Na dlaniach držia preklady či rímsy, no na rozdiel od maskulínnych atlasov sú karyatídy nebesky pokojné. Bez akéhokoľvek napätia v tvárach a svaloch. Záhyby ich rúcha sú tiež pokojné. V mojich poviedkach dominujú ženy, aj keď sú prítomní i muži. Ženy ako bytosti, ktoré sú napriek všetkej životnej únave vždy prítomné pre druhých." Jana Bodnárová v rozhovore so Simonou Fochlerovou pre planart.
Po prozaických tituloch Insomnia, Takmer neviditeľná, Koža a Patchwork v bielej je toto piata kniha Jany Bodnárovej v Knižnej edícii ASPEKT. Ženskú metaforu v názve Bezhlavé karyatídy kongeniálne umocňujú koláže Lucie Tallovej zo série „Krehkosť karyatíd“.
Fragmentárne prózy sú usporiadané do troch častí. Každá z nich stelesňuje inú podobu vizuálne akcentovanej literárnej tvorby už niekoľko desaťročí charakteristickej nezameniteľným rukopisom: minimalistické príbehy s poetickou, a pritom nezriedka drsnou obraznosťou, lyricko-reflexívne pozorovania a napokon dialóg ako výpoveď o vzťahu medzi ženou a mužom na sklonku života.
Jana Bodnárová sa narodila v Jakubovanoch. V rokoch 1965 – 1968 študovala na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Liptovskom Mikuláši, v rokoch 1968 – 1976 dejiny umenia (začas aj knihovedu a latinčinu) na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po štúdiách pracovala viac ako desať rokov ako pamiatkarka pri záchrane umelecko-historických pamiatok v Prešove a písala články a štúdie o súčasnom výtvarnom umení.
Od začiatku 90. rokov sa venuje takmer výlučne literárnej činnosti. Popri publikovaní nových kníh próz, tvorby pre deti, rozhlasových hier a televíznych scenárov, sa od polovice 90. rokov venuje tvorbe a prezentácii video performancií v domácich galériách a experimentálnych divadelných scénach, ako aj v zahraničí (Lux centre Londýn 1998, Centrum kultúry Lodž 1998, Balász Béla Stúdió Budapešť 1999, Zamek Ujazdowski Varšava 1999, Medzinárodný festival ženské video Nový Sad 2000). Žije v Košiciach.
Po zbierke poviedok od Michala Talla som si povedala, že by som mala dať väčšiu šancu slovenským autorom. Príbehy Jany Bodnárovej boli niečo ako objatie od zosnulých uprostred jahodového poľa. Páčilo sa mi, ako boli postavy zvyčajne seniori a niektoré poviedky krásne vyobrazovali starobu. Niektoré som si užila, iné ma zase ponorili do melanchólie. Kniha bola naozaj pestrá a tu je výber mojich obľúbených poviedok:
⋆˙⟡ Jedného dňa v jednom meste - rozprávačka sa vracia do svojho rodného mesta, aby vypratala byt po svojej zosnulej mame. Pozorujeme spomienky, ktoré sa rozprávačke vybavujú o všemožných miestach, na ktoré chodila. A ako majú všetky budovy svoj príbeh. Zároveň sa nejak snaží akceptovať smrť ako prirodzenú časť života. Ku koncu nám hovorí, že aj keď nás opustí milovaná osoba, stále bude jej duch s nami a to nie len v predmetoch a byte…
⋆˙⟡ Kolísanie - príbeh o 60r. umelkyni Nadi, ktorý sleduje jej vnútorné prelivy po mozgovej príhode. Vskutku fascinujúce.
⋆˙⟡ Hudba z kostí - sladká no záhadná poviedka o ľudskom kontakte. Poviedka sleduje 2 ľudí, ktorí sa dajú do reči po spriatelení ich psíkov. Starší pán Alex hovorí rozprávačke o jeho živote v Rusku a následne na Ukrajine. O páde režimu a vplyvu západnej kultúry.
⋆˙⟡ Hora - oh aký by bol ten život jednoduchý, keby som nymfa, lesná víla, obklopená len machom a papraďou. Bez strachu, že ma vyruší muž. V symbióze so všetkým živým…
⋆˙⟡ Papierový náhrdelník - horkosladká poviedka o začiatku okupácia Česko-Slovenska. Príbeh o 2 sestrách rozprávaný pomocou útržkov z novín zlepených do náhrdelníku.
⋆˙⟡ Podivín - JA. Aj ja sa bojím jadrových zbraní. A aj ja chcem mať plne vybavený kryt, pre každú príležitosť. Prečo sa len musíme trápiť vojnami?
⋆˙⟡ Sen - krásna poviedka o tom ako si v sebe nosíme našich predkov a našich blízkych. Nie len v srdci, ale aj v DNA. Sme fragmentmi všetkých ľudí, ktorí sa milovali a z ktorých sme vznikli.
⋆˙⟡ Žena, ktorá ide - ako si môžeme byť istí, že nie sme pozorovaní, keď pozorujeme niekoho iného… Vskutku tajuplná poviedka, o ktorej nemám čo povedať, okrem toho, že si ju musíte prečítať.
⋆˙⟡ Dialóg - vtipný romantický rozhovor staručkého manželského páru. Starí, roky pri sebe, s vlastnými zážitkami, no stále milujúci. Od začiatku som sa na túto poviedku tešila a v podstate bola jedným z dôvodov, prečo som sa knihu rozhodla prikúpiť. Aj ja chcem raz zostarnúť a byť takto milovaná…