Po množstve fantasy a romanticky zameraných kníh sa p. Hajduková opätovne vrátila k svojim "koreňom" - téme druhej svetovej vojny, problematike fašizmu a antisemitizmu. Kniha oproti jej predošlým dielam mala ucelené postavy, pričom aj vedľajšie postavy mali určitý rast, ktorý bol v predošlých dielach minimálny. Veľmi oceňujem detaily filmového sveta prvej republiky, ktoré zo začiatku pôsobia mierne mätúco, ale v polovici knihy si človek uvedomí, že práve film, okultizmus a krajčírstvo dotvárajú zaujímavú atmosféru a všetko v knihe prepájajú. Taktiež oceňujem, že autorka používa "rýchle" ukončovanie dejových línii lacnými zvratmi menej často, ako sa to dialo občas v minulých knihách. Celkovo v tejto knihe krásne vidieť rast autorky ako spisovateľky, pričom jediná výtka je asi "rýchle" ukončenie deja, hlavne v jeho kritických bodoch - napr. Leila bola zo svojej nútenej seansy vyvolanou SS viac zničená, ako vidinou svojho vlastného manžela v koncentračnom tábore/ zastrelením svojho druha, ktorý ju pred kapitolou požiadal o ruku. Hlavná postava reaguje oveľa lepšie ako v predošlých dielach, realisticky, ucelene, ale niektoré reakcie nie sú primerané a nesedia do kontextu knihy. Leila je veľmi zaujímavá postava, ktorej postava sa čiastočne mení v deji, avšak chýbala mi tam menšia sekvencia o jej minulosti - často sa spomínalo (a dej sa aj opieral) o jej "rebelské", chaotické a mladé ja, avšak nikdy sme bližší pohľad do tejto minulosti nevideli. Táto kniha ma však zaujala hlavne myšlienkou tzv. levanduľového manželstva, ale aj opisom postupného stupňovania antisemitizmu za hranicami Nemecka. Bolo zaujímavé vidieť, ako rýchlo sa na konci knihy z ľudí, ktorí trpeli stali ľudia, ktorí túto bolesť chceli vracať - aj keď nesprávnym jedincom.