Kniha historika Martina Horičku mapuje kľúčové obdobie rokov 1945 až 1948, ktoré na ďalšie desaťročia určilo smerovanie Československa. Autor na základe historických prameňov objasňuje, ako sa demokratická, prozápadne orientovaná republika stala po 2. svetovej vojne satelitom Sovietskeho zväzu a prečo sa Česi a Slováci na vyše 40 rokov ocitli uväznení za železnou oponou. Svoju pozornosť nevenuje len zahraničnej politike, ale aj spôsobu, akým si Sovieti podriadili domáce elity, hospodárstvo a kultúru. Geopolitické dilemy, pred ktorými stálo Československo na začiatku studenej vojny, sú aktuálne aj dnes. My však máme jednu veľkú výhodu - minulosť pre nás môže byť varovaním.
Vydanie historickej monografie v komerčnom vydavateľstve nie je každodenná záležitosť. Práca Martina Horičku si to zaslúži. Asi najvýraznejší prínos je poukazovanie na paralely medzi ambíciami, aby tretia republika (1945-48) fungovala ako "most" medzi Východom a Západom a súčasnými snahami o politiku na "všetky štyri svetové strany". V niektorých podkapitolách, hlavne zo začiatku, sa objavuje tendencia duplikovať použité argumenty takmer bez zmeny, čo považujem za editorskú zodpovednosť. Text je štylisticky čistý, možno až príliš neutrálny - nádejam sa, že autor sa ešte v budúcnosti "vypíše". Zatiaľ som spokojný s doplnením mozaiky slovenských dejín 20. storočia (pre seba) o tento krátky, zato dôležitý a príznačný úsek.