Poviedka 2025

by Pavol Kuspan, Barbora Berezňáková, Patrícia Grachová

Zborník najlepších poviedok 29. ročníka literárnej súťaže. Hlavnú cenu získal Pavol Kuspan a prémiami boli ocenení Barbora Berezňáková, Patrícia Grachová, Ján Mykhalchyk Hradický, Martin Chren, Diana Júnová, Anita Minárik Schwartzová, Zuzana Sotáková, Dušana Štrbáková a Emma Urbanová.

Do súťaže bolo prijatých 264 súťažných príspevkov. V knihe sú publikované všetky ocenené poviedky, ako aj predslov predsedu poroty, štatistické údaje a zoznam súťažných prác, ktoré postúpili do druhého a tretieho kola. Na konci knihy je prihláška do nasledujúceho ročníka súťaže.

232 pages, Paperback

Published November 11, 2025

Reviews

[šimon betina]

Predslov má 55 viet a z nich je 36 kritických až negatívnych – načo robíš porotcu v súťaži a píšeš predslov do zborníku, keď z toho nemáš radosť, Václav?

[Nina]

Pri vyhlasovaní rôznych literárnych súťaží ma okrem výsledkov zaujíma, kto o víťazoch rozhodol a ako sa k nim vyjadril. Obzvlášť pri Poviedke stoja porotcovia často akoby pred bránami do sveta literatúry - ľudia, ktorých vpustia, sa môžu vďaka besedám a ohlasom dostať k dobrej redaktorke/dobrému redaktorovi či iným spôsobom sa priblížiť k debutu (u Bagalu). Tohtoročný zborník napĺňa moje očakávania: texty bez redakcie sú špecifické a navzájom si podobné - všetci sme sa učili písať na slovenčinárskych slohoch a internetových blogoch, a to vidno. Najlepšie texty sem-tam zakopnú: Kuspan je napr. často vtipný, no rovnako často silený, Urbanová niekedy zabudne, ako sú postavy otočené, a skončia s penisom primontovaným na zadku. Keď sa hľadá príslovečný "talent", treba mať trpezlivosť, vôľu pristúpiť na hru autorov a autoriek a cit. Povedala by som, že sú to vágne a banálne slová, no vyzerá to, že by s nimi nesúhlasil každý: v prvom rade predseda poroty Václav Kostelanski.

V úvodnom texte, keďže išlo o predslov, nie o poviedku, o sebe Kostelanski priamo čo-to prezrádza. Napríklad to, že k umeleckej tvorbe pristupuje s normatívnosťou nedvižného základoškolského slovenčinára pred dôchodkom: podľa neho existujú také veci, ktoré sa "v literatúre nerobia", s. 5, čím prezrádza, že toho nemá načítaného veľa. Nehovoriac o tom, že podľa jeho predslovu ho čítanie dokonca aj obťažuje: je absolútne neochotný pristúpiť na hru autorov poviedok, zároveň autorov naivne chápe trojjedinne aj ako rozprávačov a postavy. Odkiaľ vie, že autori píšu sami o sebe? Asi ich špehuje cez okno.

Samozrejme, ochota poddať sa textu a skúsiť sa naladiť na fikčný svet je čisto súkromné rozhodnutie, od predsedu poroty by som však čakala aspoň akú-takú zvedavosť. Václav Kostelanski priznáva, že keď číta cudzie texty, myslí len na seba: v úvode píše, že si chcel prečítať niečo, čo by sám rád napísal, čo by závidel. Čítanie z takejto sebastrednej pozície nerobí z človeka vôbec dobrého porotcu. Kiežby bol Kostelanského úvod radšej poviedka, takto, bohužiaľ, priamo ukazuje chýbajúcu sebareflexiu jedného z najpriemernejších súčasných slovenských autorov. Dúfam, že v budúcnosti dostane príležitosť predsedať porote nejaký senzibilnejší a hĺbavejší čitateľ.

[Zuzana]

Fakt som sa nevedela naladiť na víťaznú poviedku.

Za mňa najlepšie: Garlon, Môj krvavý dedo, Zajac na špičkách

[Filip Olšovský]

Niekde medzi 3 a 4 *. Žiadne ohúrenie, ale zas iba jedna vyslovene iritujúca. Zopár perfektne rozbehnutých a zašmodrchaných záležitostí, ktoré sa napriek tomu niekde uhniezdili. A to je viac, než som (hlavne po tom predslove) očakával.

[Lukáš Zorád]

3,5*
Velmi iritujuci, podla mna dost arogantny a neuctivy predslov, ktory odradzal od citania.

Z pohladu citatela ma poviedky vacsinou bavili, ovela viacej ako minuly rok.

[Karolína]

Už vidím ako slovenský krčmový štamgast pozná slovo "prokrastinovať"

V pamäti mi utkveli len tyče, kobercové krádeže a Ameland

[kristina]

prihovor pana predsedu poroty, ktory je zanietene not like other predsedovia poroty, mi dost pokazil naladu hned zo zaciatku. a moc asi nerozumiem, o co mu v nom islo. ovela lepsie boli samotne poviedky, pretoze mnoho z nich malo nejaky napad a kvalitu a nieco mi odovzdalo :)

[Adéla]

Letos se mi výběr z hroznů fakt líbil! Všechny povídky byly fajn čtení.
Co byl fakt průser, bylo úvodní slovo předsedy poroty, takový second hand embarrassment jsem už dlouho nezažila, a to občas kukam Bachelora. Doufám, že borca příště pozvou k hodnoceni výtvarných děl z našich mateřských škol, to by taky mohlo stát za to.

[Zdenka Kollárová]

AKÁ JE POVIEDKA 2025?
Úplne iná, ako sľubuje predslov.

Milióny múch sa nemôžu mýliť, Barbora Berezňáková
Čítavý príbeh nielen o jednom vzťahu, ale aj o stave spoločnosti, ktorá praje falošným gestám. Poviedka rieši aj situáciu v kultúre.
"Vyzeral ako žena. Žena, ktorá si niečo prežila. Eva by sa s ňou rada skamarátila."

Tyče, Patrícia Grachová
Poviedka nielen o ťažkostiach s trávením. Sonda do osamelosti a hladu.
"Po sexe odíde domov. Nezniesla by ležať vedľa inej osoby, v cudzích prikrývkach napáchnutých cudzou existenciou."

Tri chleby a tri fľaše mlieka, Ján Mykhalchyk Hradický
Zrada, detský hrdina, slovenská história. Silné.
"Ale čo je najdôležitejšie, otec bude naňho hrdý a nikdy už s ním nebude triasť za ramená."

Dvere, Martin Chren
Poviedka o strate domova a ešte omnoho viac. Inšpirované knihou reportáži Ľudia z Ukrajiny od Branislava Ondrášika.
"Sivé tóny jej pripomínajú odtieň, ktorý nosí v sebe."

Selaví, Diana Júnová
Zo života a o živote. Príbeh všetkých žien a jednej Mišky na skoro štyroch stranách. Silné príbehy nepotrebujú ani slovo navyše.
"Napokon zostane len láska. Napokon zostane až láska."

Ležím na koberci a je mi nedobre, Pavol Kuspan
Ironická poviedka o tom, čo sa stáva po konci jedného vzťahu a márnom hľadaní záplaty. V tomto prípade náhradnej vagíny. A ešte o perzskom koberci.
"Mám úžasný talent zaujať ženy, o ktoré nestojím."

Garlon, Anita Minárik Schwartzová
O jednej žene a jej boji s orgovánom. Veru, je to pliaga. Poučenie? Neverte všetkým turistickým lákadlám.
"O desať rokov zabudne na tvoje meniny a o pätnásť si budeš darčeky na Vianoce kupovať sama, aby ti nebolo pred deckami trápne, že nemáš nič pod stromčekom."

Môj krvavý dedo, Zuzana Sotáková
Rodina, trauma, spomienky a jeden pohreb.
"Bzdocha pri jeho nohe sa nepohla. Je mŕtva. Aj dedo je."

Zajac na špičkách, Dušana Štrbáková
Úprimná sonda do slovenskej rodiny. Alebo príbeh o tom, ako sa s kuraťa dá vyrobiť zajac.
"Eva s výrazom pohŕdania rodičmi, prevrátila oči."

Ameland, Emma Urbanová
Milujem Holandsko, to musím napísať. Ale k príbehu – celý je o uvedomení si, čo v rodine a vzťahu nefunguje a prečo. Záver ma potešil.
"Musíme sa porozprávať."

[Ivana Tilešová]

Po predslove predsedu poroty som vahala ci knihu vobec chcem citat. Takyto anti-marketing ma dost zaskocil. Avsak, nasla som si tam par poviedok ktore mi ulahodili a dve u mna vzbudili nadsenie (Zajac na spickach, Garlon). Vyherna poviedka medzi ne absolutne nepatrila a bola jedina ktoru, som ani nedobojovala do konca. Z toho mi sa mi iba opat potvrdzuje, ze vkus je subjektivny a to je na umeni to krasne co ma zmysel.

[Nixosicek]

Dobrá zbierka, moje 3 topky boli Ameland, Dvere a Tri chleby a tri fľaše mlieka.

Páčila sa mi väčšina poviedok, pri tej víťaznej mi trvalo dlhšie kým som jej prišla na chuť. Už som čítala knižky s podobným typom rozprávača, akurát zo začiatku mi prišla presýtená. Na druhej strane jej ten hlas pomohol vyniknúť a občas som sa aj uchechtla.

[Matej]

Niektoré krásne dojímavé, iné nudne sentimentálne, alebo cringey. Za mňa najlepšia Ján Mykhalchyk Hradický - Tri chleby a tri fľaše mlieka.

[Lulsa]

Nápadne často sa v poviedkach vyskytovali hovná, grcky, krv a ostatné telesné tekutiny... o vkuse predsedu poroty mi to hovorí všetko, čo potrebujem vedieť.