Prepychová štvrť, ulica s radom nádherných domov. Jeden z nich však ukrýva tajomstvo… V jednej z jeho izieb, kľačí na zemi päť osôb. Tri ženy a dvaja muži. Sú oblečení v bielych tunikách, pokožka ich tiel je sfarbená do zlata, v rukách držia pozlátené kalichy.
Čo sa na prvý pohľad zdalo magické, už o pár minút prestalo platiť. Snehovo biela izba sa razom zmenila na hrôzostrašné hnojisko z ktorého mrazí. Na prvý pohľad, ukážkový príklad rituálnej samovraždy.
Zdanie však klame!
Na povrch vyplávali nové skutočnosti. Detektívi identifikovali telá. Mŕtvymi boli podnikatelia, majitelia prosperujúcich spoločností, riaditelia bánk aj cestovných kancelárii. Čo vyzeralo na prvý pohľad jednoznačne, vyšetrovaním sa obrátilo naruby: tesne pred smrťou bol vybielený osobný účet každej z obetí. Obrovské sumy peňazí končili v bankách sídliacich na Seychelských ostrovoch aj vo Švajčiarsku.
Brutálne „podnikanie“ s ľudskými životmi naberá na obrátkach. Vrah splieta ďalšie siete…
Päť ľudí, ktorí vypili nápoj večného života. Päť mŕtvych tiel...všetko svedčí o tom, že spáchali samovraždu, že ide o sektu. Ale čo ak je všetko inak? Najmä, keď chýba z miesta činu najdôležitejší dôkaz? A keď to nebola samovražda, tak aký sadista by bol schopný zavraždiť toľko ľudí takým krutým spôsobom? Aký mal nato dôvod?
"Diabolská kombinácia: droga a náslesne prudký jed."
Pri tejto knihe som si uvedomila jednu vec, a to, že škoda, že som ich nečítala za radom. Autor nás zoznámi s celým tímom. Kto je kto a akú má náplň práce. Čo, samozrejme, z čitateľského zážitku nič neubralo z ostatných častí!
"Umierali v krutých bolestiach, takmer zvracali vnútornosti."
Bolo veľmi zaujímavé čítať tie časti, ako vrah sledoval svoje obete a potom ako im "vymýval mozgy" so svojimi rečami a vymyslenými príbehmi o večnom živote plný pokoja a lásky. Geniálne vymyslené, že som mohla byť súčasťou aj jeho chorého plánu!
Najťažšia časť pre mňa bola, keď rodinní príslušníci išli na patológiu identifikovať telá. Plač, zúrivosť prosba Boha, aby to nebola pravda a potom prijatie skutočnosti, že je naozaj koniec. Uff...nepíše sa mi to ľahko, tak si viete predstaviť, aké to bolo čítať a prežívať to spolu s rodinami, ktoré navždy stratili svojich milovaných.
"Rodičovstvo nie je úlohou, rodičovstvo je poslaním."
Milujem časti s Julkou (ju som doteraz nespomínala), Romanovou dcérkou. Sú to ako balzam na dušu medzi vraždami a vyšetrovaním. Malá papuľnatá špekulantka, ktorá od malička vie, ako na dospelých! Zlatúšik! Vďaka týmto častiam spoznáme aj Romanovu citlivejšiu stránku. Aj keď nám počas príbehu vždy opíše svoje myšlienky a pocity, keď je s dcérou, otvorí nám svoje srdce a pustí nás doň. Môže byť akokoľvek drsný detektív, ale keď je s malou je ako maslo, ktoré Julka s úsmevom na tvári natiera na chlieb.
"Vymývanie mozgov fungovalo dokonale..."
Najväčším prekvapením v tomto príbehu mi bol major Kuba, vždy svoj tím držal na krátko, ale teraz som sa presvedčila o tom, že na svojoej pozicii "sedí" oprávnene a má gule! Nejde len o to, ako sa zachová v akcii, ale hlavne o to, ako chráni svojich ľudí pri tom. Klobúk dole pred takým šéfom.
Znovu som bola súčasťou napätého vyšetrovania. Podarí sa chytiť vraha ak vyšetrovanie už dlhší čas stojí na mŕtvom bode? Knihy od autora vrelo odporúčam! Všetky...
V prepychovej štvrti vo východoslovenskej metropole je objavených päť mŕtvych ľudí. Na sebe majú biele tuniky, tváre majú pozlátené.
„Zomreli, lebo niekto sa takto rozhodol. Niekto, komu zaimponovali výškou bankového konta či veľkosťou majetku. Boli mladí, krásni, plní síl a vitality. A žiaľbohu pre nich, aj úspešní.“
Namiesto bežnej vraždy ide o rituálne pôsobiaci zločin, ktorý od začiatku púta pozornosť. Na miesto činu prichádza tím okolo hlavnej postavy Romana Horňáka: šéf Iceman, energický Šturi, svojrázny patológ Karči či Viki, Romanov tandem.
Popri kriminálnej zápletke nechýba ani súkromný rozmer. Autor nezabúda ukázať Romana ako vdovca a otca malej a veľmi šikovnej Julky, ktorý sa musí popasovať s každodennými rodičovskými starosťami. Tieto pasáže, doplnené humorom a susedskou pomocou pani Gitky, knihu odľahčujú a robia postavy sympatickejšími.
Jadro príbehu sa točí okolo charizmatického guru, „vymývača mozgov“, ktorý si vie omotať okolo prsta bohatých nasledovníkov. Presne vystihuje lákadlo siekt: prísľub pokoja, harmónie a duchovného naplnenia, ktoré nemožno kúpiť. Niektoré pasáže prinútia zamyslieť sa, ako ľahko možno podľahnúť sladkým rečiam.
„... zrazu stretli človeka, ktorý im dokázal opäť čosi dať. Dal im, čo dávno stratili alebo zabudli hľadať. On s nimi neobchodoval, nekupoval ani nepredával. On ponúkal! Ponúkal im pokoj, harmóniu, pocit vnútorného blaha, vieru v čosi, čo si za peniaze nekúpiš...“
Silným momentom sú emotívne scény – napríklad keď rodiny musia identifikovať telá svojich blízkych. Ja osobne mám načítaných pomerne veľa detektívok, ale pri tejto scéne mi do očí vbehli slzy. Na druhej strane, samotné vyšetrovanie pôsobí pomerne jednoducho. Horňák si vypomáha humornými hláškami a erotickými narážkami, ktoré môžu niekoho pobaviť, iného však odradiť.
Vymývač je čitateľná a pútavá kniha, ktorá však stavia viac na postavách a téme manipulácie než na sofistikovanom kriminálnom vyšetrovaní. Ak vám neprekážajú odľahčujúce poznámky a chcete nahliadnuť do sveta sekty, kde sa ideály stretávajú s temnotou, prečítajte si. Ja sa už teším na stretnutie s postavami, ktoré som si obľúbil, v ďalšej knihe – Žaba.
Tento rok som začala, ako inak, detektívkou 🤷♀️😃. Od Romana samozrejme. Druhá vydaná kniha v poradí od tohto autora nás zavedie do sveta sekty a vymỳvania mozgov zbohatlíkov, unudeních a sklamaných vlastným životom...
Roman so svojimi kolegami tentokrát rieši "gruppen vraždy" bohatých ľudí, ktorí sa naivne dali oklamať psychopatickým a nenažraným "Vymývačom" a vodcom svojej vlastnej sekty 😑. Odovzdali nemalé majetky a dúfali v lepší a krajší duchovný život. Haha...tupelá...
Roman sa aj týmto dielkom z prvotín ukázal, že písať vie, a píše dobre, zaujímavo a pútavo. Jeho humor bol opäť jedinečný, spájaný s klasickými životnými situáciami, ktoré, si myslím, zažívame dennodenne aj my, obyčajní ľudia. Mne sa topáčiy dokonale to odľahčí situáciu a človeka to reálne ak rozosmeje. To, že Roman aj odhaľuje kus svojho súkromia, je len krásnym doplnkom príbehov.
Kniha sa čítala ľahko a rýchlo... Čo mne vadilo, bola samotná tlač, tá teda bola na palicu, to rozdelovanie slov na kocni riadkov mi občas kľalo oči a mala som chuť stránku vytrhnúť 😂. Čo sa týka akéhosi pomyselného rebríčka úrovne autorových kníh, je Vymývač na jednej úrovni so Žabou, taká jedohubka, ktorá detektívkarov podľa skutočností neurazí, ale ani nenadchne tak ako ostatné diela. Jaždopádne mne sa to páčilo, bolo to také ľahšie čítanie. Howk
Skvelá detektívka od málo známeho autora. Páčila sa mi netradičná tematika ako aj postupné odhaľovanie zvláštneho a pritom skutočného prípadu. Kniha má celkom spád, nie je to dlhé dielo, ale samotný jej obsah vám bude ešte nejaký čas žiť vo vašej hlave.