Plánky

by Ján Púček

Za stenou panelákového bytu sa odohráva čosi, čo znie ako vojna. Cesta starého muža do obchodu pripomína zápas o holý život. A rozhovor pri oberaní letných jabĺk púť hlboko do minulosti. O živote, ktorý sa kedysi odohrával v opustenom dome, nám zas najviac povie veľkokapacitný kontajner stojaci na ulici. A o tom, ako sa najlepšie zakoreniť na neznámom mieste hovorí žena, ktorej sa počas úmornej túry odtrhnú podrážky topánok. Plánky sú malé drámy v nepatrných životoch žien, mužov i detí. Sú to kyslé plody, ktoré nikto nezbiera, osamelé samorasty, za ktorými sa nikto neobzrie a nikomu nestoja za reč. A napriek tomu tvrdošijne lipnú na svojej existencii. Všetci títo ľudia sú totiž šťastní. Ale to vôbec nevadí.

160 pages, Hardcover

First published January 1, 2025

About the author

Ján Púček sa narodil 1.11.1987 v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval štúdium na Filmovej a televiznej fakultet Vysokej školy múzických umení, odbor dramaturgia a scenáristika. Debutoval zbierkou poviedok Kameň v kameni (2012) a v roku 2013 mu vyšla kniha Okná do polí. Žije na trase Prešporok – Liptov – Nádaš.

Reviews

[Palo · Rating 5 out of 5]

Tieto poviedky som si dával po večeroch za odmenu. Pomaly, po dúškoch. Sú to nepatrné, do detailov vypozorované príbehy často opomínaných ľudí. Starčeka, pre ktorého je ďaleko aj obchod cez cestu. Štyridsiatnika, ktorý zachraňuje staré odrody stromov.

Vnútorný svet jedného človeka ako celý vesmír. Do toho nostalgia dediny a vôňa babičkinej jablkovej výživy so škoricou a medom. A ten poetický jazyk! „Zliezol sneh. Povyzliekal záhradu.“

[Pali Jen · Rating 5 out of 5]

V osamení všetko vychádza na povrch. Nepatrné detaily života začnú na seba upozorňovať a všednostiam sa zvýraznia kontúry.
Každý telesný záchvev naberie na sile, kvapka z kohútika v dreze kričí a ojedinelé smietko na zemi z teba nespúšťa oči.
Plánky sú krátke príbehy o zaprášených kútoch prázdnych domov, starobe, smrti, zabudnutí, odcudzení, ľudských väzbách a o návratoch do minulosti. Príbehy ako drobné jabĺčka divých jabloní, ktoré sa rozkotúľané strácajú v tráve aby ich časom pohltila zem.
.
Poetický jazyk Janka Púčeka krásne rezonuje a moja čitateľská duša sa rozliala.
.
Pásmo textov/minipoviedok v štyroch celkoch, ktoré sa miestami nenápadne prepájajú.

[Juraj Polakovič · Rating 3 out of 5]

Príbehy v Plánkach sú v mnohom hodnoverným zachytením názvu samotnej knihy. Ide o nezaštepené stromy, u ktorých sa človek buď dočká sladučkého ovocia (pre mňa časť I. Dom a II. Strom), alebo mu na jazyk pristane trpká chuť (časti III. Jablká a IV. Pustatina).

Do jednotlivých príbehov sa mi bez rozdielu skutočne ťažko dostávalo. Umne a krásne niekedy znamená aj nedostupne, a preto sa mi kvôli rozsahu príbehov (často "len" 4 – 5 strán) veľakrát do príbehu nepodarilo vstúpiť, pričom ak áno, už-už som bol z neho hnaný von. Z prvej a druhej časti by mohli byť samostatné knihy, u ktorých by sa dalo (a chcelo) ostať. Po prečítaní sa mi pripomína kniha Plachý dom od B. Hrínovej.

Pomimo toho však autorovi závidím jeho slovnú zásobu, vďaka ktorej dokázal vytvoriť krásne obrazy, zachytávajúce akýsi statický šum nostalgie vyvierajúcej z jadra slovenskej dediny dobiehajúceho 20. storočia.

Verím, že u mnohých ľudí si nájde zaľúbenie. Nezazlievam jej, že ma od seba odohnala. :)

[Martina · Rating 2 out of 5]

Knihu som chcela čítať,pre jej dobré recenzie. Práve po ich prečítaní som sa tešila na spomienkovo ladené rozprávanie, no moje očakávania zostali v mnohom nenaplnené.

Hlavným kameňom úrazu sa pre mňa stala samotná forma a štýl rozprávania. Púček stavia na extrémnej úsečnosti a to najma v prvych poviedkach knihy. Krátke, často jednoslovné vety preplňujú prakticky každý príbeh. Zatiaľ čo na prvých stranách môže takýto rytmus pôsobiť zaujímavo, naprieč celou knihou sa stáva vyčerpávajúcim. Neustále sekanie textu zabíjalo plynulosť čítania a myšlienky pre mňa strácali zmysel aj súvislosť. Nájdu sa tu však aj svetlé výnimky. Niektoré poviedky ma dokázali osloviť, napríklad Piškóty alebo Zrazu. K iným som sa však musela doslova nútiť, len aby som ich dočítala.

K celkovému komfortu neprispelo ani grafické spracovanie. Čítanie bolo očné utrpenie aj kvôli nešťastnému vizuálnemu experimentu s farbou písma,ten oranžovo-hnedý odtieň textu výrazne znižoval čitateľnosť a do knižky sa vracalo len veľmi ťažko.

Ak mám pomenovať niečo, čo ma na vizuálnej stránke zaujalo pozitívne, bolo to osobité odsadenie viet. Prvok pôsobil zaujímavo a sviežo, no bohužiaľ nedokázal zachrániť celkový dojem z preplnených úsečných viet a unavujúceho farebného prevedenia.

[Zuzana Švecová · Rating 5 out of 5]

Veľmi pôvabné texty so svojskou atmosférou. Kniha je rozdelená na 4 časti, pričom tri z nich obsahujú vnútorné mikropoviedky. Niekde na seba nadväzujú a vytvárajú spojitý príbeh, inde nie. Páčilo sa mi, aký jazyk autor používa, aké krátke vety tvorí. Sú úsporné a silné zároveň. Pri čítaní mi bolo tak smutnopekne v duši.

[Katarína · Rating 5 out of 5]

Krasne poviedky, tak roznorode ako zivot sam. Velmi autenticke, vkusne napisane, presne vyjadrenie citov, myslienok, mne velmi blizke prostredie a styl. Dycha z nich ludskost a zivot.

[Miriam Hrádeľová · Rating 5 out of 5]

Ján Púček definoval číre slovenské krasosmutnenie, ktoré pramení v lúkach, starých rodičoch, v samote a v malých modrinách na tele a duši, ktoré nie a nie zmiznúť.


("Plánky sú malé drámy v nepatrných životoch žien, mužov i detí. Sú to kyslé plody, ktoré nikto nezbiera, osamelé samorasty, za ktorými sa nikto neobzrie a nikomu nestoja za reč. A napriek tomu tvrdošijne lipnú na svojej existencii.")

[Klára · Rating 5 out of 5]

každou vetou silnelo volanie domova, jeho topoľov a mäkkých dlaní. plánky pripomenuli, rozplakali, objali - niekedy medovou sladkosťou a inokedy jazyk zvierajúcou trpkosťou.

[Juraj Nikodémus · Rating 5 out of 5]

Opäť skvelý Ján Púček. Každý jeden príbeh v tejto aj vizuálne a spracovaním dobrej a peknej knihe.

[Martin Štulrajter · Rating 5 out of 5]

Púčekovsky citlivé, vnímavé, láskavé a rozhorčené tam, kde treba, a empatické - tentoraz aj voči starobe, samote, pominuteľnosti... O niečo smutnejšie a clivejšie, ako ho mám zapamätaného. Až tak, že som zvyčajne "nezvládol" naraz prečítať viac ako jeden-dva texty a knihu som si dávkoval, napriek tomu, že je písaná veľmi pekným, poetickým jazykom. Určite odporúčam.

[Majasker · Rating 5 out of 5]

všetko o plánke nie je, že je planá.
jánove sú vnútri hlboké.
telom otvorená
jemnosť, či sme.

[Lenka Kováčová · Rating 4 out of 5]

Ján Púček si ma kedysi získal knihou Karpaty! a teraz, vďaka tomu, pri každej jeho knižke, ktorú náhodne objavím mám jednak silnú túžbu si ju prečítať a jednak v nej hľadám tú vzácnu esenciu Karpát, ktorá vo mne ostala. Plánky túto esenciu majú tiež - vidím v nich otlačky aj iných Púčekových próz - a okrem nej obsahujú aj esenciu odchodov, smrti a prezrelosti. Budem si ju často len tak otvárať.

[Benedikt Slamka · Rating 4 out of 5]

Beautiful collection of small stories of small town countryside. This was very unique and wholesome. One of my instant favs. I cried so many times. It started by one drop on one page and by the end of this read my whole book was soaked wet in my tears… not even joking.