Viktor má tridsať rokov, rodinu a prácu, ktorá ho viac vyčerpáva, než napĺňa. Navonok pôsobí vyrovnane, no vo vnútri ho tlačí prázdnota, ktorú nedokáže pomenovať. Až kým jedného večera nenájde odvahu zapnúť Grindr a zoznámiť sa s Vincentom – mladším mužom, ktorý je takým človekom, akým Viktor už dávno nie je: slobodný, nespútaný, otvorený svetu.
Ich stretnutia sú najprv len únikom. Kradnú si chvíle, ktoré nesmie nikto vidieť, chvíle, v ktorých sa Viktor znova cíti živý. No každá taká chvíľa má svoju cenu – klamstvá, strach, ticho medzi nimi aj zodpovednosť, ktorú majú voči svojim blízkym.
Román Len na chvíľu je sondou do súčasnej slovenskej reality, do vzťahov, ktoré sa rodia v tieni každodennosti, a do identity, ktorá sa nebojí ukázať svoju krehkosť. Je príbehom o tom, že city si nevyberáme a že každý okamih, ktorý si dovolíme prežiť naplno, môže zanechať stopu, ktorá trvá celý život.
V prvom rade chcem povedať, že nemám nič proti autorovi a táto recenzia nie je osobným útokom na jeho osobu. Po tejto knihe som siahla s očakávaním, že si prečítam queer knihu zo slovenského prostredia, s problémami s tým súvisiacimi a celkovo knihu, v ktorej budú nejakým spôsobom reflektované problémy queer komunity na Slovensku. To sa tejto knihe podarilo iba tak, povedzme, na 10 %. Začneme teda s pozitívnymi bodmi. „Len na chvíľu“ podľa mňa celkom dobre zobrazuje realitu Grindru, hoci to nedokážem posúdiť objektívne. Grindr nepoužívam. Autorovi sa ale podľa mňa podarilo bez nejakých nereálnych prikrášlení zachytiť nestálosť, nebezpečenstvo, vzrušenie (thrill) a riziká, ktoré z takejto komunikácie vyplývajú. Už od začiatku totiž vieme, že obe hlavné postavy (Viktor a Vincent) hľadajú nie vzťah, ale rýchly trt (sex). Hoci… Viktor sa tvári, že chce Vincenta spoznať. Takže ja ako čitateľ som vlastne nevedela, o čo Viktorovi ide. Vincentovi píše, že ho chce spoznať, neposiela mu hneď dickpics, ale zároveň chce len sex a nič vážne. Takže??? Neviem. A tu sa nám celá kniha začína rozpadať. Netuším, o čo tam komu ide. Postavy sa správajú bizarne a samotná próza nepomáha pri orientácii, ba naopak. V prvom rade by som chcela podotknúť, že v knihe je uvedená korektorka a neviem, či text aj editovala, alebo opravila LEN gramatické chyby (pričom asi zabudla na odseky), pretože text pôsobil dojmom, že ho písal žiak základnej školy, ktorý dostal jednotku z beletrizovaného životopisu a povedal si, že tak napíše 200-stranovú knihu. Opisy, dialógy a celková štylistika textu nedosahujú úroveň podľa mňa ani len gymnazistu. Moji spolužiaci dokázali písať vyzretejšie, premyslenejšie a komplikovanejšie texty ako to, čo nájdeme v tejto knihe. Niektoré vety na seba nenadväzovali, niektoré pôsobili úplne mimo. Uvediem príklad: keď ku koncu knihy majú Vincent a Viktor celkom kinky sex plný škrtenia, pľuvania a zväzovania a táto scéna nie je nijak zvlášť ukončená. Nasleduje po nej len veta: „Sprcha sa mu veľmi páčila, bolo tam veľa miesta.“ A ja sa pýtam, kto z ľudí, čo túto knihu čítali pred jej vydaním, tam túto vetu nechal? A to je len jedna z mála podobných viet, ktoré pôsobia detinsky a absolútne do textu nezapadajú. Už len samotný fakt, že Viktor a Vincent sú dosť podobné mená na prvý pohľad (obe začínajú na Vi-), čitateľa mätie a podľa ostatných recenzií, čo som tu čítala, v tom naozaj nie som sama. Nepomáha ani to, že buď editor alebo korektor, alebo aj samotný autor zabudli na odseky, ktoré niekde úplne chýbajú. Strieda sa pohľad Vincenta a Viktora úplne bez rozmyslu a po istej dobe má človek pocit, že je to vlastne jedno, lebo sa aj tak v tomto texte nemá šancu zorientovať (má, ale je to pracné a nemá to takto v knihe vyzerať, autor má napísať text tak, že čitateľ vie vždy určiť, kto rozpráva alebo komu myšlienka patrí, na koho sa v texte odkazuje). Ďalším obrovským problémom je Viktorovo manželstvo. Mne vôbec nevadí, že Viktor svoju ženu podvádza. Budiž, všetci vieme, že to tak niekedy proste je a je fajn túto tému otvárať v literatúre. Ale pre Krista pána, urobiť z jeho ženy hysterickú karikatúru, ktorá nedokáže ani jediný raz počas celého deja zareagovať na situáciu ako človek, je proste zlyhanie autora a pôsobí až hranične mizogýnne. Nehovoriac o tom, že z bežného života je úplne vyčlenená, nevieme o nej nič a okrem pár epizód sa tam vôbec neobjavuje. Zakladám teda skupinu „Kam zmizla Klára v knihe Len na chvíľu??“ Rovnako aj Vincentova kamarátka Lujza je jediná, ktorá upozorňuje 18 (!!!) ročného Vincenta pred vzťahom s 30 (!!!!) ročným ženatým mužom a v očiach Vincenta je za to vnímaná negatívne. Na to nemám slov. Netuším, či chcel autor poukázať na problematickosť vzťahov, či chcel poukázať na grooming, ale vyznieva to skôr ako začiatok love story, čo vnímam dosť znepokojujúco. Viktor na mňa proste pôsobí ako úchyl, ktorý si našiel 18-ročného neskúseného panica a ani nebol schopný rešpektovať jeho hranice na konci knihy, keď mu Vincent povedal, že chce ukončiť kontakt. Celý tento ewww a icky pocit dotvára fakt, že Vincent sa viackrát vyjadril, že Viktora vníma otcovsky. Ak chcel autor napísať daddy kink, zlyhal. Napísal úchyla a groomnutého mladíka. Vincent sa správa extrémne nevyzreto aj na svoj mladý vek. Jasné, hľadá sa, ale pre Krista pána… Povedať po 2 sexoch, že to nemá drive, je trošku… blbé? Keď chcel experimentovať, prečo to nepovedal Viktorovi skôr? Veď ich vzťah obaja vnímali ako čisto sexuálny. Na druhej strane sa obaja správali k tomu druhému jemne majetnícky a žiarlili. Ich správanie je naprieč celým „dejom“ nekonzistentné a nedáva nijaký zmysel. Vincent je náladový, Viktor žiarlivý. Na začiatku chcú byť diskrétni, potom im ale zrazu nevadí, že ich niekto uvidí, a potom zasa raz vadí. Rozpor je aj v tom, ako sa Viktor stavia k svojim vzťahom. Chce zachrániť manželstvo? Chce rozchod? Okrem toho chémia a vzťah medzi Viktorom a Vincentom je neexistujúca. Autor by sa mal naučiť aplikovať pravidlo show, don’t tell, lebo miestami to bolo až bolestivé čítanie. Mimochodom, keď mal Viktor s Vincentom prvý sex, nepoužili kondóm, a to ma nenormálne vyrušuje, lebo keď už podvádzaš svoju ženu, môžeš sa aspoň tváriť, že ti na nej záleží aspoň tak, aby od teba nechytila dajakú pliagu. O kondómoch pri ďalších sexuálnych interakciách reč nie je, spomínajú sa len keď Viktor dovoľuje Vincentovi experimentovať, ale „hlavne bezpečne a s ochranou“. Mohla by som písať ďalej a ďalej, ale nechce sa mi. Celú knihu hodnotím na 1 hviezdičku. Myslím, že slovenská literatúra si zaslúži kvalitné a dobre napísané queer príbehy. Táto kniha sem rozhodne nepatrí a neodporúčam ju.
Dlhšie som premýšľala, či si túto knihu vôbec kúpim. Úprimne, tento žáner nie je úplne „moja šálka kávy“. Napriek tomu som rada, že som sa napokon rozhodla knihu prečítať, pretože som sa dozvedela viac o danej komunite, najmä o tom, ako funguje na Slovensku.
Príbeh sa mi páčil, aj keď nemal typický „happy end“, na aký som zvyknutá. No taký je, žiaľ, aj skutočný život, nie vždy sa všetko skončí šťastne.
Dej sa zameriava na dvoch veľmi odlišných mužov. Vincent je mladý, ešte sa hľadá a chce využiť všetko, čo mu život ponúka. Má rád dobrodružstvo, často koná impulzívne a príliš nerozmýšľa nad následkami, jednoducho žije prítomným okamihom.
Jeho protipólom je Viktor, ktorý má pocit, že už v živote dosiahol všetko. Vedie stereotypný život a jediným vzrušením je preňho písanie na Grindri a občasné stretnutia s cudzími mužmi. Je ženatý, no v manželstve nie je šťastný, chýba mu intimita, ktorú mu manželka nedokáže poskytnúť. Prečo je ich vzťah taký, aký je, však nie je úplne vysvetlené. Rovnako nie je jasné, prečo v takomto zväzku zostávajú, keď nemajú deti ani výrazné záväzky a navzájom si ubližujú, hoci si myslia, že sa majú radi.
Osobne nie som zástancom podvádzania, preto mi bolo miestami Viktorovej manželky ľúto. Stále som čakala, že ho raz nachytá, no nič také sa nestalo.
Viktor a Vincent si užívajú spoločné chvíle, no zároveň v súkromí bojujú so svojimi vlastnými démonmi. Či sa im ich podarí prekonať, sa čitateľ nedozvie a musí si to domyslieť sám. Príbeh končí tým, že Vincent sa rozhodne Viktora viac nekontaktovať a Viktor zostáva „sám“, aj keď možno stále dúfa v opak.
Kniha má podľa mňa dobrý potenciál, no miestami to v deji trochu hapruje. Najviac ma rušili podobné mená hlavných postáv, Viktor, Vincent a občas sa objaví aj kamarát Valentín, čo bolo už dosť mätúce. Niekoľkokrát som sa v deji strácala a musela som sa vracať späť.
Napriek týmto nedostatkom si myslím, že si kniha určite nájde svojich fanúšikov, najmä medzi čitateľmi, ktorých zaujímajú realistické, menej idealizované príbehy zo života.
2,5⭐️/5⭐️ Tridsiatnik Viktor žije v nešťastnom bezdetnom manželstve. Únikom mu je scrollovanie na Instagrame, nezáväzné písanie si a homosexuálne vzťahy cez aplikáciu Grindr. Na druhej strane príbehu stojí osemnásťročný stredoškolák Vincent, ktorého lákajú viaceré možnosti či už v orientácii, alebo v samotných skúsenostiach.
“Len na chvíľu” je krátky, no intenzívny román. Je zrkadlom mnohých dnešných vzťahov. Príbeh pôsobí realisticky, súčasne, nepopisuje spoetizovaný homosexuálny vzťah. Skôr odráža na jednej strane vnútornú rozorvanosť, na druhej mladícku nezáväznosť. Ukazuje citlivé prežívanie románika, zraniteľnosť, no aj laxnosť a prelietavosť, klamanie okolia i samého seba. Záver prešiel do stratena, ako keď v správach ostane “videné”, čo umocňovalo aspekt sebeckosti v príbehu Viktora a Vincenta.
Jazyk a štýl autora je veľmi súčasný, dotvára celkové pôsobenie knihy. Zaznievajú viaceré anglické pojmy (napr. vibe, reels...), ktoré sa používajú v bežnej hovorenej i písanej komunikácii. V našich končinách sa jedná o pomerne originálny a odvážny literárny počin najmä pre spracovanú tému. Páčili sa mi použité citáty z piesní pred začiatkom každej kapitoly – dobre vystihovali dianie v nasledujúcich riadkoch.
Pred čítaním knihy som mala veľké obavy. Vedela som, že sa ocitnem vo vodách mimo moju komfortnú zónu. Bohužiaľ, niektoré z nich sa naplnili. Na môj vkus, obsahovala priveľa grafického obsahu. Intímne scény mi veľakrát vedia pokaziť zážitok z knihy, hoci tu samotného aktu nebolo až tak veľa. Skôr mi prekážala vulgárnosť dialógov v chate v snahe navnadiť sa pred samotným stretnutím. Viem, že v skutočnosti sa takýto jazyk používa a nepáči sa mi to. Ak by sa so mnou niekto pri pokuse o vzťah, hoci nezáväzný, takto rozprával, okamžite má stopku.
Myslím si, že kniha si nájde viacero nadšených čitateľov. Viem, že mnoho z Vás nemá problém s posteľnými scénami, a tak by s celkovým výsledkom autora mohli byť spokojní.
Keď som siahla po tejto knihe, úprimne som nevedela, čo mám čakať. Zvyčajne čítam úplne iný žáner. No niečo na nej ma zaujalo - možno obálka, opis alebo len zvedavosť vidieť svet očami niekoho, kto to má inak. A som rada, že som jej dala šancu.
Viktor je 30-ročný ženatý muž, ktorý sa cíti osamelý a skrýva veľkú časť svojho života pred vlastnou manželkou Klárou. Vincent je 18-ročný študent, mladý, neskúsený a túžiaci objavovať. Ich vzťah je tajný.
Intímne scény sú napísané s rešpektom a nerušia celkovú atmosféru príbehu.
Občas by som privítala podrobnejšie rozpracovanie niektorých postáv či scén, no zároveň mám pocit, že by to už bola iná kniha.
Miestami som sa trochu stratila v tom, či rozpráva Viktor alebo Vincent, ale nebolo to nič zásadné.
Len na chvíľu je krátke, úprimné a dobre napísané čítanie, ktoré ponúka príležitosť nahliadnuť do sveta iných a zároveň pripomenie, že to, čo prežijeme ostane v nás navždy.
Kniha od debutujúceho autora prináša príbeh dvoch mužov v odlišných životných fázach, ktorých spája hľadanie vlastnej identity 💭. Viktor je tridsiatnik žijúci v nenaplnenom manželstve bez detí, zatiaľ čo osemnásťročný Vincent je študent, ktorý sa ešte len snaží pochopiť, kým je a kam patrí.
Príbeh je rozprávaný striedaním pohľadov oboch hlavných postáv, pričom sa ich POV's objavujú aj v rámci jednej kapitoly. Niekedy ma to miatlo, najmä keď obe postavy majú mená na V 😅.
Rušivo na mňa pôsobili aj opisy postáv vrátane výšky a váhy, prišli mi zbytočné a niektoré dialógy zneli skôr tínedžersky, hoci ich viedli dospelí. Oslovenie „chalan“ v súvislosti s dospelými mužmi by som tiež zmenila, keby som robila "betu"🙃.
Napriek týmto výhradám ide o intenzívny a emocionálne silný príbeh ❤️. Autor citlivo spracúva LGBT tematiku a sústreďuje sa na vnútorné prežívanie postáv – pochybnosti, strach a náročnú cestu k prijatiu vlastných túžob. Viktor aj Vincent prechádzajú osobným procesom sebapoznania, každý po svojom.
Pikantnejšie scény nepôsobili vulgárne, ale prirodzene dopĺňali dej 🔥. Oceňujem, že autor sa nesnaží šokovať, ale ponúknuť úprimný pohľad na vnútorný svet svojich postáv.
Hoci som už knihu s podobnou tematikou 🌈 čítala, mala som pred čítaním rešpekt – najmä preto, že tentoraz bol príbeh napísaný mužom. O to viac ma prekvapila citlivosť, s akou k téme pristúpil 🤍.
Síce má kniha svoje slabšie miesta, zároveň ponúka silný príbeh o hľadaní identity, prijatí samého seba a odvahe byť úprimný k vlastným citom 📖✨