Výnimočný stav: Ako v zlých časoch dobre žiť

by Martin M. Šimečka

Ako v zlých časoch dobre žiť – úvahy o zbabelosti, statočnosti, priateľstve a fašizme.

"Za celý svoj už relatívne dlhý život som sa nestretol s takou mohutnou vlnou zla, ktoré sa dnes valí z úst takého obrovského množstva ľudí, a to do tejto životnej skúsenosti započítavam aj komunistickú diktatúru,“ píše Martin M. Šimečka vo svojej knihe. To zlo sa nazýva fašizmus a má charakter pandémie, ktorá napáda ľudskú myseľ a šíri sa po území západnej civilizácie. Rozumieme však príčinám, pre ktoré je fašizmus späť? A ak im rozumieme, stratí tým na sile? Ako premýšľať o ľuďoch, ktorí sa vzdali rozumu, a o mlčiacej, pasívnej väčšine? A je vôbec nutné o nich premýšľať?

Martin M. Šimečka sa obratne pohybuje medzi spomienkami na život v disente, myšlienkami historikov a spisovateľov a úvahami o povahe zla, o hlúposti, vzdore aj priateľstve, o paralelnej spoločnosti, ktorá si vytvára vlastné pravidlá a žije nezávisle od väčšiny, aby našiel odpoveď na otázku: ako žiť dobrý život v krajine, ktorá sa odvracia od demokracie?

Genres: Nonfiction

176 pages, Paperback

First published October 28, 2025

About the author

Martin M. Šimečka (1957) do roku 1989 patril do okruhu českého a slovenského disentu, pracoval ako kurič alebo ošetrovateľ v nemocnici a podieľal sa aj na vydávaní slovenského samizdatového časopisu Fragment K. V novembri 1989 bol členom vedenia hnutia Verejnosť proti násiliu, v roku 1990 založil vydavateľstvo Archa, kde pôsobil ako šéfredaktor do roku 1997, keď sa stal šéfredaktorom týždenníka Domino fórum. Neskôr bol šéfredaktorom denníka SME, šéfredaktorom a členom redakcie českého týždenníka Respekt a od novembra 2016 je komentátorom Denníka N.

Je autorom románu Džin, ktorý vyšiel aj v USA a vo Francúzsku, posledné slovenské vydanie vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku 2015. Kniha Světelná znamení vyšla v roku 1991 vo vydavateľstve Archa a v roku 2018 vo vydavateľstvo SALON a Martin M. Šimečka v nej komentuje listy, ktoré z väzenia rodine posielal jeho otec, filozof Milan Šimečka. V roku 2019 vydalo české vydavateľstvo Paseka knihu rozhovorov Kirilla Ščeblykina a Filipa Zajíčka s názvom Jsme jako oni (Rozhovor s Martinem M. Šimečkou o liberálech, pokrytcích a fašistech). V knižnej edícii Denníka N mu v roku 2017 vyšla kniha Medzi Slovákmi (Stručné dejiny ľahostajnosti od Dubčeka k Ficovi) a v roku 2020 Telesná výchova (Úvahy bežca, plavca, tenistu a jazdca na koni o pohybe, tele a mysli).

Reviews

[Peter · Rating 5 out of 5]

V mojom prípade som túto knihu čítal po dočítaní esejí V. Havla, čím výborne nadväzovala a poskytla mi na obdobie totality, posttotality a pojmom s nimi spojených (najmä teda paralelnou polis) aj iný pohľad. Ten Šimečkov je síce subjektívny ale na tom nie je nič zlé - práve naopak - je vítaným obohatením a rozšírením Havlových myšlienok v kontexte súčasnej politickej situácie.

[Peter Hano · Rating 5 out of 5]

reflexie, úvahy a postrehy renomovaného novinára.aktualne. za mňa kniha roka v tomto žánri. útla knižka dáva návod aj nádej ako prežiť zlé časy v ktorých sa aj vlastnou zásluhou ocitáme.

[Juraj Nikodémus · Rating 5 out of 5]

Výnimočná kniha. Odvážne a presne pomenúva to, čomu tu dnes čelíme a čo zažívame na Slovensku. A ponúka hodnotné úvahy a zamyslenia o nepoddajnosti voči tomuto fašistickému zlu.

[Paťuša 🙈 · Rating 4 out of 5]

Cakala som, ze dostanem navod ako sa vykopat z tejto jamy, do ktorej nas zahrabavaju (ako pise Simecka) fašisti. To som nedostala, ale mozno to ani kniha neponuka. ¯\_(ツ)_/¯ takze moje sklamanie nemusi byt na mieste, necitala som si obal. Knihu som dostala.

Ale dala mi nadej, ze aj v tej jame, akokolvek ma zahrabu, mozem zit dobre. V sulade s mojimi hodnotami a idealmi. A ze ma to moze naplnat niecim ako stastie a zmysluplnost. A ze sa o to mam snazit.

Babka v cakarni u doktorky, ktora hejtila Fica ma dnes dost potesila a rochnila som sa v pocite, ze nie kazdy na ulici je ten fasista.

[Martin · Rating 5 out of 5]

Myslím, že ide o výnimoĉnú knihu, ktorú pochopia a porozumejú jej mnohé generácie. Kniha, v ktorej M.Šimečka správne hovorí o dnešnom fašizme na Slovensku (aj USA a Rusku), dáva trochu návod na to, ako prežiť zlé časy - s dobrÿmi ľuďmi. Nebaviť sa a nediskutovať s fašistami, nedávať im priestor aby mohli zrkadliť náš svet
No a my v demokratickom spektre sa musíme rešpektovať a nefragmentarizovať. Kniha má aj literárnu hodnotu, je krásne napísaná, ľudská, múdra a pretkaná výbornými osobnými príbehmi a zážitkami.

[Peter Lipták · Rating 5 out of 5]

Príručka prežitia v temných časoch. Trefné, intelektuálne obohacujúce.

[Milan Novota · Rating 3 out of 5]

Verím, že táto kniha mnohých čitateľov zahreje viac než autorov najlepší sveter. Je to literárne podmanivé, mäkké objatie, ktoré vám do ucha pošepká presne to, čo chcete momentálne počuť: "Stačilo, oddýchni si, tí druhí sú mimo, nemá to cenu. Zavri dvere, pusti si hudbu, alebo vystúp na horu a kochaj sa – pozri, ako sa v plese zrkadlí hviezdne nebo a v tebe Kantov imperatív."

A presne v tomto tkvie nebezpečnosť tejto knižky. Čo iné to je než estetizovaná kapitulácia? Naozaj je únik do stoickej osobnej citadely to najlepšie, čo môžeme v podmienkach (ešte stále) demokracie urobiť?

Pre vytriezvenie odporúčam po prečítaní tejto knihy siahnuť po prejave Petra Pitharta z osláv 17. novembra v Prahe (2025). Pithart, ktorý rovnako ako Martin M. Šimečka roky budoval disent a zažil aj väzbu, dnes hovorí presný opak. Neodporúča dobrovoľný odchod do vnútorného exilu, ale kričí: "Vstúpte do strán! Špinavá práca v politike je jedinou cestou, inak nám budú vládnuť náckovia!"

Šimečka degradoval koncept paralelnej polis z nástroja odporu na únikový východ. V zásade hovorí: Zachráň si dušu, zalez do bunkra. Pithart odpovedá: Kým budeš v bunkri, tí vonku ti ho zalejú betónom.

Toto dielo je sedatívum, keď pacient potrebuje adrenalín. Je to správa o tom, ako elity vymenili zodpovednosť za estetickú čistotu. Budeme mať síce krásnu paralelnú polis, ale v tej skutočnej nám zhasnú svetlo.

Napriek tomu knihu odporúčam prečítať. Je to brilantne napísaná správa o stave našej únavy.

[Lenon · Rating 3 out of 5]

Tak ohodnotiť túto knihu je poriadne ťažké. Veľmi by som jej chcel dať aspoň 4 hviezdičky, pretože čo sa týka jazyka a písania, je to jednoducho výnimočne dobre napísaná kniha na súčasné pomery. Šimečkovi treba uznať, že písať vie bravúrne.
Najviac si cením autorove osobné skśenosti s totalitou a to, že sa nebojí pred čitateľom priznať, že nemá odpovede na všetky otázky, ktoré si kladie, nech sú akokoľvek dôležité. To je podľa mňa intelektuálne poctivé.
Zároveň je to aj jeden z prameňov sklamania, pretože som sa v knihe nie úplne dozvedel, ako dobre žiť v zlých časoch. Pretože dnešné zlé časy sú, ako aj autor sám uznáva, iné ako zlé časy počas totality. Sám uznáva, že sa paralelná polis rozpadla po rozpade totality. A dnes (zatiaľ) ešte nežijeme (znovu) v totalite. Autorove rady sú rozhodne užitočné pre niekoho, kto sa pripravuje na zlé časy. Ale čo urobiť, aby zlé časy neprišli? Ako zastaviť rozmach "fašizmu" ako ho nazýva? Ignorovaním a uzatvorením sa do seba si možno zachováme morálnu integritu a pokoj, ale môže sa nám stať, že sa raz v tom "fašizme" zobudíme. Na druhej strane, potom budú Šimečkove rady nesmierne potrebné a užitočné.

[Peter Augustinak · Rating 4 out of 5]

Dokazem si predstavit, ze citatelovi, ktory velmi nevnima realitu, moze pripadat autor az mierne paranoidne. A citatelovi, ktory by patril podla autora do skupiny fasistov, by mohol autor posobit ako bud ako pomiatnuty, alebo nebezpecny (podla toho, ci by islo o menej, alebo viac intelektualneho fasistu). Pravda je taka, ze tato kniha sa k ziadnemu z tychto citatelov nedostane (mozno vynimocne k zopar intelektualnym fasistom).

Ja osobne knihu vnimam ako velmi zaujimavy pohlad na zivot a pocity cloveka, ktory to ma v hlave v poriadku a stihol zazit dospele/aktivne obdobie zivota ako v demokracii, tak este aj v totalite. Skoda, ze medzi nami je a bude cim dalej tym menej ludi s takymito skusenostami, pretoze aj to je urcite jeden z dovodov, preco je to v sucasnosti v tejto krajine takto v prdeli. Ako poukazuje autor, je to naozaj tazke zit medzi ludmi, hodnoty ktorych sa absolutne nezhoduju s tymi mojimi.

[Ján · Rating 3 out of 5]

3,4/5. Dobrá knižka, odporučil by som prečítať. Najviac sa mi páčilo čítať autorove skúsenosti a spomienky z disentu, odkazy na iné dobré knižky a eseje, a časti o priateľstve, prežívaní krásy a nelipnutí na komforte a hmotnom bohatstve. Trochu som prevracal oči, keď v jednom odstavci napísal o presnosti a pravdivosti slov a zároveň aj to, že bude slovo fašista používať, aj keď by s ním historici a akademici nesúhlasili 🤷🏻‍♂️ neprekvapilo ma ani dosť prítomné TDS a presakujúce ľavicové presvedčenie, ale tak čo už. A sem tam som mal pocit, že by tie prúdy myšlienok mohli byť ešte trochu viac upravené editorom, nie vždy mi ten text sedel. Každopádne, bolo fajn každú chvíľu pri čítaní rozmýšľať.

[Róbert Šedivý · Rating 5 out of 5]

Prečítané do 24 hodín od zakúpenia. Mňa TOTO baví, niektoré motívy mnou vyslovene prestupujú. Bolo by však príhodné kapitolu po kapitole preveriť diskusii. Mám pocit, že by sa z tej knihy vyjavilo ešte viac.

[Jakub Filo · Rating 5 out of 5]

Táto kniha je výnimočná tým, že vychádza zo skúsenosti československého disentu a významných mysliteľov obdobia totality myšlienky disentu (Vaclav Benda - Paralelná Polis a Václav Havel - Moc bezmocných) a ponúka odpoveď na to, ako konať a žiť v súčasnom postpravdivom a postdemokratickom svete.

[Dominik · Rating 5 out of 5]

Myslím, že v dnešnej dobe potrebná knižka. Som rád, že ju mám doma.

[Viktória · Rating 4 out of 5]

Výborná kniha. Doslova som ju zhltla za deň a pol. Štítkovala som odkazy na iné knihy a vety, ktoré sa do mňa dostali hlbšie. Dala mi nádej, ktorú som dlhšie hľadala.

[Monika Bendíková · Rating 5 out of 5]

Idealne by bolo, aby sme žili v dobe, kde úvahy o tom ako prežiť medzi fašistami nebolo treba. Ale keď už v takej dobe žijeme, tak si aspoň prečítat niečo inteligentne, rozumné, s trochou nádeje, nie je úplne na skodu.

“Ale stává se zlo méné zlým jen proto, ze rozumím tomu, odkud se vzalo?
Od té doby se každý den vyrovnávám s tím, ze žijí mezi lidmi, kterým se líbí to, co mně je z duše odporné, a že jich je ohromné množství. A že mají moc, protože svými hlasy mohou zvolit vládu, která mi bude z duše odporná a bude chtít okleštit moji svobodu. “

“Znám jen jeden způsob, jak strachu nepodlehnout. Obklopit se přáteli a vytvářet prostor pro to, aby se mohla přátelství šířit, větvit a propojovat. Vytváret paralelní polis.”