Ako sa mení svet, ako sa mení Mandy. Aký bol život v Meste a v Mestečku?
Dobový príbeh ženy v druhej polovici 20. storočia v Československu. Započujete v ňom hudbu, tóny lásky, no aj bolesti, zvuky doby i zvláštnosti, čo tvoria svet. Rozprávačkou románu je dospievajúce dievča, ktoré je v príbehu dievčaťom iba chvíľu, neskôr sa v ňom otvára jej pohľad ako deväťdesiatničky.
Alena Sabuchová vyštudovala filmovú a televíznu scenáristiku a dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Za svoj literárny debut Zadné izby získala Cenu Ivana Kraska aj Cenu Nadácie Tatra banky v kategórii Mladý tvorca. Vďaka svojej v poradí druhej knihe s názvom Šeptuchy si nesmierne obľúbila Podlasie – kraj, ktorý by nikto nevymyslel. Za román získala Cenu Anasoft litera za najlepšiu prózu za rok 2019.
Má intenzívny vzťah k príbehom, výtvarnému umeniu a dobrému jedlu. Za všetkým z vymenovaného je ochotná dlho kráčať, niekedy aj bežať.
10/10. Vynikajúca kniha, ktorá ma chytila za srdce. Prvá kniha, ktorú som prečítala od pani Sabuchovej. Jednoducho woow. Kniha bola pre mna plná emócií a doteraz nemôžem uverit ze máme v tejto krajinke takú skvelú spisovatelku. Určite prečítam Aj šeptuchy :). P.s. odporúčam aj skvely podcast s pani Sabuchovou: dejiny- Prečo potrebujeme romány o naších modernych dejinách? - na základe toho som si zakúpila knihu.
Kto je Mandy? Nenápadná pani zo štvrte, ktorú možno každý deň stretávate na ulici? Alebo suseda z toho istého vchodu, o ktorej nič neviete, až kým sa nepretnú vaše cesty? V jeden deň jej napríklad pomôžete vyniesť smeti a na druhý si na kľučke dverí do bytu nájdete pralinku Mon Chéri s odkazom: "Ďakujem". (To sa stalo mne) A možno v niektorý iný deň prehodíte bez ostychu pár slov a spoznáte sa. Tak, ako sa to stalo Alene a Mandy.
Pani Mária bola odjakživa Mandy, klaviristka a pamätníčka dvoch autoritárskych režimov. Kým nestretla Alenu Sabuchovú, mohla byť len ďalšou zdanlivo neviditeľnou staršou paňou zo susedstva. Mandy si však otvorila srdce, odomkla dvere do minulosti a Alena uchopila jej príbeh s nehou a eleganciou. Estetický text a starostlivo uložené vety premietali Mandin príbeh na plátno ako film. Dôverne zachytené časy v striedajúcich sa líniách minulosti doslova ožívali a atmosférou ma úplne pohltili.
"Bola so spomienkami opatrná. Niektoré si odkladala do mäkkej vaty, aby sa nepoškodili ako porcelánové kanvičky. Ale nechcelo sa jej k nim vracať, zdalo sa jej, že sa spomienkam pripisuje priveľká váha a čaká sa, že budú záchranným lanom v časoch, na ktoré by ľudia radšej zabudli."
Kniha 'Volajte ma Mandy' sa ma skutočne dotkla. Aj pár dní po dočítaní vo mne stále mäkko doznieva. Všímam si okolie, starších ľudí zo štvrte a premýšľam, aké životné príbehy v sebe nosia. Možno je tá citlivosť úmerná absencii po mojich starkých. Možno je to spôsobené len človečou zvedavosťou po ľuďoch, ktorí majú čo povedať. Kiežby sa nám všetkým podarilo v sebe nájsť zvedavosť a záujem a osloviť nejakú pani Mandy, Boženu či pána Ladislava. . Knihu odporúčam všetkými desiatimi. A mimochodom, Mandy sa číta s A. :)
Skončila som na strane 160. a mrzi ma to, že nestiham, ale hej, skratka nestiham to dočítať do deadlinu - momentálne nemám čas na knihy, a na povinné čítanie do školy sa ešte navyše aj ťažko hľadá motivácia. Každopádne na to, že ale ide o povinné do školy je toto oproti Horvathovi 33x lepší štýl písania aspoň čo sa týka mňa. Skrátka štýl písania autorky sa mi páči...
Môj názor bude veľmi stručný - skôr také želanie - kiežby som si ju mohla prečítať ešte raz jedného dňa v kľude a bez rozptýlení z cestovania v busoch... A kiežby som si na ten druhýkrát už podčiarkovala tie krásne myšlienky, citátiky a umelecké prostriedky/ozdôbky, ktoré sa mi na knihe tak pácili. (Dejovo to bolo veľmi rozbité také mikropríbehy mikrosituácie zo života Mandy, čize pre mna také slabsie a narocnejsie na udrzanie pozornosti a pamatanie si - hkavne ked to citate raz za cas po busoch.. a pomedzi to vam plynie vlastny život, tak je uz pitim ťažké pamäť si aj zivot nejakej Mandy.. no, slubila som, ze budem stručná a ľaľa ho, ako som sa zrazu rozpisala😅) Takže je to také mid - opäť tematikou a pribehom, sama by som po takom dacom nesiahla, ale táto kniha ma oproti 33xKarloDHorvath aspoň nevytáčala a nestracala som sa v nej az tak lebo som si nemusela lámať hlavu, že čo tym chcel autor asi povedať, to mi je jasné. Každopádne k prehľadnosti knihy ešte poznámka - kniha nemá kapitoly absolútne vôbec - na čo by som sa autorky rada opýtala, prečo sa tak rozhodla. A teda ma to aj zaskocilo..lebo este som sa s tym asi nestretla, teda niezeby som si dalu taku knihu pamatala.. :P Takze vďaka štýlu autorky a paradnemu vykresleniu niektorych prihod, krasnym myslienkam, motívom a metaforám a atmosfére tej doby (ktoru sa jej tiez podarilo vykreslit za mna na výbornú) dávam 3***.
Po Šeptuchách ďalšia skvelá kniha od autorky. Postavy sú vykreslené ľudsky a citlivo a čitateľ k ním cíti empatiu a pochopenie. Veľmi sa mi páči autorkin poetický štýl rozprávania. Proste krása 💜