnej noci od Calvina, tá má štvala nedokončenými príbehmi. :)) Táto zbierka vo mne vo svojej nedopovedanosti neraz vyvolala pocit neúplnosti alebo zvedavosti, že počkaj, počkaj to je teda koniec, hej? Čím má nútila premýšľať a domýsľať si neraz aj viaceré možné vysvetlenia. Najviac sa mi asi páčila poviedka, kde sa zjavovali domy a potom úplne posledná. Každopádne je to kniha, ktorú človek potrebuje rýchlo s niekým prebrať, akoby sama chcela, aby sme sa o nej bavili. A možno práve preto je to jeden z najvýraznejších prozaických príspevkov v tomto roku. Je jasné, že sa o nej bude veľa hovoriť aj celý budúci rok. Som zvedavý!

[Jitka Č.]

Já asi přestanu tvrdit, že nejsem fanda povídek. Protože poslední dobou každá povídková sbírka, po který jsem sáhla, stála za to. Tohle nebyla výjimka.

Michal Tallo napsal sbírku surreálných příběhů, který působí jako záznamy snů. Každá povídka je jiná - nejen obsahem, ale i stylem vyprávění a osobností vypravěče. Ve třinácti povídkách tak dostáváme různorodou mozaiku obrazů, která vyvolává pocit neskutečna a zachycuje nejrůznější kouty lidský zkušenosti.

Důležitý téma, který se vynořuje napříč jednotlivými příběhy, jsou vztahy. Ty romantický, rodinný, přátelský, ale i vztah k sobě samému. Navzdory surreálným prvkům jsou prožitky postav velmi reálný a jako čtenářka jsem se na ně snadno napojovala.

Jasně, některý povídky mi sedly více, některý méně. Celkově to byl ale velmi příjemnej čtenářskej zážitek. Co mě zpětně mrzí je, že jsem knihu četla naráz, a jednotlivý povídky jsem si víc nedávkovala. Mám pocit, že jsem v sobě některý z nich nenechala dostatečně doznít.

Rozhodně je to sbírka, ke který se v budoucnu plánuju vrátit. A jestli jste ji ještě nečetli, moc vám ji doporučuju.

[Samuel]

toto boli asi najlepsie slovenske poviedky ake som cital

[Nikola]

z celej knihy mám dojem akoby sa mi sníva pri 40kovej teplote, permafrost a domy iných tvorov zostávajú so mnou

[naty majerova]

niekto tip na cukráreň, v ktorej plačú muži a majú tam zároveň dobré koláčiky? (túto knižku som zhltla presne ako taký koláčik, až tak bola dobrá)

[Tatiana Jančáriková]

“Jeho odchod som nečakala, keď nad tým teraz ale rozmýšľam, neprekvapuje ma. Bolo len prirodzené, že so sebou zobral aj decko. Občas som mávala podozrenie, že nie je moje. Porodila som ho. Napriek tomu sa mi zdalo, že ho I. musel mať s inou.”

Sex is great but have you ever had your brains fucked out by literature? Poviedky Michala Talla vám spravia presne toto. Temná, pred/post/apokalyptická atmosféra vás znepokojí tak, že sa budete báť chodiť potme domov. Mesto bude to isté, chodník bude ten istý, ale nič nebude rovnaké.

Aká je pravdepodobnosť, že v priebehu jedného mesiaca natrafím na dve famózne slovenské zbierky poviedok? Pritom Tallov štýl nemôže byť odlišnejší než vtipné, pragmatické texty Jany Varcholovej. Spoločnú majú azda len queer tematiku niektorých poviedok a musím povedať, že ma teší každé dielo, v ktorom je spracovaná s ľahkosťou a samozrejmosťou normálnej súčasti života.

Najviac ma dostala poviedka Permafrost s pointou jak vystrihnutou z Mullholland Drive, Domy iných tvorov mi zas veľmi pripomínali Murakamiho poviedkovú tvorbu. Sfilmované Kosti by mohli byť dôstojným slovenským hororom a ak vás poviedka Zajtra alebo pozajtra vykročíš do ulíc neprinúti vyčistiť upchatý odtok v kuchyni, tak už nič.

Drogy jsou špatný, ale s Michalom Tallom by stálo za to rozdeliť si špeka a podiskutovať o jeho poviedkach. Dúfam, že už píše ďalšie.

“Toľko lásky: život taký dokonalý, že mi ho nie je dovolené ani opustiť.”

[Arthur]

Pred prečítaním Všetko je v poriadku, všade je láska som poviedky vôbec nevyhľadával, takže som netušil čo mám čakať. Musím povedať, že som veľmi príjemne prekvapený tým, ako mi to sadlo.
Netuším ako inak opísať experience z tejto knihy bez toho aby som povedal, že TOTO BOLO TO HOVNO. Celá táto knižka bol jeden veľký horúčkový sen. Bolo to absolútne perfektné pre noci kedy sa mi vôbec nechcelo spať a potreboval som niečím unaviť hlavu. Toto myslím v tom najlepšom zmysle, zbožňujem príbehy, ktoré sa tak akurát vymykajú realite. Poviedky rozprávajú príbehy zúfalých ľudí, ktorí sa ocítajú v situáciách nie úplne bežným reálite. No napriek tomu sú ich problémy niekedy až príliš reálne. Niekedy mám pocit, že problémy, s ktorými sa prehnane trápim po čase prestávajú dávať zmysel. Veľmi podobný pocit som mal aj pri čítaní týchto poviedok. Nezmyselnosť niektorých scénárov perfektne pridávali na absurdite ťažkostí, ktoré v prítomnosti prežívame.
Samozrejme, nie každá poviedka bola podľa môjho gusta, ale aj tak som sa nenudil. Keby si mám vybrať moje top 3 tak to sú: Katastrofa, Permafrost (pri tomto konkrétne by som KĽUDNE uvítal celú knižku) a Fáza jednotného čísla. Honorable mention pre Zajtra alebo pozajtra vykročíš do ulíc. Keby mi to goodreads dovolí pyšne tomu dám 4,5 hviezdičky.

[Viktoria Kralikova]

Znepokojivé, absurdné a nekomfortný pocit zanechávajúce - slovenská poviedka, ako má byť!

[Kači]

všechno není v pořádku a všude není láska!! 🌪️

ze začátku jsem byla z toho trochu rozpačitá, je to povídková kniha (povídky většinou nemám moc ráda), navíc s povídkami často jako kdyby nedokončenými, ale o to víc mě to nakonec dostalo, protože vás to donutí nad tim úplně dumat dlouho po přečtení. Tematicky jsou příběhy trochu úzkostlivé, místy fantasy/scifi (??). Moc super mi přišlo i členění a stylistická úprava těch textů, dodalo to každé povídce jiný charakter.

[S.]

nic to ve mně nenechalo

[Zuzana]

Milujem divnopoviedky a toto ma nesklamalo, som rada, že vychádzajú aj od slovenských autorov. Bod dole za to, že niekedy mi prišlo, že poviedky boli divné len preto, aby boli divné.

Upchatý drez vo mne silno zarezonoval :D

[Alžbeta]

fever dreams

[šimon betina]

kopa hnusu kopa depresie. kniha z ktorej chyta uzkost. ok.

[Anna Řezníčková]

Kým vyhynuli všetky druhy dinosaurov, vypila som celú kanvicu kávy.

[Katarína Vyskočová]

rýchlo preteká medzi prsty
& všetko na nej je ako z tej hodinky pred tým ako ti má zvoniť budík a ty sa len strhávaš z načrtnutého sna a znova (neuspokojivo) zaspávaš a

[Zuzana]

Nejak sa ma to celé vôbec nedotklo.. Zvláštne.
Najviac vo mne rezonuje názov.
(Nedočítané)

[Alma Sven]

chladné

[Eliška]

sila

[bjetka]

weird (as a compliment), altough unnecessarily explicit content kind of ruined the rest of the book for me. a shame the author couldn´t lean more into the weirdness and less into realism of it.

[Veronika Horváthová]

Dlho mi trvalo kým som si urobila názor po tom, čo som prečítala túto knihu. Pri niektorých častiach som mala pocit, že sa strácam, že tápem a nerozumiem. To však bolo pointov. Niektoré z krátkych príbehov mi zostali v hlave doteraz.
Jedno je isté, po každej jednej poviedke som chvíľu sedela, pozerala do blba a premýšľala. To by mala literatúra dosiahnuť. Momenty keď vidíš seba, momenty keď prenikneš do životov iných.
Niektoré poviedky sa mi páčili viac ako iné, ale celkovo skvelé.

[Miras]

Pocit: horší ako čítanie Newsfilteru na Denníku N pred spaním. Čítanie fyzicky bolelo.

[Žuži]

M. napísal knihu, ktorá vyvoláva otázky, núti hľadať odpovede a prekračuje hranice Slovenska. A Z. si to užila. Veľmi.
Ako podmaz by sa k poviedkam možno hodila úvodná hudba z Twin Peaks.

[anna.]

sú tam silné veci, o tom žiadna, ale niečo mi tam nevyhnutne chýbalo. možno ešte len prídem na to, čo

[Michaela]

Poviedky, ktoré mi odporúčala dcéra. Majú zvláštnu poetiku, podmanivú a trochu mysterióznu. Forma je v poriadku, treba sa len na ňu naladiť. Prečítané nahlas mi dávajú úplne iný význam (ako závisí, kde sa da pauza a kde dôraz, kde vynikne to zaujimavé).
Veľa kávy, medu a rožkov, výhľadov z okna (a také tie detaily traumy, ako keď si kúpiš byt na 14. poschodí kvôli výhľadu na mesto a si svedkom pádu/skoku suseda a odvtedy sa nepozeráš von a máš stále zatiahnuté závesy), malých domov iných tvorov, zatmení a objavovaní štvrtkových s nedeľných kaviarní, kde muži plačú. Naj poviedky, ale teda tie, ktoré si budem asi najviac pamätať - K prameňom, Voliéra, Domy malých tvorov, Náhly okamih tmy… a nesadli mi tie jednotné a množné čísla, či teloidné poviedky. Experiment si určite niekto užije, ale tento ide mimo mňa.
Niektoré hororové, iné vzťahové, či sústredené na seba, myslím, že si tu každý nájde tú svoju.

[karolina]

táto kniha mi pripomína moju obľúbenú zbierku krátkych príbehov — the houseguest (amparo dávila).

bavila ma a zopár z poviedok určite budem čítať zas a znova, no príde mi, že väčšina príbehov ide úplne mimo mňa a aj s väčšou snahou nenachádzam, žiadnu metaforu alebo niečo, čo by vedelo priniesť vytúžený wau efekt.

tak či onak ju budem odporúčať a zvedavo čakať, čo na ňu moji blízky povedia.

[Monika Dančová]

prekvapivo dobré! bežne nie som veľká fanúšička poviedok (štandardne ma buď nebavia, alebo keď ma nejaká začne baviť, vtedy skončí 🫠). ale z tejto knižky sa mi 90% fakt páčilo, niektoré by som prijala aj rozpracované na dlhšie príbehy, ale chápem, ich čaro je v neukončenosti a surreálnosti = dobré to bolo!

[Veronika]

Vôbec nie veselé, ale stále nejakým spôsobom veľmi príjemné čítanie

[vendula]

celá knížka totální fever dream, u některých povídek podobně jak Flora. 4,5* will read again