V poradí ôsma básnická zbierka autora. Marián Milčák (1960) patrí k málo slovenským básnikom, ktorí cieľavedome a kontinuálne pracujú s najstaršími kultúrnymi odkazmi (mytológia, biblia). V slovenskom literárnom kontexte sa tak stal zdatným nasledovníkom Jána Buzássyho. V európskom priestore by sme mohli ako jeho inšpiračný vzor identifikovať hlavne tvorbu Zbigniewa Herberta, ktorého prekladal. Voľný verš Mariána Milčáka má zvláštnu poetickú, niekedy až prorockú dikciu. Jeho verše nezobrazujú, ale hlásajú, pričom autor v nich uplatňuje svoju nevšednú imagináciu a pozoruhodnú erudíciu.
Súčasťou knihy je hodnotiaca štúdia, ktorej autorom je Ladislav Šimon.
Vyštudoval slovenčinu a nemčinu na FF UPJŠ v Prešove, pôsobí ako vysokoškolský pedagóg na FF UPJŠ v Košiciach a ako lektor na Sliezskej univerzite v Katoviciach. V rokoch 1999 – 2003 pracoval ako lektor slovenského jazyka a literatúry na Varšavskej univerzite. Venuje sa pôvodnej tvorbe a teórii básnického textu. Etabloval sa predovšetkým na stránkach časopisu Romboid. Bol redaktorom literárnych zošitov Tichá voda (Košice). Ladením je jeho poézia blízka tvorbe Rudolfa Juroleka, Daniela Pastirčáka a Erika Grocha. Spolupracuje so skupinou tvorcov časopisu Pobocza (Poľsko) a s vydavateľstvom Modrý Peter v Levoči. V 90-tych rokoch 20. storočia pomáhal bratovi (Petrovi Milčákovi) iniciovať literárne podujatia a básnické festivaly. Profesionálne i ľudsky je v blízkom kontakte s mnohými významnými autormi (Miroslav Brück, Marián Andričík, Valerij Kupka). Jeho básne boli preložené do angličtiny, češtiny, poľštiny, nemčiny, francúzštiny, ruštiny, ukrajinčiny, maďarčiny, chorvátčiny, slovinčiny, litovčiny a iných jazykov. Výber z jeho poézie pod názvom Opus her(m)eticum vyšiel v Slovinsku (Ľubľana, 2003).