Kvety & klobásy

by Jana Micenková

Rozvedená Eva navštevuje svoju starú známu v Anglicku. Atraktívna žena v nonstop bare nahlas uvažuje o svojom sexuálnom živote. Obžalovaná miluje svoje dieťa, no ešte viac zbožňuje chipsy s príchuťou jarnej cibuľky. Tehotná by sa mala tešiť na svojho potomka, namiesto toho komunikuje so záchodovým chrobákom. Naivko verí, že panička z Bruselu kvôli nemu všetko obetuje. Slobodná matka sa túla s malým dieťaťom po veľkomeste, dúfajúc, že nájdu cestu von. Ľudovít sa vracia od milenky a stretáva v kuchyni svoju dcéru. Unavené páry v letnom rezorte odkrývajú svoju špinu... Dokáže všetko vyčistiť sóda bikarbóna s bielym octom? A kto nás vlastne všetkých zachráni?

208 pages, Hardcover

First published September 10, 2025

About the author

Jana Micenková (1980) vyštudovala odbor Slovenský jazyk a literatúra na FF PU v Prešove a odbor Scenáristika a dramaturgia na FAMU v Prahe. V roku 2013 založila v Prahe nezávislý divadelný súbor Nekroteatro (www.nekroteatro.cz), kde dodnes pôsobí ako dramatička a režisérka. Za svoju divadelnú hru Nekrogames získala Cenu slovenského literárneho fondu za najlepší dramatický text 2013 a cenu pre mladých dramatikov VEJK AP 2012. Za poviedku s názvom Nekrogames získala prémiu v súťaži Poviedka 2012. Za text novely Najkrajšie roky získala cenu poroty v literárnej súťaži DEBUT 2012. Debutovala zbierkou poviedok Sladký život (2018), ktorá sa dostala do finálovej desiatky ceny Anasoft litera.

Reviews

[Zuzana Švecová · Rating 5 out of 5]

Výborné poviedky, v ktorých autorka tematizuje ženstvo či materstvo, nie sú to však žiadne láskavé texty. Sú drsné, úprimné, často s prekvapivým zvratom. Píše ale fantasticky, príbehy vás vtiahnu, možno sa budete chcechtať, možno znechutene odvracať tvar, no nedajú sa nečítať. Pre mňa jedna z našich najlepších spisovateliek.

[Simona · Rating 3 out of 5]

Ja sa priznam, ze som mala asi prilis velke ocakavanie. Nedavno som si dala reread Sladky zivot a nadsena som bola opat.
Aj Kvety & klobasy sa mi paci, ale vyraznejsie menej ako Sladky zivot, nehovoriac o Krv je len voda.

[Tatiana Jančáriková · Rating 5 out of 5]

“Kedysi boli len dve pohlavia a teraz sme všetci už len v piči.”

Dni tehotnej ženy vypĺňajú monotónne domáce práce, tehotenstvo odpočítavajú akciové týždne v Lidli. Radostné očakávanie kontrastuje s pocitmi zmaru a myšlienkami na samovraždu. Meditatívnosť pomalých dní kontrastuje s nikdy sa nekončiacim prúdom tiktokov a reelsov, ktorý zhoršuje úzkosť zo stavu sveta a FOMO. Hranica medzi pochopiteľnou frustráciou z nemožného partnera a pomaly sa rozvíjajúcou psychózou je tenká. Poviedka Denník tehuľky pozornému čitateľstvu pripomenie predošlý román Jany Micenkovej o dysfunkčnej rodine Krv je len voda.

Autorka rozhodne vie vystihnúť temnú dušu národa. Poviedka Poďme sa zachrániť o troch unavených pároch na spoločnej dovolenke vás rozosmeje aj zamrazí, keď niektoré z opísaných vzorcov komunikácie a správania identifikujete vo vlastných rodinách.

Aj vy máte strýka, čo vás spamuje reťazovými mailami? Aj vaša partnerka má repertoár iritujúcich mikročinností? Aj vo vás sa mieša ľútosť s nešťastníkmi, čo prehrali pozdní kapitalizmus, s podráždením, že vám narúšajú ťažko vydrené životné ekvilibrium?

Celou knihou sa ako running inside joke tiahne sóda bikarbóna, biely ocot a soľ ako univerzálny čistič škvŕn i svedomia. Trochu ma vyrušovali všadeprítomné hashtagy, ale beriem ich ako žmurk-žmurk dnešnej dobe.

Jedna z najlepších slovenských poviedkových kníh, aké som čítala, ak ju podarujete rodine pod stromček, možno sa pohádate miesto politiky o tom, čo ste tým akože chceli naznačiť. 🙂 Ako test toho, ako veľmi bude kniha vyrušovať aj vás, poslúži tak trochu disturbing obálka od Lucie Dovičákovej.

“Dalšie a ďalšie obrázky a videá
blikajú v rychlom slede za sebou.
čím viac ich sledujem,
tým viac som bez emócií,
je to skoro ako pozvoľná lobotómia.
S každým novým videom nabieha stav otupenosti.”

[paťka šturdíková · Rating 3 out of 5]

2,5 *

nie som cieľovka tejto knihy, no oceňujem oddychový charakter, uštipačnosť a plynulosť rozprávania – človek sa naozaj ľahko začíta.

[Ali Martonova · Rating 2 out of 5]

No, toto mi nesadlo. Asi som po knihe Krv je len voda mala vysoké očakávania. Vyrušovali ma konce. Nedokončené. A to pritom mám rada konce kníh, ktoré nie sú prvoplánové a nútia čitateľa/ku uvažovať, ale toto za mňa nebol tento prípad. Proste mi to prišlo seknuté, nedokončené, bez pointy. Aj celkovo mi tie poviedky nič nedali.
Jedine štýl písania autorky oceňujem, ten je veľmi fajn a mne sedí. Som rada, že ako prvú knihu od tejto autorky som prečítala Krv.... a nie túto, lebo by som jej nedala šancu a to by bola škoda. Tá bola skvelá.

[Marek Majzon · Rating 3 out of 5]

Po novej Micenkovej som siahol, lebo ma román Krv je len voda úplne opantal.

Štýlom je autorka ľahko čítavá. Poviedky sa zameriavajú na rôzne aspekty vzťahov zo strany muža aj ženy. Pozeráme sa na vzťahy v partii, v rodine, po rozvode, mimo manželstva, vzťahy k deťom, ženstvu, ale aj sexu.

Páči sa mi táto tematická variabilita a niektoré formulácie boli parádne nápadité. Na druhej strane mi však niekedy uchádzala pointa. Menovite som nepochopil koniec poviedok Poďme sa zachrániť, Ideal Home Design a Road to Nowhere a pripadali mi skôr ako pohyblivý obraz, než dej smerujúci k nejakému rozuzleniu.

Tiež prispelo k môjmu hodnoteniu, že kým Krv je len voda ponúkal väčšiu plochu na stotožnenie sa (lebo každý zažil nejaké detstvo), pri poviedkach z Kvetov a klobás som sa nie vždy vedel úplne vžiť do postáv, prostredia alebo deja.