Asi každý z nás si želá ešte raz v živote stretnúť jednu osobu. Bývalá profesorka matematiky Edda by ich chcela vidieť rovno osem. Osem bývalých študentov, s ktorými cestovala na matematické olympiády a s ktorými ju spájalo mimoriadne silné puto. Napríklad by si priala vedieť, ako dopadla vášnivá stredoškolská láska Sorena a Rebeky, ktorí pochádzali z rozdielnych svetov, a predsa mali slabosť pre toho druhého. Edda bola svedkom ich kradmých pohľadov, nesmelých úsmevov... Až kým sa v posledné dni maturitného ročníka čosi neudialo.
Táto kniha je presne ten typ príbehu, ktorý pohladí dušu. Čítala sa úplne sama – od prvých strán ma vtiahla do deja a nepustila až do konca.
Veľmi som ocenila myšlienku vyzdvihnutia profesorky, ktorá mala zásadný vplyv na svojich študentov. Učitelia sú dnes často podceňovaní a málokedy sa im dostane uznania či vďaky, preto mi tento motív prišiel krásny a silný.
Páčilo sa mi aj striedanie časových rovín – minulosť a prítomnosť, spomínanie a postupné prepojovanie príbehov. Každá postava mala svoje miesto: či už spolužiaci, spolubývajúca Anika ako vedľajšia, no veľmi podstatná a zaujímavá postava, alebo v neposlednom rade Sören a Reberka. Z ich príbehu išla neuveriteľná čistota a úprimnosť – kniha sa na nič nehrá, je prirodzená, ľudská a emotívna.
Rovnako sa mi páčila linka s jej nevlastným bratom Richardom a s mamou s nevlastným otcom, ktorí boli krásnou ukážkou toho, čo znamená skutočná rodina – že rodina nemusí byť dokonalá, ale má držať pokope, podporovať sa a stáť pri sebe.
Som z nej nadšená a už teraz sa neviem dočkať ďalšej časti — dúfam, že bude čoskoro!
Mam veľmi rada Hankine knihy, čo neznášam, je čakanie na nový diel... Čo už... Je to jedna z nevýhod knižných sérii. Mám to inak, ako autorka už po prvých riadkoch knihy premýšľam, kam až môže zájsť autorkina fantázia a ako by som príbeh uplietla ja sama. Som rada, že má Hanka vždy príjemne prekvapí.